ekonomika

Blog o empatii

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Empatia. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 31.júla 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom. V relácii boli preberané otázky čí má zmysel empatia a čí ju dokážeme trénovať.

                Ak ste ľudia, ktorí nemajú radi nervydrasajúce boje na Facebooku, tak ste na správnej adrese. Sú ľudia, ktorí pri hádkach na internete nepoznajú brata. V nemilosrdných hádkach neraz rušia aj priateľstvá.

Otázka č. 1- Môže v týchto situáciách pomôcť aj empatia?

                Empatia sa stáva jedným z kľúčových momentov, aby si ľudia porozumeli. Je tam viacero stránok, ale empatia si všíma citovú stránku, to znamená ako jeden človek príjme druhého človeka, ako s ním komunikuje. Empatia môže veľmi pomôcť, ak sa dobre robí.

Otázka č.2- Čo to vlastne empatia je?

                Empatia je dosť zložitý psychologický, ale nielen psychologický pojem. Jednoducho povedané empatia je vcítenie sa do kože druhého človeka. Samozrejme empatia má iné rozmery, že to nie je len vcítenie sa do kože iného človeka. Je to aj schopnosť pochopiť jeho psychické procesy, jeho duševný stav. Existuje zložitejšia odborná definícia empatie, jednou z nich je, že empatia je určitá schopnosť človeka vžiť sa do psychického stavu iného človeka, s ktorým je v bezprostrednom kontakte, pričom toto vžitie  vyvoláva psychické procesy prostredníctvom ktorých môžem meniť človeka, ovplyvňovať človeka. Psychológia hovorí, že empatia je dôležitá preto lebo, aby sme naviazali kontakt s iným človekom, aby sme sa stali lepšími.

Otázka č. 3- Číže keď cítime empatiu voči inému človekovi máme schopnosť meniť človeka alebo aj seba?

                Môžeme robiť jedno, ale aj druhé. Keď to zoberieme z profesionálneho hľadiska, tak psychológ, psychoterapeut má za cieľ meniť človeka, svojho klienta. Tento odborník ho nemení prostredníctvom psychoanalýzy číže cez príkazy, odporúčania ako to bolo v minulosti. Tento odborník sa snaží vcitíť do neho, aby získal silu do života. Ukazuje mu, aké má v sebe hodnoty, potencionality, ktoré keď bude rozvíjať stane sa lepším.

Otázka č. 4- Praje spoločnosť empatii?

                To je práve zaujímavá otázka. Jeden pesimistický výskum hovorí, že ľudia, ktorí sú neempatickí prevažujú nad ľuďmi, ktorí sú empatickí. V minulosti to tak nebolo. Cnosti ako česť, pravda, pochopenie sa v minulosti viac cenili. Mnohí odborníci to pripisujú k prílišnom rozšírení sociálnych sietí a prilíšnej intelektualizácii obyvateľstva , že empatia išla do úzadia. Pán profesor si nemyslí, že to je tak, že by to prevažovalo. Akurát neempatické správanie sa dostáva často na povrch, preto lebo sa medializuje.

Otázka č.5- Ako sa prejavujú vzťahy v spoločnosti, v ktorej nie je empatia?

                Pán profesor v relácii uviedol príklad čo je a čo nie je empatia.

Zlé príklady empatie

1.  Pán profesor má 1 klientku, ktorá chodila za otcom do nemocnice. Tento otec bol už ležiaci, mal preležaniny, potreboval obracanie. Jedného rána prišla tam a videla prázdnu posteľ, tak sa pýta kde mám otca. Sestrička tam pobehovala a povedala, že váš otec umrel. Ešte spoza chodby povedala, že poďte do kancelárie vypísať papiere. To je príklad veľmi neempatického správania, keď človek človeka vníma ako vec, stálo sa no a čo.  

2. Pán učiteľ upozorní žiaka v zadnej lavici, hej ty tam  v zadnej lavici dávaj pozor, ako dáva pozor Marienka v prednej lavici. Pán učiteľ mal osloviť žiaka menom. To je úcta, že ho poznám, že si ho vážim.

Dobrý príklad empatie: Pán profesor má klientku, lekárku, ktorá liečila ľudí na Covid. Počas pracovného času sa prechádzala pomedzi pacientom a pýtala sa ako sa majú, ako má im pomôcť.

