Blog o slobode vtedy a dnes
V nasledujúcom sa budem venovať téme Sloboda vtedy a dnes. Inšpiráciou na tému mi bol webinár s názvom Sloboda vtedy a dnes. Za čo sme ochotní bojovať. Tento webinár bol odvysielaný 16. novembra 2021 o 18:00 s moderátorom Michal Horeckým a jej hosťami Ivetou Radičovou ( profesorka sociológie, bývalou premiérkou vlády Slovenskej republiky), Vierou Uhlárovou ( zodpovedajúca za komunikačný systém Európskeho parlamentu na Slovensku), Karolínou Farskou ( vysokoškolská študentka na Karlovej univerzite v Prahe, organizátorka protestov hnutia Za slušné Slovensko.
Moderátor si cení, že môže moderovať 3 ženy.
Otázka č. 1- Pani Radičová ,ako ste prežívali postupný príchod jesene 89?
Azda to začalo trochu skôr, začiatkom 80. rokov. Úplný rozbeh to dal k tomu rok 1985 a nástup Gorbačova. Hlasy za slobodu boli čoraz viac intenzívnejšie a viditeľnejšie. Za sociógov by mohla spomenúť výzvu na vytvorenie Výboru národného porozumenia. Toto všetko predchádzalo novembrovým udalostiam aj na Slovensku.
Otázka č. 2- Ako sa pozeráte na iniciatívu s názvom Bratislava nahlas?
Nebola spoluautorkou tejto publikácie, ale sa v tom čase aktívne zúčastňovala stretnutí. Bratislava nahlas nebola len štúdia o ekológii, ale bola to štúdia o bariérach v spoločnosti. Vnímala ako povinnosť sa postaviť na obranu autorov publikácie. Bol to zlom, lebo spojil ľudí z rôznych oblasti, ktoré mali rovnaké vnímanie zásadných zmien. Snažili sa vystupovať spôsob, ktoré bude prijateľne pre širšie publikum. Neuveriteľný kus práce predviedol práve Ján Budaj. Bola to jedna zo skupín, ktorá tvorila potom skupinu s názvom Verejnosť proti násiliu.
Otázka č. 3- Pani Uhlarová, ako si sa dozvedela, že niečo sa vlastne deje?
Hostka bola v tom čase tinedžér, bola v poslednom ročníku základnej školy. Bol to zlomový ročník, keď mladý človek rozmýšľa čo bude robiť po základnej škole. Jej rodičia ráno v sobotu 18. novembra 1989 sedeli ako obarení v kuchyni a povedali, že niečo sa deje. Vysokou pravdepodobnosťou to mali z rakúskej televízie, ktorá bola tak blízko, že sa nedala vypnúť.
Otázka č. 4- Máš nejaké spomienky z nasledujúcich dní toho obdobia?
To sa nedalo žiť tým. Žilo tým nielen centrum Slovenska, ale aj celé Slovensko. Ony to prežívali bytostne a blízko. Jej otec bol vtedy zamestnanec národného divadla v Bratislave. Vyhlásenie štrajku SND bol moment kedy tam išli. Menší brat to vyhodnotil tak, že si na štrajk zoberie valášku, ktorú má pod posteľou. Bolo to úsmevne a išli. Hostka sa pýtala kolegov dnes v práci čo si pamätajú na novembri 89. Reakcie boli, že November 89 bol chladný mesiac, na námestiach ľudia trochu mrzli, ale dodnes to hreje na duši.
Moderátor si živo pamätá na pochod s názvom Ahoj Európa, ktorý sa konal 10. decembra. Prišlo tam oveľa viac ľudí než sa čakalo, odhady boli štvrť milióna ľudí. Jeden z veľkých snov Nežnej revolúcie bolo pripojenie sa k Európe, fakt, že tam patríme. Hostka si živo pamätá pochod do Hainburgu, lebo si to odkráčala. Bol neuveriteľný euforický pocit aj napriek tomu, že bolo brutálne mrazivé, ale pekné počasie. Hostka si pamätá na sarkastický komentár, keď Rakúsko vstupovalo do Európskej únie, tak rodičia hostky povedali, že my sa tam nikdy nedostaneme a v súčasnosti sme tam. Skutočne je to obrovský úspech. V októbri 1989 sa nám ani nesnívalo vidieť Bratislavský hrad z druhej strany Dunaja.
Otázka č. 5- Pani Farská, aké to bolo, keď s kamarátmi prvýkrát si sa rozhodla zorganizovať nejaký protest? Inšpirovala si sa s protestami z Nežnej revolúcie?
Na začiatku to bolo v niečom podobné hlavne pred vraždou Zuzany a Jána. V jej empirickom svete neexistovala možnosť, že by nemohla niečo také organizovať. Žila v krajine, kde okato nefungujú základné vety. Človek nemusí mať na to štyri vysoké školy, aby usúdil, že niečo nie je OK. Zrazu hostka cítila potrebu postaviť na námestie a povedať, že niečo nie je OK. Čo sa týka organizovania, tak hostka nevedela zrazu čo na to treba. Úprimne si nevie mladá hostka predstaviť proti čomu ľudia čelili v roku 1989. Pre mladú hostku je to extrémne zaujímavé o tom počúvať. Nie je to o tom postaviť sa na námestie, ale na námestí aj vydržať. Mladá hostka si to nevie predstaviť vo svete, kde nefungujú sociálne siete. Moderátor si živo pamätá, že hlavným komunikačným prostriedkom v tej dobe boli plagáty. Jednoducho mesto bolo oblepené plagátmi. Práve veľmi mladí ľudia vtedy zohrávali veľmi dôležitú úlohu. Spomína si, že kapely požíčavali reproduktory, lebo zohnať aparatúru v tom čase nebolo vôbec jednoduché.
Otázka č. 6- Máš pocit, že 17. november u tvojich rovesníkov je vnímaný ako kľúčový dátum?
Nechce hovoriť úplne za generáciu, necíti sa na to ako vhodný adept. Veľkou slabinou je, že my si spomíname na 17. november, ale veľmi málo to aplikujeme do dnešnej doby. Nestačí chcieť podľa hostky dokonalosť a čakať, že dokonalosť príde. Všetci v dnešnej dobe čakáme všetko dokonale a keď to nie je dokonalé, tak to nechceme. Automaticky to všetko zlé berieme preč. Mladá hostka uviedla príklad vakcinácie. Pokiaľ neurobíme proti vírusu diamantový štít, tak ľudia vakcínu nechcú. Pokiaľ jeden politik nie je dokonalý, tak celá politická strana nie dokonalá, možno aj celý systém nie je dokonalý. Podľa hostky máme sa zamyslieť nad tým čo nám 17. november dal. Keď má moderátor krízu, tak si skúša prípomínať chvíle, ktoré znamenali neuveriteľnú spolupatričnosť a spoluprácu. V tej spoločnosti bola zvláštna solidarita, ktorá je typická pre tieto výnimočné historické okamihy.
Otázka č. 7- Ako boli vnímané ženy v hnutí s názvom Verejnosť proti násiliu?
Rodový rozmer nebol ani na sekundu predmetom nejakých úvah. To čo ich spájalo bolo vytvoriť pôdu pre pluralitné slobodné voľby, pripraviť pôdu pre pluralitnú politickú scénu, pripraviť pôdu pre realizáciu základných slobôd, pripraviť pôdu pre transformáciu vzdelávacieho systému, ekonomiky, sociálneho systému, kultúry. Nezabúdajme, že November 89 bola najväčšia spoločenská zmena novodobých dejín. Ten fakt, že potrebujeme zmenu bol vnímaný bez ohľadu na to, že či to hovorili ženské alebo mužské ústa. Páni Radičová zachytila vetu o politickej spoločnosti. Myslí si, že ako život človeka má svoje vzostupy a pády, tak aj spoločnosť má ešte o to viac svoje vzostupy a pády, funguje v určitých sinusoidách. Ide o to, že čí konečná stupnica na konci roka má výsledok Pokrok, Regres alebo Pád. Páni Radičová povedala vetu, že demokracia nie je tu navždy daná a demokracia je vtedy, keď má demokratov. Páni Radičová si myslí, že rovnako ako potrebujeme plán obnovy, tak podobne budeme potrebovať plán revitalizácie demokracie. Nám začali zlyhávať demokratické inštitúcie.
Otázka č. 8- Aké sú blížiace sa podujatia na 17. november 2021?
Hostka mala v rukách zoznam podujatí, ale nevedela presne povedať kto sú organizátori. Niektoré podujatia sa organizujú už dnes, ale veľká väčšina podujatí sa organizuje zajtra. Keď si prezerala hostka zoznam, tak 4 podujatia sú ladené negatívne voči vláde. Tie ďalšie sú pripomienky, výročia, spomienky. Pre hostku to nie je prieskum verejnej mienky, ale čistý fakt. Organizujú to politické strany, občianske združenia alebo neziskové organizácie. Moderátor verí, že to prebehne pokojne, zmysuplne, dáva zmysel.
Moderátor si všimol, že hlavne extrémistické tábory chcú okupovať významné dátumy a zvýraznila to aj pandémia Covid-19. Pokúšajú sa zvrátil významný dátum na svoj prospech. Tvrdia, že sloboda vôbec nie je, že sú všetci utláčaní. Hoci ich protest je popretím demokracie.
Mladá hostka si všimla, že sme si nevybudovali zdravú hrdosť ku krajine. Vieme si dať na profilovku na Facebooku fotku orla a Tatier, ale nevieme povedať podľa hostky prečo sme hrdí. Myslí si, že v tomto zlyháva štát ako taký. Pred 2 rokmi bolo pre hostku smutne pozerať ako 30. výročie Nežnej revolúcie oslavujeme na Slovensku a ako oslavujú v Česku. Je to iné a to musíme dobiehať. Hostku najviac mrzí, že zajtra na uliciach budú ľudia, ktorí chcú brať to čo bolo vybojované 17. novembra. Chcú prejsť všetkými dverami, čo veľa ľudí stálo. Sú to ľudia, ktorí sa bijú do pŕs a v skútočnosti nevedia ako sloboda vyzerá. Jedným mihom oka by slobodu zobrali človekovi, ktorý sa nepáčia. Námestia v Bratislave sú skoro na tento deň obsadené, ľudia prídu zarezervovať dátum hneď ako to je možné. Pre hostku príde nezodpovedne v tejto dobe organizovať nejaké masové podujatia. Je nezodpovedné tam volať ľudí. Hostka verí, že sa tam nikomu nič nestane, čí už po fyzickej stránke, ale hlavne po zdravotnej. Hostka si myslí, že vzhľadom na dobu aká je, musíme vytvoriť vhodné podmienky aj na oslavy.
Otázka č. 9- Máte pocit, že teraz prežívame nový boj o demokraciu vplyvom pandémie alebo je iná situácia a sme lepšie chránení?
Pani Uhlárová si myslí, že Slovensko sa nachádza pevne zakotvené v Európskom priestore. Jednoducho Európa nás nepustí a dáva nám vystražné znamenia. Prvotná myšlienka bola snaha o koncenzus a mier. Európa sa tiež vyvíja. To čo sa deje v Poľsku a v Maďarku, tak Európania s tým možno nepočítali Slovenská republika sa tým zaviazala, keď sa stala členom Európskej únie pred 17 rokmi.
Podľa Radičovej prežívame zmeny v politickej povahe. Táto doba prináša masovú účasť vo virtuálnom svete. Áno sme viac rozdielni, ale rozdielnosť je súčasťou demokracie. Zásadne je, či nájdeme bod, ktorý nás bude spájať. Sú krajiny, kde je spojnica viac o istotách a bezpečnosti alebo spoločným bodom bude úsilie ľudí, ktorí budú brániť v boji proti rozpadu demokracie. Kým máme silu udržiavať úsilie o demokraciu, tak sa neobáva Radičová neobáva o rozpad demokracie. Keď vulgárna skupina zvíťazí nad skupinou ľudí, ktorá si cení hodnoty, tak budeme narúšať hodnoty demokracie. Majme chuť to zdokonaľovať, ponúkajte ľudom pocit, že to dokážeme. Páni Radičová verí, že generácia dnešnej mladej hostky si začnú písať svoj demokratizačný príbeh. Môžeme ich podporiť a páni Radičová verí, že sa nedáme zastrašiť párom nevychovaných politikov.
Otázka č. 10- Aké sú omyly a chyby Novembrovej revolúcie?
Keď sa pozerá spätne páni Uhlárová, tak ďakuje, že revolúcia bola nežná. V Rumunsku revolúcia dopadla krvavo. Každá revolúcia vzbudzuje nejaké emócie a má určitý etos. Ľudia mali určité očakávania, že budú mať rovnaké platy ako v Rakúsku. Podľa prieskumov, ktoré sa robili pred 2 rokmi, tak veľa ľudí má takzvaný spomienkový optimizmus. 40 % obyvateľstva označilo, že sa malo lepšie v čase socializmu ako po socializme. Na druhej strane Slováci sa hlásia k hodnotám zhodnými s hodnotami Európanov. Myslia si, že je automatické mať slobodu prejavu, slobodu pohybu tovaru, služieb, financii. Hostka si myslí, že každá revolúcia má svojich víťazov a svojich porazených. Bohužiaľ sa stala divoká privatizácia, ktorá urobila napätie v spoločnosti.
Podľa Radičovej platí známa veta, že je ľahké byť generálom po bitke. V priebehu zmien nie je možné všetko vyhodnocovať. Nemožno niečo zúžiť do 2-3 mesiacov. Prvou etapou je obdobie do prvých slobodných volieb. Toto plnohodnotne naplnila aj Verejnosť proti násiliu aj občianske fórum. Potom prišlo k prirodzenému zániku týchto hnutí a to nielen na Slovensku. Z tohto politického hnutia vznikli rozdielne politické strany. Potom je ďalší zlom a to je podľa Radičovej rok 1991. Nastúpila podľa Radičovej neuveriteľná nacionalizácia tejto témy až do podoby veľmi agresívnych protestov. Hrozilo to tvrdým vštiepením spoločnosti, toto vštiepenie spoločnosti sa aj udialo. Tento vývoj poznačil vývoj Slovenska úplne jednoznačne. Plne súhlasí, že ďalším momentom bola divoká privatizácia. Táto privatizácia má dopady až dodnes. Radičová tomu hovorí, že sme krajina hrubých čiar. V Českej republike išli spôsobom kupónovej privatizácie. Nakoniec dospeli do toho istého nespravodlivého štádia ako my na Slovensku. Nesieme to ako trauma a k tomu sme nabalili sociálno-ekonomický dopad. Pred privatizáciou sme mali jednu z najnižších nezamestnanosti, po privatizácii sa nezamestnanosť vyšplhala na 20 percent, čo bolo pre spoločnosť obrovským šokom. Niekoľko rokov až dodnes sme neskutočne ťažko z toho vyhrabávali.
Otázka č. 11- Aké boli najväčšie chyby a omyly Hnutia za slušné Slovensko?
Mladej hostke, keď sa niekto spýta túto otázku, tak odpovie, že vojne je každý generál. Pretože to skutočne tak je, človek nevie čo sa stane, keď sa tie veci dejú. Mladá hostka vidí tam viacero slabín, ktoré sa tam diali. Hostka sa nepozerá takým spôsobom, skôr má tendenciu, čo teraz môžeme spraviť. Človek pomaly nevidel na ulici človeka, ktorý nemal odznak Hnutia za slušné Slovensko. Nebolo to len v Bratislave, ale bolo to v Hnúšti, Michalovciach. Súvisí to s tou idealizáciou a dokonalosťou. Boli tie parlamentné voľby, ktoré dopadli ako dopadli. Za hostku nedopadli dobre ako si priala a želala. To neznamená, že sme na tom zle a že celé to zlyhalo. Mladá hostka si uvedomuje, že spoločnosť je dospelejšia a uvedomelejšia. Sloboda prináša uvedomenie si ľudskej dôstojnosti. To je niečo oslobodzujúcejšie a náročnejšie tak žiť. Síce sme 32 rokov po revolúcii, ale stále je niečo pre nás nové. Máme pocit, že západnú Európu nikdy nedobehneme. Keď Slovák ide do priemerného francúzského mesta, tak zistí, že západ Slovenska sa má rovnako dobré. Je to aj v našej mentalite, je to aj v tom ako pristupujeme. Slováci si musia povedať, že v čom sme dobrí, aké sú naše silné stránky. Byť schopný povedať, že keď 1 politik je skazený, to neznamená, že celý kolos je skazený. Masaryk povedal, že demokracia má svoje chyby, lebo ľudia majú svoje chyby.
Moderátor čítal nemecký článok, že vychodoeuropania vnímajú 32 rokov po revolúcii ako dlhý čas, ale čo mali černosi revolúciu pred 60 rokmi, tak ešte sa s tým nevysporiadali.
Otázka č. 12- Ako si to pripomínať a nezamieriť cestou Poľska a Maďarska?
Podľa Uhlárovej spomienky a ceremónie a oslavy vždy nenaplnia očákavania, mali by sme spomínať aktívne. Podľa Uhlarovej najväčšou chybou demokracie je ľahostajnosť. Mnohí ľudia si myslia, že to pôjde samospádom, ale jedného dňa sa môžu zobudiť a sa ocitnú niekde, kde nechcú byť. Najlepšie ako môžu ľudia oslavovať 17. november je spýtať sa, čo môžem ja urobiť pre Európu. Moderátor dodal, že Európska komísia zvýšila komunikáciu smerom na verejnosť. Asi si ľudia uvedomujú, že demokracia je v kríze a to nielen v štátoch východnej Európy, ale aj vo vyspelých štátoch Európy. Európa bola v minulom období zavalená problémom brexitu.
Otázka č. 13- Aké najväčšie posolstvá Európy sú?
Európa prežíva obrovské štrukturálne zmeny, sú to zmeny paradigmy Európy. Mení sa spôsob ako získavame informácie, mení sa spôsob ako hospodárime, mení sa spôsob ako sa správame k životnému prostrediu a prírode. Hlásame v rámci Európy, že udržateľnosť má byť na prvom mieste. My chceme Zem, aby bola aj po nás pre našich vnukov. To prináša veľké reformy, ktoré sú nevyhnutné a potrebné. Páni Uhlárová pripomenula, že Slovensko je známe, že má chronicky najnižšiu účasť do volieb do Európskeho parlamentu. Tým pádom by pozvala hosti, aby si zapísali do kalendára máj 2024, kedy bude volebným rokom. Podarí sa nám spojiť Prezidentské voľby s voľbami do Európskeho parlamentu. Toto je zrkadlo, ktoré je nastavené v našej spoločnosti. Podarilo sa nám zvýšiť volebnú účasť o 100 percent, ale stále je niečo dobiehať. Moderátor dodal, že ľudia nadávajú, ale keď majú možnosť niečo zmeniť, tak nejdú voliť.
Otázka č. 14- Ako by sme si mali pripomínať 17. november vo verejnom priestore? Mala by ich organizovať vláda SR? Ako nezabudnúť na tie zápasy spred roka 1989?
Sme takí, čo pre nás pripomínali dôležité miľníky. Každý milník je dôležitý, lebo je dôležité akú identitu si budujeme a kým sme. Samotný fakt štátneho sviatku je nesmierne dôležitý symbol. Štátny sviatok znamená, že úplne prirodzene si to pripomína vláda SR a najvyšší ústavní činitelia. Je to priležitosť pre tých, ktorí vtedy kachličkovali kuchyňu, aby sa prebudili a využili čas na prezentovanie svojich názorov a nápadov. Partizanska spomienka pri sviečke nemá o sebe žiadny zmysel. Radičová by sa priklaňala ku spôsobu zamyslieť sa aké máme tu problémy, aké máme tu bariéry. Budú to formulovať tým , ktorí majú šancu to zmeniť, lebo majú v rukách moc. Pre Radičovú je to čas zamyslenia sa, vyhodnotenia cesty, ktorú máme za sebou, ale hlavne zamyslenie sa nad budúcnosťou, aby sme sa tu cítili pohodlnejšie. Hostka si dovolila zacítovať výrok z knižky Tomáša Janovica, ktorý povedal, že my by sme chceli demokraciu, keby sa dala niekde ukradnúť. Keby to bolo spôsobom, ktoré si nevyžaduje naše spoločné osobné nasadenie. Zamieňame si slobodu s tým známym krikľunstvom, zamieňame si ľudské práva, zužujeme to len na slobodu slova. Pritom v rovnováhe s týmto právom je právo na život, súkromie a bezpečnosť. Je neprijateľné, že právo na život a zdravie sa stálo predmetom politického boja. To je neprípustne a neospravedlniteľne. Toto je niečo čo môžeme pomenovať nahlas a dožadovať sa zodpovednosti vládnych a opozičných politikov. To je základné právo, na ktorom demokracia stojí.
Otázka č. 15- Páni Farská ako si budete pripomínať 32. výročie Nežnej revolúcie?
Teraz je rada tu s vami. Potom ak to bude stíhať, tak sa chystá do Slovenského národného divadla, potom neskoro večer má hostka ešte jedno natáčanie videí ich livestreamu za Slušné Slovensko. Rozhodli sa zorganizovať spomienku v online priestore. Okrem toho sa zúčastní rôznych diskúsii, je to aj príležitosť vôbec sa stretnúť. V tejto dobe sa moc nevidia sa rozprávali, že sa naposledy videli na letisku. Jednoducho treba sledovať ako v Poľsku fungujú antiinterupčné zákony alebo ako Orbán znasilňuje demokraciu. Je to niečo, v čom musíme aktívnejšie žiť. Hostke chýba vzdelávanie v tejto oblasti. Hostka ako mladý človek konštatuje, že sa na strednej škole o tom vôbec neučili pritom hostka chodila na relatívne dobré gymnázium. Bolo to nedávno ešte to nie je história. Potom sa to podľa hostky veľmi ťažko uchopuje, keď k tomu spoločnosť nemá žiadny vzťah. Ľudia by to mali oslavovať doma.
Otázka č. 16- Myslíte si, že ľudia v súčasnej dobe by boli ochotní sa spojiť za dobrú myšlienku? Mám pocit, že v dnešnej spoločnosti je veľká pluralita názorov a nevieme sa spojiť.
Moderátor dodal, že etos vraždy dvoch ľudí bol dosť významný. Páni Uhlárová si myslí, že motív ľudí urobiť niečo dobré, musí mať veľmi zjednocujúci účinok. Hostka verí, že takéto niečo sa nestane v Európe ani vo svete. Ak by bol jediný prvok ako prebudiť ľudí z letargie, tak spôsob prosím nie. Hostka si myslí, že negatívne správy predávajú každé noviny. Hostka si myslí, že žijeme dobu, ktorá si vyžaduje obrovské zmeny. Hostka verí, že národ nájde koncenzus, ktorý nebude tak očividný ako za revolúcie. To nás bude posúvať ďalej v neľahkej dobe, ktorú žijeme.
Otázka č. 17- Je životné prostredie ústrednou tému na protesty v dnešnej spoločnosti?
Páni Radičová má obavy, že to nie je otázka voľby, že sa jednoducho musí začať pozerať na životné prostredie. Je to nie v hodine dvanástej, ale v hodine trinástej, číže podľa Radičovej je to skoro neskoro. Ak sa nespamätáme, tak nepripravíme budúcnosť naším deťom a vnúčaťam. Naša generácia sa musí napraviť čo spotrebovala na úkor iných generácii. Nemá na myslí len rozširovanie čiernych skládok, nemá na myslí len rozšírovanie priemyslu, ale má na myslí, že nás čaká zmena v konzumnej spoločnosti. Túžby mať takú životnú úroveň ako v Západnej Európe už nebudú naplnené. Musíme nájsť spojenie na inom spôsobe života ľudstva. Stále viac ekonómov upozorňuje, že aby sme zabudli na minulé storočie a ekonomiku rastu, ideme do etapy, kde musíme investovať obrovské zdroje. Ku prírode sme sa správali ako keby sme boli jej pánmi. Bude to znamenať zásadnú kvalitatívnu zmenu a určite budú veľké pnutia v spoločnosti, pretože to znamená zmeniť svoje túžby a sny a to je najťažší proces v živote.
Celá debata | RSS tejto debaty