Blog o úzkosti a depresii
V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme úzkosti a depresii. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 19.februára 2022 o 20.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom psychológom a vysokoškolským pedagógom Mironom Zelinom.
Vysokoškolský pedagóg a psychológ potvrdzuje, nárast počtu ľudí s psychickými problémami. Ľudia pri tomto stave sa utiekajú napríklad k alkoholu. Psychické zdravie má veľký vplyv na na život ľudí v okolí. Dá sa tento stav udržať?
Žijeme naozaj v nervóznych časoch. Ľudia začali počúvať správy o zdražovaní a napätí na Ukrajine. Hádajú sa nielen politici, ale aj bežní ľudia. Pri čítaní rôznych správ a hoaxov sa ľudia pýtajú rečnícku otázku, čí je to ešte normálne? Sú tí ľudia zdraví?
Otázka č. 1- Na koľko dôležitou témou je duševné zdravie?
Duševné zdravie je odrazom toho, čo sa deje vo svete. Niektoré reakcie sú na hrane, čí je to normálne alebo nie a z toho vyplynulo, že duševnému zdraviu sa musíme venovať viacej.
Otázka č. 2- Čo si môžeme predstaviť, keď hovoríme o duševnom zdraví?
Podľa pána profesora je duševné zdravie symbolický názov nepoužívajúci vo vedeckej terminológii. Používa sa pojem psychické zdravie alebo mentálne zdravie. Opakom duševného zdravia je psychická porucha. Svetová zdravotnícka organizácia definovala čo je to duševné zdravie. Duševné zdravie je stav pohody , v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresovým situáciám bežného života, vie produktívne pracovať a vie produktívne prispievať do života spoločnosti.
Otázka č. 3- Aké pojmy používame na označenie duševného zdravia?
Veľmi často sa používa pojem ľudské šťastie. Svetová zdravotnícka organizácia, ale aj iné organizácie merajú, ktorí ľudia sú šťastní. Jeden z výskumov hovorí, že Dáni mali najväčší index šťastia. Slovenská republika bola v indexe šťastia na 38. mieste. Medzi ďalšie pojmy patria spokojnosť človeka v práci alebo pohoda alebo pojem byť v komfortnej zóne. Sú rôzné témy prieskumov. Moderátorka dodala, že duševné zdravie veľmi súvisí s fyzickým zdravím. Tomuto psychológovia hovoria psychosomatika. V prípade choroby človeka psychické prežívanie nie je také pozitívne. Medzi prejavy patria hypertenzia alebo majú žaludočné vredy. Pokrok je tak výrazný, že sa v súčasnosti skúmajú mozgové procesy.
Otázka č. 4- Čo vlastne nie je duševné zdravie?
Mnohí ľudia sú v strede, niektorí ľudia sú výnimočne psychickí zdraví, na druhej strane sú ľudia, ktorí majú psychické zdravie mizerné. Úplne na kraji sú ľudia, ktorí sú na psychiatrii. Títo ľudia produkujú bludy alebo nevnímajú. Tých ľudí , ktorí sú na hrane. Pribúda ľudí, ktorí sú na hrane negatívneho prejavu životnej energie.
Otázka č. 5- Môže ten, kto nie je psychicky zdravý robiť ťažkosti okoliu, a naopak, ten kto je psychicky zdravý robiť radosť okoliu ?
Základným cieľom duševného zdravia je nárast duševne zdravých. Počas kríz stúpa počet ľudí u ktorých je duševné zdravie narušene. Až 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými poruchami. Také vysoké percento mladých ľudí ešte nebolo. Samovraždy sú na rovnakej úrovni. Tiež narástol počet ľudí chodiacich na poradne. To nie je depresia, ale demotivacia. Nie je to o tom, že by bol ten človek smutný, ale ten človek nevládze. To sa prejavuje u adolescentoch a potom u dospelých ľudí.
Otázka č. 6- Odráža sa na tom pandémia alebo sme mali tie problémy aj predtým?
Psychické problémy u ľudí narástli až o 26 percent. Samozrejme sú prieskumy, ako to beží s časom. Pán profesor skonštatoval, že na začiatku pandémie narástlo percento detí s psychickými problémami, ale potom to číslo asi po roku začalo klesať. U dospelých ľudí sú štatistiky, ktoré hovoria o psychiatrických pacientoch, o kriminálnych činoch. Lepšia pripravenosť ľudí znamená zdravie a výkonnosť v práci.
Najväčšia chyba počas pandémie, bola nevzdelávanie deti . Kognitívne funkcie súvisia s vnímaním sveta. U detí, adolescentov, ale aj dospelých ľudí sa zhoršilo sociálne správanie. Tieto všetky veci zanechávajú negatívny dopad na psychiku ľudí. To svedčí o vysokom náraste počtu ľudí, ktorí vyhľadávajú psychológov. Títo ľudia si žiadajú krízové zásahy skupiny psychológov.
Otázka č. 7- Vyhľadávajú viac ľudia pomoc v psychiatrických zariadeniach?