Myšlienka starých Indiánov hovorí, že nesúď človeka, keď si 2 mesiace nechodil v jeho mokasinách.

Otázka č. 6- Je empatia liekom na problémy, ktoré nás trápia v súkromnom, pracovnom, ale aj verejnom živote?

                Áno empatia môže byť liekom na mnohé problémy, ktoré človek prežíva. Pôvodne sa empatia tak robila, že to bolo človek k človeku, číže interakcia dvoch ľudí, potom to prerástlo do skupiny napr. ako sa má správať učiteľ ku žiakom, ako sa má správať vedúci zamestnanec ku zamestnancom, ako sa má správať politik ku svojim občanom v danej krajine. Napokon to prerástlo do medzinárodných vzťahov, že bola výzva aby sa ľudia naučili empaticky komunikovať. Z toho dôvodu empatia je liekom pre mnohé problémy. Každý človek má v sebe určitú mieru empatických schopnosti. Problém je, že túto empatiu človek nevyužíva. Problém je, že neučíme deti empatickému správaniu. V škole by to malo byť robené profesionálne. Zlyhávajú aj rodiny, že neučia k citlivosti druhým ľuďom. To nejde len o citlivosť k ľudom, ale aj o citlivosť k prírode, zvieratám. Ako je možné, že chlapci týrali psa. Kto ich vychovával, kto ich tak učil. Je to problém o vzťahu k životu.

Otázka č. 7- Dá sa povedať, že veľké problémy so životným prostredím vo svete sú zapríčinené nedostatkom empatie?

                Dá sa to tak povedať. Empatia je zručnosť, spôsob reakcie na určité situácie. Táto empatia sa generalizuje a prenáša. Zvyčajne to tak býva ak som dobrý k ľuďom, tak budem dobrý k prírode, zvieratám. Je dôležité, aby sme empatiu posilňovali. Kultúra, spoločnosť, aby propagovala a oceňovala tieto veci. Podľa pána profesora viac sa v spoločnosti prezentuje zlo ako dobro.

Otázka č.8- Vynára sa vám príklad z praxe, kde pomohla na vyriešenie situácie empatia?

                Pán profesor mal klientku, ktorá mala okolo 16-18 rokov, ktorá chcela spáchať samovraždu, v podstate nevidela východisko, nemôže si nájsť chlapca, bola to rozbitá rodina , mala problémy v škole atď. Z hľadiska psychológie sa dá ísť do jej prípadu zasahovať  dvojako až trojako. Pán profesor mohol ísť do jej detstva, rozobrať jej detstvo, zisťovať kde sa zobral ten komplex menejcennosti alebo behaviorálne, dávať jej príkazy, rob to a to. Pán profesor sa snažil pochopiť jej situáciu nakoniec.

Pán profesor sa pýtal otázkami čo si robila doteraz, ako to dopadlo a prečo to tak dopadlo. Ona v sebe objavovala, že napríklad málo sa snažila. Klientka si nemala všímať 1 prehru, ale naopak tá prehra ju mala poučiť. Dneska je z nej vysokoškoláčka, je vydatá, je šťastná, má deti.

Otázka č. 9- Je pravda, že empatia nám pomáha nájsť chyby v druhých ľuďoch?

                Mnohí ľudia hovoria rýchlo a veľa. Prejav empatie je, že prepáč hovoríš rýchlo a veľa,  skús z toho vybrať jednu myšlienku. Skús nájsť chybu  čo robíš a hľadaj možnosť napraviť sa.

Otázka č. 10- Kde všade sa s empatiou  stretávame, aké sú jej prejavy a kde ju zažívame najmenej?

                Dá sa povedať, že s empatiou sa stretávame každý deň a v každej situácii. Dnes kvôli Covidu je podľa pána profesora problém hodnôt. Keby sme to zobrali podľa profesii, v každej profesii je príklad na empatické a neempatické správanie. Napr. príkladom neempatie ľudí je, keď nepomôžu žene , ktorá má kočík s dieťaťom. Nakoniec tej žene niekto pomohol a tá žena začala až prehnane reagovať, vznikla prehnaná empatia z oboch strán. Začali sa obe ženy objímať, čo podľa pána profesora nie je tiež dobre.

