Blog o operácii Barbarosa
V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme operácia Barbarosa. Operácia Barbarosa sa uskutočnila v roku 1941. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Nočná pyramída. Táto relácia bola odvysielaná v piatok 30.júla 2021 o 22:20 s moderátorkou Gabikou Angibaup a jej hosťom historikom Pavlom Mičianikom.
22. júla 1941 hitlerove jednotky napadli sovietský zväz. Vyzeralo to tak, že víťazstvo Nemecka je úplné isté, ale opak bol pravdou.
Udalosti prvej a druhej svetovej vojny a ruskej občianskej vojny majú priamu súvislosť, niektorí historici, hovoria, že to bola jedna vojna rozdelená na dve časti. Po prvej svetovej vojne zanikli 4 mocností tej doby. Týmito mocnosťami boli Rakúsko-uhorské kniežactvo, Turecká ríša, Nemecko cisárstvo a ruské kniežactvo. Vzniknuté štáty boli kolóniami západných mocností. Ruská občianska vojna bola príliš zdôraznovaná a oslavovaná. Podstata ruskej občianskej vojny nebola občanom osvetlená. V lete 1917 došlo k rozpadu ruskej ríše, ruskej armády. Z tejto doby sa zachovali svedectvá slovenských vojakov, ktorí bojovali na ruskom fronte. V októbri 1917 sa k moci dostali boľševici V Rusku sa uskutočnil skôr prevrat. Japonsko, Turecko si brúsili zuby na ruské mocnosti. Keď západne mocnosti videli ruskú situáciu, tak Rusko chceli čo najviac udržať v prvej svetovej vojne. Boľševici, keď sa dostali k moci, tak jeden z prvých dekrétov bol dekrét o mieri.
Otázka č. 1- Čo znamenala operácia Barbarosa pre druhú svetovú vojnu?
Tento plán vznikal podstatne dlhšie od konca prvej svetovej vojny. Nemci rezignovali na brest-litovsky mier s Rusmi, pretože chceli nejaké územia Nemecký prúd postupoval tak isto ako Warmacht v lete 1941. Severný prúd išiel cez pobaltské krajiny na Saint Peterburg, stredný prúd išiel na Smoleň a Moskvu a južný prúd išiel na Rostov na Done Autorom plánu Barbarosa bol Marx Hofman.
Cieľom plánu Barbarosa bola úplná demolácia ruských území. Tento generál Hoffmann pracoval na tomto pláne číže v čase Parižskej mierovej konferencie. Bol návrh útoku na Sovietsky zväz. Tento Sovietsky zväz chcel rozdeliť na malé časti. Došlo tam, ale k nezhodám medzi Francúzskom a Nemeckom ohľadom toho kto sa bude podieľať najviac na rozpade Sovietskeho zväzu . Britský premiér sa vyjadril, poslaním vojakov do vojny, v krajine vypukne revolúcia. V 20. rokoch 20. storočia oslovil Hoffmann vlády západných mocnosti znova s týmto plánom. S týmto plánom mocnosti súhlasili. Princípom plánu bol rovnaký. Tento plán zmarila Veľká hospodárska kríza, ktorá prepukla v októbri 1929. Táto akcia sa rozbehla po nástupe Hitlera k moci. Po nástupe Hitlera k moci bola prehodnotená celá situácia. Nemecko bolo vedúcou mocnosťou. Francúzsko, Veľká Británia malo vybudovať vzdušný priestor, flotilu, čo Versailska dohoda zakazovala.
Otázka č. 2- Aký úmysel malo napadnutie Sovietského zväzu nacistickým Nemeckom?
Vojna proti Sovietskemu zväzu bola rasovo a ideológicky Príčinou vojny proti Rusku bol prevladajúci názor, že technicky rozvinutá krajina je krajina, ktorá má prírodné zdroje a tie prírodne zdroje Sovietsky zväz rozhodne mal. Anglicko a Nemecko dovážalo všetko nerastné bohatstvo dovážať, Anglicko malo nejaké kolónie, Nemecko nemalo
Otázka č. 3- Čo k útoku na Sovietsky zväz predchádzalo a ako útok na Sovietsky zväz vyzeral?
