ekonomika

Blog o prežívaní  v rodine

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme rodina. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 5.februára 2022 o 21.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Toto obdobie nám dáva zabrať, prežívame pandémiu s ňou spojenú nervozitu, konflikty a k tomu počúvame správy o hroziacej vojne. Mnohí nachádzajú oporu v rodine, ktorá tohto človeka podrží, ale neplatí to pre každého. V posledných desaťročiach stúpol počet slobodných a rozvedených.

Otázka č. 1- Môžeme pán profesor hovoriť o kríze rodiny?

                Pán profesor dal moderátorke za pravdu, že môžeme hovoriť o kríze rodiny. Rodiny sú podľa pána profesora ovplyvnené technologickým pokrokom, ale aj pandémiou a chorobami.

Otázka č. 2- Čo je to vlastne rodina? Má význam hovoriť v dnešnej dobe o klasickej rodine?

                Pán profesor dal moderátorke za pravdu, že v dnešnej dobe je ťažké definovať pojem rodina. Existujú definície rodiny, ktoré sú politického charakteru, existujú definície rodiny, ktoré sú právneho charakteru, existujú definície rodiny, ktoré sú sociologického alebo filozofického charakteru. Pán profesor chce hovoriť o rodine z psychologickej roviny. Veľmi často sa hovorí, že rodina je základná bunka spoločnosti. Ak funguje kvalitne rodina, tak to dáva základ k tomu, aby človek dobre fungoval aj v spoločnosti napríklad, aby tento jedinec budoval demokratickú spoločnosť. Vymedzenie rodiny je viacej sociologicko-psychologické. Rodina je skupina ľudí, ktorá je tvorená aspoň jedným rodičom a aspoň jedným dieťaťom. Je to malá skupina ľudí, ktorí sú spätí manželstvom. To podotknutie, že to je malá skupina ľudí je dôležité. Pán profesor sa v poradenskej praxi stretáva s tým, že ľudia definíciu rodiny  ináč chápu. Pán profesor sa napríklad pýta mladých dospelých z detských domovov, že čo je to podľa teba rodina. Mladý dospelý z detského domova odpovie, že rodina je pre neho detský domov. Keď sa spýta pán profesor filozofujúceho umelca, že čo pre neho je rodina, tak filozofujúci umelec odpovie, že rodina je pre neho vlasť. Tých vymedzení je veľmi veľa a je to aj komplikované. Z hľadiska psychologického je treba označiť, čí je to formálna alebo neformálna rodina alebo skutočná rodina. Mnohí ľudia odpovedia, že ony majú rodinu. Keď sa pán profesor pýta ako žijú, tak títo ľudia mnohokrát odpovedajú, že žijú oddelene a rozhadáne.

Otázka č. 3- Akými znakmi sa vyznačuje moderná rodina?

                Pán profesor modernú rodinu dal najprv  do protikladu s tradičnou rodinou. Tradičná rodina je nádherná rodina. Táto rodina sa má rada, sa rada stretáva. Starí rodičia, rodičia, deti spoločne prejednávajú veci. Títo ľudia v rodine sa milujú a navzájom oslavujú, podporujú sa, vyznávajú rovnaké hodnoty atď. Táto klasická rodina ešte pretrváva u niektorých spoločenstiev, ale koncom minulého storočia  a hlavne nástupom technológii sa to začalo meniť. Mení sa to dôsledkom iných veci ako napríklad politiky, kultúry. Medzi hlavný znak modernej rodiny patrí vstup moderných informačných technológii do života ľudí. V dnešnej rodine to môže fungovať aj tak, že každý člen rodiny žije sám v izbe a pozerá do mobilu. Ďalším znakom modernej rodiny je vstup globalizácie, to znamená, že členovia rodiny idú do sveta. Medzi ďalší znak modernej rodiny je rozpadnutie generačných väzieb. Mnohé moderné rodiny sa neschádzajú, že napríklad vnúčatá navštívia prarodičov. Keď náhodou sa teraz využívajú starí rodičia, tak sa využívajú na to, aby strážili deti. Moderní vorkoholickí rodičia odložia deti ku ich starým rodičom. Dochádza tam k prevahe intimity, to znamená, že človek v modernej rodine sa uzatvára do vzťahu s niekoľkými málo ľuďmi a uzatvára sa pred inou komunitou. Moderátorka dodala, že máme privátne štvrte, ktorých oddeľuje betónová konštrukcia. Áno pán profesor potvrdil slová moderátorky a ešte dodal, že sa to nazýva privátna individualizácia. To znamená, že sa rušia staré zvyky, že ľudia spolu spievajú, tancujú a každý si ide svojou cestou. Tento človek sa vlastne individualizuje, lebo sa snaží byť samým sebou, tento človek sa snaží uznávať svoje hodnoty. Táto individualizácia môže mať veľmi negatívne dopady. Pri tejto individualizácii  môže vzniknúť riziko svojvoľnosti, bezohľadnosti k druhým ľuďom. Tento človek si presadzuje svoje veci aj na úkor svojich blízkych, že tento človek nie je s nimi, tento človek je zahľadený do seba. Pán profesor, keď sa pýta tohto individualistu ako funguje rodina, tak začne hovoriť o svojich cieľoch. Individualizácia môže byť aj veľmi pozitívna, to znamená, že môže byť sám sebou tým, že rešpektuje druhých. Snaží sa, aby blízki boli samy sebou, aby sa realizovali.