Otázka č. 11- Môže spôsobiť aj nadmiera stresu, že človek nie je empatický?

                Stres a zaťaž  narúša empatiu. Ten človek, ktorý má nacvičenú láskavosť, tak bude empaticky bezprostredne. Tí ľudia, ktorí nemajú to nacvičené, tak môžu spôsobiť opak. Stupne empatie sú rozličné, nie je to o tom, že vcítiť sa, nevcítiť sa. Ja sa môžem vcítiť len povrchne, že je mi vás ľúto, ale vám nepomôžem alebo tá empatia je prehnaná, že obidvaja účastníci až plačú. Jedna známa autorka, ktorá sa zaoberá empatiou, letela z Nemecka do Kanady, lietadlo meškalo možno 20 minút a tak sa cestujúci pýtali pilota, že prečo meškajú. Pilot povedal, že čakajú ešte na dvoch cestujúcich. To je vysoko empatické. Jej to nedalo a spýtalo prečo  my musíme čakať. Odpoveďou pilota bolo, že  sú to 2 starkí, ich dcéra mala haváriu v Kanade, musíme na nich počkať, aby jej pomohli. Z tohto pohľadu nevadí, že meškáme. Odleteli a bol potlesk v lietadle. To je nadherný príklad empatie pilota, empatie, ktorá nie je zvyčajná.

Otázka č. 12- Postoj určitého človeka nás irituje. Zmenili by ste postoj k človeku keby sme sa spýtali čo viedlo ho k tomu?

                Áno, empatia nie je len o vcítení, ale aj o porozumení. Odborne tomu hovoríme, že dekodujeme jeho myšlienkové postoje. Môže sa stať, že človek  povie, že súcíti a v skutočnosti sa díva nabok. Jeho gesta, ruky, mimika hovoria o niečom inom. Komunikácia má byť úprimná. Cez komunikáciu sa získava aj názor. Keď pilot vysvetlil o čo ide, tak ľudia zatlieskali.

Otázka č. 13- Ako je to možné, že medzi ľuďmi sú také rozdiely v empatii? Čím to môže byť?

                Tam pôsobí viacero faktorov, ktoré o tom rozhodujú a ťažko povedať, ktorý je najrozhoducejší. Jedným zo základných elementov, ktoré hrá úlohu je citová vybavenosť človeka.  U tých ľudí , ktorí majú nižšiu emociálnu inteligenciu bude stupeň inteligencie nižší. U tých ľudí, ktorí sú precitlivení empatia je vyššia. Ale to nie je zďaleka jediná vec. Dôležitou vecou je ako empatiu komunikujeme. Táto komunikácia musí byť úprimná, musí byť otvorená. Úprimne vyjadrenie niečoho je dôležité v empatii. Úprimnosť jedného človeka otvára úprimnosť druhého človeka.

Otázka č. 14- Niektorí ľudia nevedia natrénovať pocit empatie. Je možné, že sú medzi nami ľudia, ktorí nevedia urobiť ani jeden prejav empatie?

                Takáto situáciu je u psychopatov a sociopatov, títo ľudia sú citovo odumretí. Jeden autor citátu povedal, že náš mozog je v 21. storočí, ale naše srdce je v dobe kamennej. Modernizácia spoločnosti zapríčinila, že citová vybavenosť je u človeka  potláčaná. Empatia strašne veľa súvisí od životnej skúsenosti, cnosti.  Dieťa, ktoré vyrastalo v empatickej rodine, tak sa naučilo bezprostredne k týmto  vzťahov. Empatia je závislá na veku. Napríklad dieťa v predškolskom veku má egocentrické správanie. V tomto veku dieťa chce hráčku, behá, kričí, neberie ohľad na iných členov domácnosti. V tomto veku je to úplne normálne. Kdesi v puberte sa začína lámať, keď 13-14 ročný človek si začína vytvárať prvé vzťahy . Už rozmýšľa, že tu musím byť empatický, lebo s týmto človekom chcem byť kamarát. V dospelosti sa to ustaľuje.  