Áno, pán profesor v relácii potvrdil, že vyhľadávajú. Na Slovensku máme 36 detských psychiatrov. Psychiatri sa sťažujú, že s pacientmi majú nedostatok času, toľko je psychiatrických pacientov. Jedna psychiatrička hovorila, že za jednu smenu má až 30 pacientov. To nie je možné ísť do dôsledkov a pomáhať tomu človeku.
Otázka č. 8- Do akej miery vplývajú na kvalitu života vonkajšie a vnútorne vplyvy?
V psychológii hovoríme najmä o životnom štýle. Životný štýl je všeobecným faktorom. Na životné štýly existuje meranie a klasifikácia . Má to obrovský význam aj pre svetovú ekonomiku. Pán profesor dodal, že všetko toto spôsobuje problémy nielen ľudské a spoločenské. Objavuje sa to od rodiny až po politickú situáciu.
Otázka č. 9-Dokážu u nás ľudia s problémami nájsť pomoc alebo máme v tom ešte medzery?
Táto otázka je vážna. Svetová zdravotnícka organizácia vypracovala akčný plán duševného zdravia. Tieto problémy by mal riešiť štát. Na Slovensku existuje 78 pedagogicko-psychologických poradní. To znamená, že v skoro každom okrese existujú takéto poradne. Tam pracujú s deťmi do 18. roku života a tam sa majú rodičia prihlásiť, ak majú nejaký problém. Pánovi profesorovi napísala 1 matka, že si nedokáže dať rady so svojim 4-ročným dieťaťom. Pán profesor osobne robil na predmanželskej a manželskej poradni. Potom sa zrušili tieto manželské a predmanželské poradne. V súčasnosti sa vytvára Centrum pre rodinu a detí. Dospelí ľudia nemôžu ísť za odborníkom. Dospelí ľudia majú finančného poradcu, sociálneho poradcu, právneho poradcu, poradcu ako kúpiť auto, ale poradca pre psychické zdravie vlastne neexistuje. Existujú súkromné psychologické poradne, ale je ich veľmi málo. Je dobre, že existujú krízové centrá ako je Ipečko.
Otázka č. 10- Je vybudované centrum pre rodiny, kde sa vyskytlo násilie?
Počet ľudí, ktorí by to mali riešiť je nízky. Treba vybudovať celý tento systém. Ten systém má byť dostatočný a kvalitný. Tam musí byť koordinácia, kto to vlastne robí, musia to robiť odborníci Pán profesor má príklad z praxe, že žena s rakovinou kŕčka maternice nešla za lekárom, ale išla za ľudovým liečiteľom, pacientka bola až v Moskve za ľudovou liečiteľkou a nakoniec bolo úmrtie klientky. Táto propaganda kvázi psychologických služieb môže byť aj nebezpečná.
Otázka č. 11- Môže niekedy pomôcť motivačná literatúra?
Aj tam je pán profesor veľmi kritický. Motivačnej literatúry vzniká obrovské množstvo. Píše to človek, ktorý má problém sám so sebou, píše motivačnú literatúru. Všetky tieto články zabudli na fakt čo je to teória osobnosti. Motivačné články zabúdajú na skúmanie múdrosti a inteligencie človeka.
Otázka č. 12- Čo môže urobiť človek v záujme svojho duševného zdravia, keď počúva správy o pandémii, vojne a zdražovaní?
Je nevyhnutné preskúmanie svojho životný štýlu. Životný štýl je spôsob bytia, ktorý sa opakuje. Na určité situácie človek reagujem určitým spôsobom. Na poradniach sa často robilo skúmanie temperamentu človeka. Jenkisova teória rozdeľuje ľudí na A a B typ človeka. A typ životného štýlu človeka je neustále akčný, uponáhľaný, nepozorný, nesústredený, veľmi rozptýlený a neurotický. Na druhej strane je B typ životného štýlu človeka, ktorý je pokojný. Poznáme štýl extroverta a introverta. Extrovert potrebuje ľudí a introvert chce byť sám. Potom je štýl pomalého a rýchleho myslenia. Ľudia myslia v živote veľmi automaticky a rýchle. Ľudia robia väčšinou v živote všetko veľmi automaticky a rýchle. Rýchlo rozmýšľame a nemáme čas na pomalosť. Nemáme čas na ticho, na meditáciu. Pomalé myslenie si vyžaduje dôležité životné rozhodnutia. Poznáme potom štýly autoregulačné. Autoregulacia znamená, že človek sa riadi sám. Potom existuje monarchistický štýl riadenia. Tento štýl riadenia znamená, že človek má jeden cieľ, jednu potrebu. Za tým cieľom, potrebou ide. Má malý zmysel o tom, aby rozmýšľal o inom cieli. Tento človek neberie do úvahy alternatívy. Môže byť za tým peniaze, sláva, ale aj chov králikov, to je jedno. Tento človek je netolerantný. Druhý štýl je hierarchický. Ten štýl je správny. Pri tomto štýle si človek kategorizuje ciele, čo chce dosiahnuť. Nemôže robiť všetko naraz, musí mať vyčlenené, čo urobí skôr a čo urobí neskôr. Zvažuje alternatívy a rieši time manažment. Tento človek je tolerantný. Má tie ciele usporiadané a je tolerantný, že niekto má iný cieľ. Potom existuje životný štýl, ktorý nazývame oligarstický. Tento človek má veľký počet rôznorodých cieľov, často aj protikladných. Má ťažkosti s tým, aby si vymedzil čo je najdôležitejšie z toho. Títo ľudia sú veľmi nerozhodní a ťapajúci. Chvíľku majú jeden cieľ a chvíľku majú druhý cieľ. Tento životný štýl je veľmi nebezpečný, lebo znevorzňuje človeka, tento človek nič nedokončí. Tento človek odkladá svoje úlohy. Tento človek raz skáče tam a raz inam. Tento štýl prevláda u mnohých vorkoholikoch a u ľudí, ktorí nemajú vyjasnené hodnoty. Posledným štýlom je anarchistický . Tento štýl nemá žiadne ciele.