Západne mocnosti Nemecku pomohli vybudovať pravidelnú armádu a zbrojársky priemysel. Tam boli veľké finančné pomoci. Nemecku sa ekonomicky nedarilo a z toho dôvodu bola vybudovaná demetrizovaná zóna v Poryní. Toto posilnilo Nemecko ekonomicky. Nemecko nemalo prístup k Rusku a z toho dôvodu vznikol anšlus Rakúska rozpadlo sa Československo. V Poľsku od prvej svetovej vojny sa rozšírila ríša od mora k moru. Nemecko s Poľskom sa nedohodli, tak bolo rozhodnutie vymazať Poľsko z mapy. Západné mocnosti vyhlásili čudnú vojnu voči Nemecku. Dúfali, že Hitler presunie celú vojenskú silu na východ. V 30 rokoch 20. storočia Sovietsky zväz vytvoril pakt o neútočení . V lete roku 1940 bolo totálne napadnuté Francúzsko. Nacistické Nemecko vyskúšalo taktiku tzv. bleskovej vojny. Taktiku bleskovej vojny Nemecko uplatnilo aj proti Poľsku. Otázka č.4- Ako pomohlo Slovensko nacistickému Nemecku ceste na východ?
Slovenský štát vznikol 14.3. 1939 po rozbití Československa. Osud Československa bol predurčený už Mníchovskou dohodou. Hitler nevedel čo má urobiť so Slovenskom. Nechcel rozdeliť Slovensko medzi Maďarsko a Poľsko, lebo sa obával spolupráce. Hlinková ľudová strana urobila dobrý krok. Slovenský štát bol vyhlásený po zvolaní snemu. Treba si uvedomiť, že slovenský štát bol satelitom Veľkonemeckej ríše, Slovenská republika musela robiť všetky kroky v súlade s Veľkonemeckou ríšou. V roku 1940 bol podpísaný trojstranný pakt. Slovensko proti Sovietskemu zväzu vyhlásilo len ťaženie, prebehla tzv. skrytá mobilizácia. Ústava bola obídená.
Obrázok 1-Boje na Ukrajine
Otázka č. 5- V akom počte sa Slovensko zúčastnilo tejto operácie?
Veľkonemecká ríša neoboznámila vedenie Slovenskej republiky s útokom na Sovietsky zväz. Cez Slovensko prechádzalo množstvo vojenských transportov, bolo, že niečo sa chystá. Slovenská armáda vytvorila tzv. rýchlu skupinu. Slovensko , nepripojením sa k vojne stratí podporu vo vojenskej arbitráži vo Viedni. Odmenou pre Slovensko budú pripojené maďarské územia Táto rýchla skupina bola preventívne sformovaná. Po oficiálnej mobilizácii mala slovenská armáda 90 533 mužov čo bolo 3,6 % celkovej populácie Slovenskej republiky.
Otázka č. 6- Akej veľkej armáde Rusko čelilo?
Najväčšiu údernú silu tvoril nemecký Wermacht. Spolu s ním útočila aj rumunská, fínska, maďarská , slovenská, armáda hoci malinká. Nemecký Werchmacht nasadil celkovo 149 divízii, vyše 3 milióny mužov, 397 tankov , 147 obrnených áut. Najväčší príspevok čo sa týka divízii malo Rumunsko. Najmenší vojenský kontingent malo Slovensko, v porovnaní s počtom obyvateľov sme vytvorili obrovský kontingent.
Otázka č.7- Ako sa mohol brániť Sovietsky zväz a čím?