Otázka č. 4- Aký má význam rodina pre spoločnosť?

                Pán profesor by to rozdelil na dve veci. Jednak tá rodina má zmysel pre budovanie spoločenstva. Základ je v rodine, v rodinných vzťahoch. Význam rodiny je ako pripraví mladého  človeka  pre prácu, pre spoločnosť. Druhý uhol pohľadu je aký zmysel má rodina, ako získavajú členovia rodiny, keď majú dobrú rodinu. Rodina je nenahraditeľná v tom, že učí detí odmalička sociálnym vzťahom, to znamená milovať ľudí, milovať prírodu, mať pozitívne myslenie. Ďalším významom rodiny je , aby sa členovia rodiny naučili určitej regulácii správania. To znamená, že, aby tam boli zodpovednosti, práva. Keď rodič naučí dieťa, že nemá režim, nemá povinnosti, tak to prenesie do spoločnosti. Význam rodiny je dôležitý aj v tom aké sily tam pôsobia Napríklad tam pôsobí genetika. Na druhom mieste je rodina a na treťom mieste je škola, na štvrtom mieste je prostredie. Najdôležitejším významom rodiny sú média. Mladý človek viacej preberá hodnoty od médii ako od otca a od matky. Dieťa by nemalo preberať hlavne negatívne hodnoty od médií.

Otázka č. 5- Môže plniť funkciu rodiny aj rodina, ktorá nie je úplná?

                Je to podľa pána profesora zložitá otázka, ale áno aj neúplná rodina môže plniť funkciu rodiny. Matka, ktorá žije sama s dieťaťom, môže nahradiť funkciu otca. Napríklad milujúca matka v rámci dodržania  poriadku rodiny môže byť tvrdá.

Otázka č. 6- Môže pomôcť, že napríklad matka alebo otec  majú vzor mužského pohlavia v širšej  rodine?

                Áno, pán profesor potvrdil slová moderátorky, že to tak môže byť. Môže milovať starého otca, môže milovať strýka, môže milovať trénera, ale pre psychológiu je horší ten opačný prípad, keď žena alebo muž vychováva dieťa sama, ale partner je proti a to je jedna z najhorších vecí, keď sa rozvedú rodičia, že zhadzujú toho partnera pred deťmi. V poradenskej praxi sa pán profesor stretáva s prípadmi, keď sa partneri očierňujú. Je dôležité, aby partner aj rozvedení  uznávali pred deťmi  spoločné hodnoty. Strašne to závisí aj od veku detí. Deti do 10 rokov sú strašne citovo zmätené pri takýchto situáciách. Nevedia čo je pravda a čo už nie je pravda. Staršie dieťa začína samo uvažuje,  kto má pravdu a kto tú pravdu nemá.

Otázka č. 7- Ako spoznáme dobrú rodinu, ktorá sa vie vyrovnať s výzvami modernej doby?

                Tých znakov, funkcii dobrej rodiny je veľmi veľa. Prvým znakom dobrej rodiny je, aby sa členovia rodiny mali radi, aby sa milovali. Pán profesor v relácii naznačil, že rodičia by si mali uvedomiť, že doba ich detí môže priniesť iné hodnoty aké sú teraz. Napríklad dnešná škola si vyžaduje dobrú pamäť, lebo ten kto má dobrú pamäť je jedničkár, ale to v budúcnosti už nebude. Podľa pána profesora v budúcnosti bude dôležité dobre selektovať a následne využiť informácie z počítača. Druhým znakom dobrej rodiny je, že rodičia sú nároční k deťom. Deti by mali mať svoje úlohy, deti by mali mať svoje ciele, deti by mali mať sen, ktorý by chceli uskutočniť. Tretím znakom dobrej rodiny je pestovanie lásky v múdrosti , to znamená, že podporovať, aby deti čítali, aby niečo spoznávali.  Štvrtým znakom dobrej rodiny je, aby deti vedeli komunikovať s druhými ľuďmi. Dôležité je pre dobrú rodinu vytvoriť priestor pre samostatnosť u detí. Deti by mali mať  radi ľudí ako takých.   