Dôležité je usporiadanie svojich veci v hlave, na stole a na počítači. Keď je to študent, tak štúdium by si mal rozplánovať na časové dimenzie. Druhým bodom je, nájdenie času na významné veci. Tretím bodom je eliminácia rozptýlenia. Rozptyľovanie nie je len o počítači a televízii, ale aj v hlave. Pán profesor pozná človeka, ktorý celý deň myslí na bravčový guláš, lebo ho strašne má rád. Nemôže riešiť inú situáciu. Dôležitá je spolupráca a podpora iných ľudí. Moderátorka dodala, že do psychohygieny patrí aj strava a pohyb. Pán profesor dodal, že zdravý životný štýl je dobre sa stravovať, nefajčiť, nepiť alkohol, nebyť obézny, jesť veľa zeleniny, veľa športovať.
Otázka č. 13- Čo by sme mali urobiť, aby sme si posilnili duševné zdravie, aby sme mali viac morálnejších a citlivejších ľudí?
Pán profesor to rozdelil na 2 veci. Aby človek bol tvorivý a mal vytvorený vysoký životný štandard, tak musia byť na to vytvorené podmienky. Preto nielen Svetová zdravotnícka organizácia, ale aj Európska únia vypísala výzvy na zlepšenie duševného zdravia. Naša vláda na to tiež reaguje, vytvára určité orgány, ktoré sa duševným zdravím mali starať. Prvá vec je kvalitné uskutočňovanie duševného zdravia zvonka. Tam je veľmi dôležitá vec výchova dieťaťa v rodine a v škole. Je zaražajúce, že najnovšia reforma školstva nemá výchovné programy podčiarknuté. Existuje síce návrh na Národný výchovný program. Pán profesor povedal príklady štátov ako to riešia. Mnohé štáty pociťujú, že pandémia vytvára strach. Vytvára pocit izolácie u ľudí. Vytvára neistotu, je tu strata stability ľudí. Je to strata blízkych osôb mnohokrát. Európska únia vyzvala urobiť niekoľko návrhov programov. Niektoré programy už máme. Existuje napríklad program s názvom Implement metal v rámci ktorého sa robí reforma v oblasti duševného zdravia a prevencie samovrážd. Vypracoval sa intervenčný program s názvom Boj s depresiami. Robia sa reformy zamerané na ochranu duševného zdravia zamerané na komunitné služby. V Belgicku majú s tým skúsenosti
Otázka č. 14- Ako je to u nás na Slovensku?
Pánovi profesorovi sa páčil jeden projekt v Detve, kde sa spojili policajti, lekári, miestne zastupiteľstvo a škola a sledovali spolu alkoholikov a bezdomovcov. Tento projekt sa nazýva Integrované poradenské služby na zlepšenie duševného zdravia. Mali by sme to u nás čo najviac rozšíriť. Je potrebné urobiť poradne pre starcov a pre starých ľudí. Tam nám veľa ľudí žije v zlých psychických podmienkach a málo sa o nich staráme.
Otázka č. 15- Aké sú zásady na udržanie si duševného zdravia?
Po prvé každý človek by sa mal zastaviť a pouvažovať, čí dobrým spôsobom žije napríklad čí športuje, napríklad čí sa zasmeje , čí si zaspieva, Človek by mal prehodnotiť život, taký ako žije, kto riadi na pracovisku, aká je atmosféra. Človek by sa nemal báť zmeny, lebo pomalé myslenie vedie k nude. Potom ľudia z toho majú zlý pocit, nemajú pocit šťastia, preto, lebo sú málo kreatívny. Liga za duševné zdravie odporúča nasledujúce kroky. Po prvé človek by mal prijať sám seba. Po druhé človek by mal hovoriť o tom, čoho trápi, čo prežíva. Po tretie človek by mal byť aktívny. Po štvrté človek by sa mal učiť novým veciam. Po piate človek by mal mať priateľov, treba mať podporu. Po šieste človek by mal byť tvorivý. Po siedme aj oddychovanie je dôležité, načerpanie síl. Po ôsme človek by sa mal učiť zdolávať prekážky.
Celá debata | RSS tejto debaty