Sovietsky zväz vedel veľmi dobre o týchto plánoch. Pri zlej príprave na vojnu, Sovietsky zväz neprežije. Niečo podobne očakávali čo sa udialo počas ruskej občianskej vojny. Sovietsky zväz sa obával k útoku z ďalekého východu. Obavy boli oprávnené, v roku 1938 došlo k útoku japonskej armáde pri jazere Chasán. Od mája do augusta 1939 bol obrovský konflikt na hraniciach s Mongolskom. Taktiku bleskovej vojny využili Rusi prví na svete. Rusi vybudovali obrovský zbrojársky priemysel s čo najmodernejšími zbraňami. Sovietsky zväz v roku 1941 mal k dispozícii 2980 tankov, 37 500 minometov. Sovietska červena armáda bola zbraňovo lepšia. Sovietsky zväz bol dôkladne pripravený na obranu. Sovietska červená armáda napriek vybavenosti utrpela obrovské straty. Najviac Rusov upadlo do zajatia v bitke o Kyjev. Celkový počet sovietskych zajatých vojakov bol 3,5 milióna.
Otázka č. 8- Ako prospela zima sovietskej armáda? Ako sa Hitler nepoučil z Napoleonových vojen?
Podľa nemeckých predpokladov vojna mala byť ukončená do niekoľkých týždňov, ale nestalo sa tak. Skupiny armád boli rozdelené na 3 časti a to sever, stred a juh. Cesty v Sovietskom zväze neexistovali v klasickom ponímaní, boli väčšinou ujazdené, pieskové Na tej ceste, keď napršalo bolo zlé.
Otázka č.9- Ako rýchlo postupovalo do Sovietskeho zväzu nemecká armáda pokiaľ mala dobré počasie? Čo sa zmenilo, keď mala už zlé počasie?
Tempo postupu nemeckých vojsk nebolo väčšie ako tempo postupu Napoleonových vojsk, Napoleon sa pohyboval na koňoch, koňom bolo jedno aké bolo počasiu.Za suchého počasia postupovali veľmi rýchlo, ale za mokrého počasia výrazne spomalili. Do októbra 1941 obsadili Ukrajinu, pobaltské štáty, Moskvu a Rostov na Done.
Sovietsky zväz, v apríli 1941 bola s Japonskom podpísaná dohoda o neútočení. Hitler neinformoval Japoncov o útoku na Sovietsky zväz. Pre Japoncov bol tento útok
Otázka č. 10- Ako vnímali slovenskí vojaci, že bojovali na strane nacistického Nemecka?
Prvá jednotka bola rýchla skupina, bola to improvizovaná skupina. V druhej polovici júna 1941 ju reorganizovali na rýchlu brigádu. Najkrvavejším momentom slovenskej armády bol boj o ukrajinské mesto Lipovec 22. júla 1941.V priebehu jedného dňa tam padlo 65 slovenských vojakov, 160 zranených a 50 zajatých z toho 31 vojakov sa dostalo zo zajatia.
Otázka č. 11- Moderátorka niekde našla, že pomery v slovenskej armáde boli raritou druhej svetovej vojny , môžeme vysvetliť prečo?
V slovenskej armáde boli vidieť prvky československej armády. Vojaci nemohli byť politici. Počas bojov boli vojaci pravidelne striedaní a to bolo raritou. Ľuď bral túto vojnu ako vojnu proti veľkému bratovi Rusku. Týmto vojakom dávali nádej, že sa
vrátia domov. Nemci toto konanie kritizovali. Niektorí vojaci boli odsudení na dezerciu, je zaujímavé, že ani jeden z nich na dezerciu nezomrel. Týmto vojakom bola udeľovaná milosť od prezidenta alebo útek.
Otázka č. 12- Ako na vojnu reagovali vojaci, dôstojníci, mali ochotu bojovať?
Výchova mladších dôstojníkov spočívala že ich nepriateľom má byť nacistické Nemecko prípadne Maďarsko. Starší dôstojníci mali iný názor. Vojna nebola populárna medzi dôstojníkmi a vojakmi. Dôstojníci nemali na výber, museli ísť. Povinná vojenská služba trvala 2 roky
Otázka č. 13- Čo všetko robili slovenskí vojaci na fronte?