Otázka č. 8- Ako to má urobiť rodič, aby pestoval lásku k múdrosti u svojich detí  aj cez moderné technológie?

                Strašne to závisí podľa psychológa od veku detí. Pán profesor povedal v relácii príklad . Rodič by sa  mal  pýtať 6-7 ročného  dieťaťa na lyžiarskom výcviku, ako vzniká sneh napríklad. Rodič by mal podporovať u detí, aby deti  si vyhľadávali čo najviac informácii o danej problematike na internete.

Otázka č. 9- uveďte nám príklady ako by mali rodičia učiť svoje deti k empatii a ohľaduplnosti?

                Psychológovia na deťoch robili cvičenia, aby deti povedali,  ako sa cítiš ako pokazené auto. Dieťa môže povedať, že zle, lebo hrdzavie alebo pokazila sa mi prevodovka.

Otázka č. 10- Ako má viesť dieťa rodič, aby nevidelo každú prehru ako katastrofu?

                Pán profesor uviedol v relácii príklad, že pri zisťovaní čistoty vody má rodič povedať dieťaťu, že môžeme zlyhať. Rodičia by mali dieťa pripraviť na ťažkosti dopredu. Každá chyba, každý omyl môže človeka obohatiť. Princípom frustrácie je, že človek nie je schopný sa poučiť z chýb.               

Otázka č. 11- Čo je kríza rodiny z pohľadu psychológie?

                Psychológov zaujíma, ako sa uskutočňuje život v rodine a čí tento život je dobrý alebo zlý. Samotár môže mať kvalitný život, keď psychologicky vie zvládať svoju samotu. Medzi typy nefunkčnej rodiny patria nezrelé rodiny. To sú mladí ľudia, ktorí nezvážia dôsledky tohto manželstva. Pán profesor navrhol ku tomuto problému robiť snúbenecké besedy. Pán psychológ bol šokovaný, že mladí ľudia nevedeli základné veci ako napríklad veci o peniazoch. Častá  otázka bola koľko sa milovať. To sa netýka len mladých ľudí, že majú očarenie z lásky, ale ďalšie veci nepremyslia. Pán profesor mal prípad dvoch už zrelých ľudí, že mali problém s vierou. Pán profesor im poradil, aby sa o tom porozprávali predtým ako sa zoberú. Pán profesor im poradil, aby si prebrali bod za bodom, napríklad, čí budú krstiť deti alebo nie. Preťažená rodina je rodina, ktorá je tak preťažená svojimi záujmami, že nemá čas na seba. Tá preťaženosť je obrovská. Tá preťaženosť môže byť strachom a informáciami.

Otázka č. 12- Čo ak vám teraz rodičia povedali, že nemajú na výber, musia pracovať?

                Rodičia by si mali stanoviť priority, čo je dôležité. Ďalším typom rodiny je ambiciózna rodina alebo táto rodina sa nazýva perfekcionistická rodina. To sú rodiny, kde rodičia sú pohlceni na potreby, ktoré sa viažu na ich vlastné uplatnenie alebo na uplatnenie deti na kariéru. Rodičia deti, ale aj samotné deti vykonávajú nadmerné výkony. Aj teraz pán profesor zažíva klienta dieťa, ktoré je vyčerpané, lebo je  v 2-3 krúžkoch. Rodina od neho chce perfektné výkony. Perfektcionizmus je veľmi nebezpečný, lebo jednak môže urobiť choroby u detí a po druhé mnohé veci budú znechutené zo strany detí. Ďalším typom rodín sú autoritatorské rodiny. Tam kde je niekto diktátorom rodiny, tak ponižuje detí, ponižuje partnera. Veľmi moderne teraz je rozmaznávanie detí. Rodičia v tejto rodine všetko vyhovujú dieťaťu. Ony to mnohokrát ospravedlňujú tým, že nemajú čas na detí a tým pádom všetko urobia pre dieťa čo si zažiada, tým vykúpia jeho lásku, lebo sa ku nemu nevenovali celý čas. Zlým efektom rozmáznavacej výchovy je, že deti sa nenaučia k sebapresadzovaniu. Tieto deti nadobudnú dojem, že všade, kde prídu budú perfektní a všetko musia dostať. To sme podľa pána profesora svedkami aj v politike. Rozmaznávacia výchova prerastá až ku liberálnej výchove. Sú rodičia, ktorí nemajú koncept vo výchove, títo rodičia improvizujú podľa situácie. Ďalším typom rodiny je odkladacia rodina. To je rodina, ktorá odkladá svoje deti ku starým rodičom alebo do detských domovov. Pán profesor povedal v relácii zarážujucú štatistiku koľko percent detí na Slovensku je v detských domovoch, to číslo je 20-30 % detí. Títo rodičia nezvládali výchovu a teda ich dali do detských domovov. Tie deti môžu byť vychovávané doma, ale rodičia sa ich vzdávajú. Nakoniec je rodina, ktorá je absolútne disociálna, to znamená, že jeden z partnerov je psychicky chorý.