U ľudí, ktorí berú alkohol alebo drogy, tak keď sú pod vplyvom týchto psychotropných látok, tak sa empatia zvyšuje, ale ako náhle prestanú byť pod vplyvom psychotropných látok, tak empatia sa atrofuje. Človek naopak žije v napätí, v tenzii. Ženy sú viac empatickejšie ako muži. Človek môže byť empaticky ku človeku, ktorý uspokojuje jeho základnú potrebu. Zvláštnym druhom empatie sú podvodníci napríklad sobášní podvodníci. Ony tak neskutočne vedia zmanipulovať toho človeka, že mu dá peniaze napríklad na falošnú charitu.

Otázka č.15- Nemajú ony potom výčitky svedomia?

                Väčšina z nich sú “ profesionáli“ . Títo ľudia majú vypracovanú teóriu sebaospravedĺnenia.  Nemám z čoho žiť, tak prečo by som to nerobil.

Otázka č. 16- Sú povolania, kde sa empatia prejavuje viac, sú povolania, kde sa empatia prejavuje menej?

                Pri tých povolaniach, kde zamestnanci prichádzajú do styku s ľuďmi, tak títo zamestnanci sú empatickejší. Medzi tieto povolania patria lekári, kňazi ( u ktorých by to malo byť prirodzené), učitelia ( a to nepredstierane, pravá empatia, má rád deti, má rád vzdelanie ), revízori v autobusoch, kontrolóri práce vo fabrikách, predavači/predavačky, úradníci ( pri tomto povolaní je komunikácia normálna, úprimná, neberie sa človek ako vec). Profesie, ktoré prichádzajú do styku s človekom sú z tohto hľadiska veľmi dôležité. Keby mal pán profesor možnosť, tak na tieto pozície by vybral ľudí na základe testov empatie.

Otázka č. 17- Dá sa s tým niečo robiť?

                Empatia ako iné dobré ľudské vlastnosti sa dajú nacvičiť, trénovať. Len treba tomu venovať pozornosť, mnohí ľudia prídu na to, že tu robia chyby, poškodil som inému človekovi. Mnohí ľudia však v tomto potrebujú pomoc. Tu už nastupuje psychológia. Podľa pána profesora by sa v škole malo dávať veľa pozornosti. Pán profesor povedal, že žiakov približne v 8. ročníku učíme tvrdosť minerálov, ale neučíme žiakov ako majú odzraviť, ako ma podať ruku, ako byť milý k prírode. Prečo nenahradíme učenie sa vzorcov, učením sa o človekovi, o jeho citoch.

Otázka č. 18- Ako by mal akceptovať žiak žiaka, ktorý ho hnevá?

                Tam je množstvo cvičení. Existuje napríklad hranie rolí. Účastníci tejto psychologickej hry najprv hrajú napríklad syna a potom otca. Z tých cvičení si pán profesor pamätá, že zahraj dieťa, ktoré je telesne postihnuté. Keď zahrá to dieťa, prezentuje pocity čo si o tom telesnom postihnutí myslí.

Otázka č. 19- Čo by ste poradili šéfovi a kolegom ako pracovať s empatiou?

                Podľa pána profesora prístup cez peniaze a tresty nevedie až tak k dobrému výkonu. Osvedčenejšou formou je ľudský prístup nazývajúci sa personálna politika, ktorá vychádza ako sa človek cíti. Jeho spokojnosť môže zvýšiť jeho kvalitu. Direktívny prístup riadenia síce vedie k lepším výkonom, ale aj horším vzťahom, horšou atmosférou, kreativitou. Empatický prístup je založený na tom ako sa ľudia v podniku cítia,  majú nejaké myšlienky, majú niečo na zlepšenie týchto vzťahov. V týchto fabrikách, podnikoch je viacej kreativity, inovácii. V podnikoch sú už psychológovia, personalisti, ktorí pracujú na zlepšení vzťahov zamestnancov na pracovisku. Každý človek by mal uvažovať aké empatické veci bude robiť zajtra napríklad pozdraviť človeka, opýtať sa ho ako sa má, poďakovať mu, vysloviť nejaké pekné slovo k inému človekovi.  Všímať si svoje city, prežívanie, nebyť tak egoisticky zameraný, že myslím len na seba. Spýtať sa  blízkych aký je náš vzťah, čo ti vadí na mne. Blízky človek povie, že niekedy ma nepočúvaš. To je základ empatia, keď sa nepočúvajú, tam nie je empatia.