Táto armáda bola malunká, výstroj armády bol na úrovni prvej svetovej vojny. Z tejto armády boli vytvorené 2 divízie a to rýchla divízia a tzv. zaisťovacia divízia, nasadená v tyle armád. Udržiavala poriadok, bojovala proti partizánom , strážila dôležité strategické objekty. Spomínali sme celkový počet padlých, je to konečné číslo. Hosť dodal, že vojna trvala ďalšie 4 roky, tak počet padlých bol oveľa vyšší. Vie sa presný počet a vedia sa presne aj niektoré mená. Ministerstvo národnej obrany Slovenskej republiky vyčíslilo počet obetí od 24.júna 1941 do 31. marca 1944 na 1235 padlých, 3188 ranených, 294 zajatých. Na ústave pamäti národa je možné zistiť celý menný zoznam padlých vojakov. Drvivá časť nezvestných vojakov upadla do zajatia.
Otázka č. 14- Na akých ďalších dôležitých udalostiach druhej svetovej participovali slovenskí vojaci?
Bola to napríklad bitka pri Kurzskom oblúku kde sa rozhodlo o prehre Nemecka. Slovenská armáda nebojovala na tomto fronte. V slovenskej armáde neboli straty na životoch, ale skôr na materiáli V roku 1943 bola armáda reorganizovaná na pešiu armádu na Kryme. Slovenskí dôstojníci chceli len nebojové úlohy.
Otázka č. 15- Ako sa červená armáda správala k slovenským vojakom?
V roku 1943 sa červená armáda správala ku slovenskej armáde dobre, lebo už bola vybudovaná československá armáda v exile. Títo vojaci mali šťastie, že boli internovaní a mohli vstúpiť do československého S-ka, máloktorí z nich odmietli. Táto československá armáda sa vrátila na Slovensko do povstania.
Otázka č. 16- V akej situácii sa ocitli vojaci po skončení druhej svetovej vojny?
Jeden z hlavných obžaloby politikov bola vojna proti Sovietskemu zväzu. Vojakov nebolo možné odsudzovať, lebo ich bolo prilíš veľa. Perzekúcie sa týkali len tých, ktorí sa nejakým spôsobom vyznamenali na východnom fronte.
Otázka č. 17- Čo sa vie o vojnových zločinoch a kým boli spáchané?
Predovšetkým sa to týkalo zaisťovacej línie na severnej Ukrajine a v Bielorusku. Tam bol front všade a nikde. Tam mohol byť vystreľ zovšadiaľ. Toto zasiahlo psychiku, morálku vojakov. Miestni Partizáni na Ukrajine sa ku slovenským vojakom nesprávali práve najlepšie. Na začiatku augusta 1942 sa stal dosť známy prípad, keď malú kolónu slovenských jednotiek napadla veľká partizanská jednotka. Doslova ich pobili, vypichli im oči. 2 slovenskí vojaci 2 nemeckí vojaci doslova na oplátku vraždili ľudí aj ženy aj deti.
Otázka č. 18- S koľkými veteránmi ste mali šťastie sa stretnúť?
Hosť sa stretol s 50 veteránmi vojny. Vyšší dôstojníci už nežili. Vek veteránov bol od 89 do 95 rokov. Najväčšiu hodnosť, ktorú stretol bol kapitán. Hosť sa zaujímal ako vnímali vojnu, čo zažili, čí neboli na nejakých akciách, aké mali vzťahy s civilným obyvateľstvom. Vzťahy vojakov a civilného obyvateľstva Sovietskeho obyvateľstva boli výnimočne dobre.
Otázka č. 19- Čo najviac týchto ľudí trápilo? Bola to zima, bola to hlad?
Inak vo vojne trpia vojaci a inak civilné obyvateľstvo. Civilné obyvateľstvo najviac trpelo nedostatkom zásobovania. To znamená nemohlo kúriť. Slovenská armáda pomáhala civilistom.
Otázka č. 20- Ako Slováci na slovenskom území boli informovaní, kde bojuje slovenská armáda?