Otázka č. 13- Ako by sme mohli vrátiť rodinám, to čo im dáva význam?

                Musia byť tam osobnosti rodiny, ktorí sú rozumní, sú emócialni, to znamená, že sú schopní lásky, sú zodpovední. Najprv by sme sa mali spýtať členov rodiny, čí  sa tá rodina dá zlepšiť. Existujú ľudia napríklad psychopati, ktorí to nedokážu aj keby sme veľmi chceli. Títo psychopati týrajú detí, partnerov. Pri rodinách, kde je psychopat, pán psychológ odporúča rozvod.  Keď nie sú to ľudia tohto typu, ale sú to normálne cítiaci ľudia, tak môžu urobiť niečo, aby sa rodina zlepšila. Prvý predpoklad je, že sa to dá, aby nerezignovali. Druhý predpoklad je pre to, čo môže urobiť štát prípadne komunita alebo televízia a rozhlas alebo Európska únia alebo mimovládne organizácie  a čo môže urobiť sám člen rodiny. Z hľadiska štátu sa dá hovoriť dlho, ako štát finančne  podporuje detí v rodinách. Pána profesora rozčuľuje ako narastá počet detí v reedukačných centrách a detských domovoch a ako sa štát stará o to a ako sa podporuje rodina, aby sa oživila. Jednotlivec sa často vyhovára, že problém je niekde inde napríklad zlé vychovávané dieťa. Tento jednotlivec sa vyhovára, že na vine je štát, na vine je škola, ale málokto obviňuje samého seba. Pán profesor teraz počúva často debaty o reforme školstva. Každý od štátu chce viacej peňazí, viacej hodín pre svoj predmet, ale nikto nepovie ako to urobiť a hlavne čo on urobí pre to. Jedinec by mal urobiť nasledujúce veci. Po prvé by mal byť aktívny v tom. Po druhé niekto by mal byť manažérom v tej rodine. Niekedy sa stáva, že matka riadi celý proces v tej rodine, ale môže to byť aj manžel, otec. Niekto tú funkciu musí plniť. Pán profesor povedal príklad z jeho detstva, že za vrch stolu si sadol ten kto riadi rodinu. Pán profesor má klientskú rodinu, kde nikto nechce o ničom rozhodovať.  Po tretie rodina by si mala stanoviť určité priority, čo má byť na prvom, druhom treťom mieste. Akonahle mám 4 priority v rovnakom čase, tak to neurotizuje a jedinec neurobí nič. Po štvrté rodiny by mali zlepšiť komunikáciu. Je obrovské umenie viesť dobrý rozhovor. Pri komunikácii sa podľa pána profesora robia neuveriteľne chyby, ako sa členovia rodiny vedia rozhádať pre nejakú hlúposť, pre nejakú maličkosť, lebo nevedia sa rozprávať. Po piate je to empatia, schopnosť pochopiť druhého človeka. Každý člen rodiny by si mal položiť otázku, že aký to môže mať dopad na druhého člena rodiny. Po šieste je to synergia. Synergia je jedna úžasná vec. Synergia znamená spojenie vecí, ktoré sú protirečivé. Manžel, manželka, deti chcú odlišné veci. Existujú na to techniky, ako spájať tieto veci, aby sa našiel kompromis. V opačnom prípade môžu vzniknúť konflikty. Tento efekt synergického pôsobenia je kreativita, to znamená ako tieto veci dať dohromady. Na to tiež existujú taktiky. Synergické efekty by sme mali robiť, by sme mali ovládať. Veľmi častou synergiou je synergia školy a dieťaťa. Škola chce niečo po dieťati, ale chce to aj dieťa. Po siedme každý člen rodiny by si mal nájsť čas na nabrúsenie píly, to znamená člen rodiny by si mal nájsť priestor na relax , na oddýchnutie si.  Člen rodiny, aby mohol mať energiu na budovanie rodiny, tak musí mať aj nádej a vidieť, že sa to oplatí. Mal by to byť dobrý spánok, dobrý odpočinok, člen rodiny by si mal vytvoriť čas na čítanie nejakých kníh.   

Otázka č. 14- Čo je najčastejšou komunikačnou chybou?

                Najčastejšou komunikačnou chybou je neschopnosť počúvať sa a z druhej strany prílišný individualizmus niekoho, to znamená, že jeden člen rodiny hovorí o niečom a druhý člen rodiny ho absolútne nepočúva.