ekonomika

Blog o očkovaní a vírusoch

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme očkovanie a vírusy Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Viera do vrecka. Táto relácia bola odvysielaná 19.júna 2021 o 9:30 s moderátorkou Andreou Čelkovou a jej hosťom virologičkou Tatianou Beťakovou.

                Ochorenia sužujú celé ľudstvo už od počiatku. Zmienky o chorobách nájdeme aj vo Svätom Písme. V minulosti bolo množstvo epidémii, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo životov.

Otázka č. 1- Najprv si vysvetlíme históriu infekčných chorôb.  Kde siahajú začiatky infekčných chorôb?

                Záslužnú prácu v tejto oblasti zohrali archeológovia. Kroniky to zachytávajú, lebo tam vymreli celé mestá, prípadne aj štáty. Ľudia po infekčnom ochorení zostali zdecimovaní a začínali ako keby odznova. Tieto infekčné ochorenia ohrozovali ľudí v minulosti a musíme s nimi rátať aj v budúcnosti.

Otázka č. 2- Vysvetlíte pojmy pandémia a epidémia.

                Pandémia je situácia, keď je ohrozené  veľké množstvo populácie  na všetkých kontinentoch  Epidémia, naopak, má taký lokálny charakter. Takým príkladom je sezónna epidémia chrípky.

Otázka č. 3- Je pravda, že ľudstvo od počiatku bojovalo s určitými ochoreniami?

                Prišlo infekčné ochorenie a ľudia padali na ulici mŕtvi. Neboli ľudia, ktorí boli schopní odpratávať týchto mŕtvych ľudí. Veľmi často ľudia dávali prívlastok, že prišla morová rana. V starej Číne sa vo veľkom šírili pravé kiahne kde ako prví vymysleli liečbu a očkovanie voči pravým kiahňam.  Otázka č. 4- Kedy nastal prelom, že najúčinnejšiou formou proti vírusom je očkovanie alebo vakcinácia?

                Prelom nastal koncom 18. storočia, kedy nemecký lekár urobil pokus očkovania na 8- ročnom chlapcovi. Zistil, že tento chlapec síce ochorel, ale jeho ochorenie malo mierny priebeh. Chlapec sa potom už nenakazil pravými kiahňami.

Otázka č.5- Koľko rokov muselo uplynúť odvtedy, keď Svetová zdravotnícka organizácia mohla vyhlásiť, že pravé kiahne zmizli z ľudskej populácie?

                 Muselo uplynúť 200 rokov.

Otázka č. 6- Odkiaľ sa začali šíriť  v spoločnosti infekčné ochorenia?

                Zistili, že vírusy do ľudskej populácie prenikajú od zvierat. Z histórie vieme, že človek, keď prestal loviť, tak si začal zdomacňovať zvieratá. Tieto zvieratá zohrávali dôležitú úlohu pri prenose patogénov zo zvierat na človeka. Vírus sa adaptoval a postupne sa začal šíriť v ľudskej populácii. Zaujímavé je, že keď sa vírus adaptuje na ľudskú populáciu, tak u zvieratách nerobí žiadne závažné komplikácie.

Otázka č. 7- Sú spojené určité ochorenia s typickými zvieratami?

                Zo psov do ľudskej populácie preniklo asi 65 ochorení napríklad besnota, salmoneoza,  antrax a podobne. Veľa ochorení prešlo do ľudskej populácie z hovädzieho dobytka. Tam je to tuberkolóza, kiahne. Ďalej sú to ovce a kozy. Kliešte majú hostiteľa ovce a kozy, ale aj človeka a kliešte prenášajú kliešťovú encefalitídu. Ošípané tvoria dôležitú úlohu pri adaptácii chrípky. Je asi 35 spoločných ochorení s koňmi. Asi 26 spoločných ochorení, ktoré prechádzajú z hydiny napríklad vtáčia chrípka tam je mortalita asi 50 percent.

Otázka č. 8- Ako prebieha prenos nákazy z človeka na zviera? Je to vždy iba v priamom kontakte so zvieraťom alebo aj v nepriamom kontakte?

                Je tam niekoľko mechanizmov. Ľudia sa môžu infikovať z netopiera, ktorý žije v blízkosti alebo z trusu, ktorý inhalujú. Cez mlieko, mäso sa takisto môžeme nakaziť. Niekedy pri chrípke prasací a vtačí vírus sa pomiešajú. Samozrejme nie všetky vírusy, ktoré tak vzniknú sú životaschopné. Drvivá väčšina vírusov sa nedokáže udržať. Ak sa človek nainfikuje vtačou chrípkou, môže zomrieť, ale neinfikuje ďalších ľudí. Na preniknutie vírusu do populácie potrebujeme medzihostiteľa. Medzi medzihostiteľa patria hlodavce- myši, potkany. Môže dochádzať k opakovanej kontaminácii a vírus má čas, aby zmutoval.

Otázka č. 9- Aký je rozdiel medzi vírusmi a baktériami?

                Baktéria je bunka, ktorá  deliť a dokáže samostatne  Vírus nedokáže žiť bez bunky napr. rastlinnú, živočišnú alebo ľudskú bunku. Tam je úplne iná dynamika šírenia vírusu.

Otázka č. 10- Aká liečba sa využíva pri vírusových ochoreniach a aká liečba sa využíva pri bakteriálnych ochoreniach?

                V 20. storočí  sme akoby zvíťazili nad baktériami. Zistili, že ich slabosťou sú vlastne antibiotiká. Ak ľudia nedodržia dĺžku užívania antibiotík, tak vznikajú tzv. rezistentné kmene. Začína byť tendencia kombinovať antibiotiká, majú problém vynájsť  nové antibiotiká. Po 2 týždňoch od objavenia antibiotík máme už rezistentné kmene. Na vírusové ochorenia antibiotiká nepôsobia. Antibiotiká nie sú schopné zabíjať naše bunky avšak existujú antivirotiká. Avšak vírusy dokážu rýchlo zmutovať a potom je problém nasadiť antivirotiká. Veľkou nevýhodou antivirotík je, že majú často nežiaduce účinky. Môže sa vyskytnúť nespavosť, halucinácie. Nevýhodou antivirotík je, že efektivita je veľmi nízka. Nemôžeme sa spoľahnúť, že môžeme liečiť vírusové ochorenia.

Otázka č. 11- Ako sa šíri vírus Covid-19? Ako je možné, že niekto má ľahký priebeh , nemusí o tom vedieť a niekto má ťažký priebeh?

                V našom tele sa spúšťa séria dráh a mechanizmov. Organizmus pri víruse je ovplyvnený na báze orgánov. Zohrávajú tam úlohu naše gény, náš imunitný systém, vek a ďalšie ochorenia, ktoré máme. Nemusíme o tých ochoreniach ani vedieť. Nemôžeme veľmi jasne vysvetliť prečo niektorí ľudia reagujú ľahkým priebehom a niektorí ľudia ťažkým priebehom Covidu-19. Je tam 70 genetických faktorov, ako telo na vírus bude reagovať. Medzi rizikové faktory môžu patriť cukrovka, obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, vek pacienta. U starších ľudí je imunitná reakcia slabšia. Tiež zohráva úlohu, čí nie sme infikovaný bežným patogénom. Tiež sa ukazuje rozdiel, keď je niekto infikovaný Korona vírusom prvykrát a keď je niekto infikovaný viacejkrát. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí boli infikovaný druhý alebo tretí raz mali oveľa ťažší priebeh ochorenia ako pri prvom raze.

Otázka č. 12- Aký je rozdiel medzi vrodenou a získanou imunitou?

                Vrodenú imunitu má každý z nás od narodenia. Táto imunita je veľmi stará. Táto imunita nie je špecifická. Postupom života sa nám vyvinula získaná imunita. Táto imunita je špecifická, získaná.

Otázka č. 13- Ako je to s vírusmi, že na  niektoré vírusy dostaneme celoživotnú imunitu a na niektoré túto celoživotnú imunitu nedostaneme?

                Corona vírus a vírus chrípky majú genetickú informáciu RNA , ktorá je nestabilná. Corona vírus voči chrípke je našťastie stabilnejší a netoleruje toľko mutácii ako pri chrípke.

Otázka č. 14- Nad ktorými vírusovými ochoreniami ľudstvo dokázalo zvíťaziť?

                Mladší ľudia si už nevedia predstaviť, čo spôsoboval vírus polio. U  90 % ľudí prešlo týmto vírusom ako pri chrípke, u 10% ľudí tento vírus spôsoboval paralýzy. Polio dokázalo infikovať pľúca tým pádom dochádzalo k paralýze pľúc. Tento vírus dokázal prenikať aj do centrálnej nervovej sústavy a spôsoboval rôzne paralýzy. Tento vírus postihoval najmä deti. Vďaka očkovaniu proti polio vírusu už nedokážeme si predstaviť  aké dopady robil tento polio vírus. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila program kde sa snaží  tento vírus eliminovať, tento vírus až tak nemutuje, tak je možná jeho úplná eliminácia. Keď existujú ohniská nákazy polio vírusom vo svete tak nemôžu prestať s očkovaním. Lebo keď sa niekde vo svete nainfikujeme, tak môžeme byť trvalo paralyzovaní a môžeme aj zomrieť. Osýpky, mumps takisto ľudia si myslia, že to boli ľahké ochorenia. Dokonca sa konali stretnutia mamičiek s cieľom, aby ich deti mali osýpky čo najskôr za sebou, ale to bol omyl mamičiek. Vírus osýpiek môže spôsobiť trvalé následky. Medzi následky osypiek patrí hluchota, trvalé poškodenie zraku, napadnutie centrálnej nervovej sústavy, srdcové ochorenia. Veľmi zle ochorenie to bolo pre tehotné ženy, keď tehotné ženy buď utratili alebo bol poškodený plod. Nemálo prípadov ochorenia osypiek končí až smrťou. Vírus osýpiek sa môže prejaviť až po rokoch, keď je napadnutý tak centrálny nervový systém až je to nezlučiteľne so životom. Pri víruse mumpsu zase zostávali chlapci, ktorí nemohli mať deti. Nemôžeme rozmýšľať tak že väčšina detí si s vírusmi poradila ľahko, tak nech tá malá časť detí sa vysporiada s vírusmi po svojom bez očkovania.

Otázka č. 14- Dá sa hypoteticky povedať, že po niekoľkých rokoch zvíťazíme nad Korona vírusom?

                Hypoteticky by sme mohli zvíťaziť, lebo máme efektívne účinné očkovacie látky. Len naozaj by sme sa museli zaočkovať na celom svete a dosiahnuť kolektívnu imunitu. Zabrániť tomu vírusu, aby mal čo najmenej hostiteľov a tým pádom sa nemohol ďalej šíriť. Hostka si myslí, že sa to dá dosiahnuť s týmto vírusom , ale hostka sa obáva zvyšujúcemu sa počtu odporcov voči očkovaniu a politickej situácie ako sa bude vyvíjať.

Moderátorka trochu oponovala, že aj v minulosti boli odporcovia očkovania a napriek tomu sa vírusy eliminovali. Hostka namietla, že v minulosti vyšiel zákon o povinnom očkovaní a tento zákon musel každý rešpektovať a kontrolovalo sa čí toto očkovanie sa dodržiava.

Hostka poznamenala, že niektorí ľudia sa naozaj nemôžu očkovať, ale sú ľudia, ktorí si dajú hlavu proti očkovaniu bez odborných vedomostí. Podliehame takým módnym trendom, emociám, ktoré nemôžeme spracovať. Narastá nám počet ľudí, ktorí odmietajú očkovanie. Mnohí ľudia nemajú takú zodpovednosť, že nevedia si uvedomiť čo rozprávajú. Mnohí ľudia mali iné ciele ako ochrániť ľudí, ktorí zomreli a vlastne zneužili týchto ľudí. Týmto ľudom nahovorili neoverené veci, títo ľudia tomu uverili a zbytočne sa nainfinkovali a následne niektorí aj zomreli.

Za behu robia odborníci čo najlepšie opatrenia, ktoré vedia. V súčasnosti je podľa hostky veľmi veľa dezinformácii. Laik zverejní odborný článok o Covide- 19, ktorý nemá žiadne vedomosti z virológie a imunológie. Mnohí ľudia používajú také poloinformácie. Dajú informáciu, ktorá je pravdivá+ si vopchajú do toho svoju informáciu, ktorá nie je pravdivá.