Slovenská vláda ak boli nejaké úspechy slovenskej armády, tak ich patrične zvyrazňovala. Keď už išlo ku prehre nemeckej armády, tak sa o tom málo hovorilo. Vojaci hovorili svedectvá príbuzným. Nemecká tajná služba považovala tieto správy za hybnú silu, že ľudia išli do Slovenského národného povstania. V Bielorusku do tla Nemci spálili 625 dedín. Tieto dediny neboli doteraz obnovené. Slováci boli svedkom genocídy, pretože boli zúčastnení . Niektorí z toho mali traumu do konca života. Ľudia na Slovensku boli z prvej ruky informovaní ako to vyzerá na východnom fronte, ako to vyzerá so Sovietskym zväzom. Slovensko bolo pomerne informované. Vtedy masovokomunikačnými prostriedkami boli ozhlas a noviny.
Otázka č. 21-Moderátorku zaujalo, že vojaci sa snažili pomáhať miestnemu obyvateľstvu. Čí niekedy nemecká armáda potrestala Slovákov za pomoc civilnému obyvateľstvu?
Nemci to nemohli robiť, lebo na okupovaných územiach slovenská armáda bola v presile. Nemci tam mali len policajné hliadky. Zaisťovacie vojenské jednotky z Nemecka mali iné miesta pôsobnosti. Slovenskí dôstojníci zákazali nemeckým policajným hliadkam, aby útočili na civilistov.
Slovenský pomník v Lipovci sa zachoval preto, lebo civilné obyvateľstvo malo so slovenskými vojakmi veľmi dobré vzťahy. Obyvateľom Lipovca dávali nielen jedlo, ale aj lieky. Zdravotná starostlivosť bola vo vojnových oblastiach minimálna, slovenskí vojenskí lekári liečili tam aj deti aj ženy. Vďaka tomu bol pomník zachovaný. Chátral v 90. rokoch až v prvom desaťročí 20. storočia. Podarilo sa ho obnoviť v roku 2016. O to je cennejšie, že na cintoríne v Lvove sa im podarilo objaviť ďalší pomníček slovenskej armády s pôvodným železným krížom. Urobili kópie týchto krížov, kolega Lacko našiel v archíve planík s menami tohto cintorína. Hrobové miesta sa im podarilo zrekonštruovať do takej podoby aká bola počas vojny. Ten vojak má na svojom hrobe kríž so svojim menom.
Otázka č. 22- Nájdu čitatelia vo Vašej knihe konkrétne príbehy vojakov?
Hosť sa snažil písať publikácie, aby neboli založené na dokumentoch. Vo svojej 4. publikácii spísal denničky vojakov, kde opísal aký mali vzťah k vojne, aký mali vzťah voči svojim protivníkom, vzťahy k civilným obyvateľom. Snažil ukázať vojnu z pohľadu obyčajných ľudí, tak zospodu ako sa hovorí. Práve tento aspekt vojny zostáva na okraji záujmu.
Otázka č. 23- Vás sa niektorá z výpovedí dotkla?
Hosť si spomína na 2 také. Po prvé si pamätá na 1 generála, ktorý bojoval v rychlej línii na Kaukaze, hosť sa ho pýtal čí niekoho v boji zabil, tak generál ostal mlčať, keď sa ho znova na to opýtal, tak povedal, že mal ľahký guľomet a cez neho nemohlo nič prejsť. Som tu a cezomňa nič neprešlo. Sklopil oči a si predstavil niečo nepríjemne. Potom si spomína hosť na príbeh svojho starého otca, ktorý bol v zaisťovacej línii. V obrovskom snehu ťahali kanóny a len o vlások unikol smrti.
Ruský car vládol kniežatstvu? ...
nuz cely dejepis nielen ten ZS je velky podvod... ...
dristas sluha khazarsky vladu mal v... ...
Kristive rany, to čo je za idiota ???? ... ...
Stali nezabranil decimovaniu kadrov, lebo to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty