ekonomika

Blog o deťoch z detských domovov a ich následnom osamostatňovaní po dovŕšení plnoletosti

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme detí z detských domovov. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia študentské šapitó. Táto relácia bola odvysielaná 28. júna 2021 o 20:00 s moderátorom Jozefom Pikulom a hosťami z Občianskeho združenia úsmev ako dar, ktorí spustili osvetovú kampaň Cesta do života.  Ústrednou témou relácie bolo ako sa osamostatňujú mladí, ktorí opustia detský domov.

                Moderátor otvoril reláciu s nasledujúcim citátom: “ Ak by ste našli seba, myslíte za seba“. Toto sú slová známeho filozofa Sokrata. Mladí ľudia na ceste k samostatnosti si musia zodpovedať niekoľko náročných otázok, kým im vyjde tá samostatnosť.  Čo s mladými ľuďmi, ktorí nemohli vyrastať v normálnej rodine a sú v detských domovoch.  Títo mladí ľudia nedostali potrebný spoločenský základ od otca a mamy.  Na tejto tŕnistej ceste je v súčasnosti množstvo mladých ľudí.

Motívy relácie sú nasledujúce

1. Ako pomôcť týmto mladým ľudom z detských domovov?
2. Čo urobiť preto, aby sa situácia zlepšila?

Na úvod relácie sa moderátor porozprával o podmienkach vstupu mladých ľudí do života s psychologičkou Janou Durinovou.

Otázka č. 1- Pripravuje Centrum mladých ľudí z detských domovov na cestu  k osamostatňovaniu sa?  

                Príprava na osamostatňovanie sa je prirodzenou súčasťou fungovania Centra. Mladí ľudia počas detstva majú množstvo povinností primerané k veku. Vedia ako zhruba funguje domácnosť, učia sa variť, používať práčku, dostávajú vreckové ( zvyšujúcim sa vekom aj vyššie), číže je tam náznak, že deti sa učia hospodáriť s nejakým obnosom peňazí. Od istého veku majú centrá povinnosť pripravovať mladých ľudí na osamostatňovanie sa, je to tak zo zákona. Je vypracovaný plán rozvoja, čo títo mladí ľudia sa majú naučiť. Vychovávateľ napríklad zoberie mladého človeka na nákup, rozvrhnú si čo idú kúpiť a riešia to ako keby spolu.  Samozrejme sú tam rozdiely. Je prínosne , keď mladý človek žije v profesionálnej rodine, ale nie je to úplne bežné, lebo v profesionálnej rodine vyrastajú väčšinou malé deti aj keď sa môže stáť, že postupom času tam aj dospievajú. Niektoré Centrá ponúkajú mladým dospelým vynikajúcu príležitosť, ponúkajú im “ byt pre mladých“. Dôležité je, že mladý dospelý  človek nie je tam zo súdneho rozhodnutia, ale z vlastnej vôle.  Vždy podpíše dohodu o tom, že chce fungovať na tomto byte. Je to úžasná príležitosť na dozretie, môže si dokončiť školu.

Otázka č. 2- Je podľa vás dostačujúca takáto príprava pre mladého dospelého človeka?

                  Je to veľmi individuálne. Závisí to od toho aký je to mladý človek. So skúšaním slobody môžu mať mladí ľudia z detských domovov problém.  Sú v tomto trošičku limitovaní navyše každé Centrum pre rodinu a deti je iné.  Nie každé centrum ponúka možnosť mladým dospelým ľudom ísť do bytu pre mladých. Tým pádom títo dospelí ľudia musia byť v skupinke s malými deťmi a nie všetkým to vyhovuje, už sa cítia, že sú niekde inde, už sa chcú posunúť. Tým pádom sú viac motivovaní odísť skôr akoby to bolo vhodné pre nich. Niektoré Centrá sú také aktívne, že si plánujú projekty na prípravu mladých ľudi z detských domovov na osamostatňovanie sa. Tieto Centrá vnímajú, že je potrebné u mladých ľudí budovať zručnosti financovania. Tým pádom sa Centrá snažia to robiť aj samy. Organizujú víkendové pobyty pre deti z detských domovov. Nie každé centrá majú také možnosti, závisí to od toho aké možnosti tam majú a koľko detí je v tom Centre. Ak je v tom Centre veľa deti, mladých ľudí, tak tieto veci osamostatňovania nie sú pre nich cudzie. Čo pre Centrá v oblasti vzdelávania je náročné udržať neformálnosť, kamarátskosť.  Majú tieto Centra finančné, personálne limity, tak sú v inej roli.

Otázka č. 3- Čo potrebujú rodiny, aby sa stali profesionálnymi rodinami?

                Značné potrebujú prípravu.  Treba sa informovať čí prípravu na profesionálne rodičstvo práve  robia. Môže sa to riešiť skupinkovo, ale na úrade sa to môže riešiť aj individuálne. Je to veľmi dobrá otázka, lebo profesionálnych rodičov treba a je veľmi dobre, že sa o to ľudia zaujímajú a hľadajú takéto možnosti. Profesionálny rodič je zamestnanec Centra pre deti a rodiny. Aby toto povolanie mohol vykonávať, tak musí mať túto prípravu.

Otázka č. 4- Kedy zvyčajne mladý dospelý človek opúšťa Centrum pre rodinu a deti teda bývalý detský domov

                Je to tiež veľmi individuálne. Sú mladí ľudia, ktorí chcú čo najskôr odísť z Centra pre rodinu a deti , lebo život tam im nevyhovuje. V deň dovŕšenia  18. roku života títo mladí ľudia odchádzajú z Centra. Ďalšou skupinkou mladých ľudí je skupina, ktorá má 18 rokov, ale čaká kedy si ukončí školskú dochádzku. Práve táto skupinka mladých ľudí v júni odchádza z Centra pre rodinu a deti. Ďalšou skupinkou mladých ľudí sú tí, ktorí po dovŕšení 18 roku života čakajú po ukončení školy na september. Ideálne však je zostať v Centre pre rodinu a deti čo najdlhšie a študovať buď druhú strednú školu alebo urobiť si vysokú školu. Na to, aby mohol zostať v Centre pre rodinu a deti musí študovať.   Potom je jedna situácia, ktorá je jedna z najnáročnejších, kedy sa mladý človek rozhodne odísť z Centra zo dňa na deň.  Dôvodom je nezvládnutý konflikt. Hnev na celú spoločnosť spustí u mladého človeka reakciu, že odchádza. Tým pádom musí vo veľmi krátkom čase vyriešiť veľmi veľa otázok.

Otázka č.5- Keď mladí dospelí odchádzajú z Centra, v akom stave odchadzajú, majú so sebou nejaké finančné prostriedky?

                Mladý dospelý dostane jednorazový príspevok. V súčasnosti je to 10-násobok životného minimá, číže je to 980 eur a 80 centov. Následne po 30 dňoch môžu ešte požiadať o jednorazový príspevok, čo je asi 30 % z prvého jednorazového príspevku.  Je tam časový limit, takže mnohí si tento druhy príspevok ani nevybavia.

Otázka č.6- Dokážu tie finančné prostriedky mladí dospelí využiť správne?

                Je to diskutabilné čo je správne, je to veľmi komplexná téma.  Pri hospodárení s finančnými prostriedkami sa prelína viacero tém.  Po prvé je to téma plánovania, číže videnia do budúcna, po druhé je to téma emociálnej regulácie. Mnohí s týmto zápasia, ak v živote zažili pocit nedostatku, strádania  tak si chcú niečo dopriať

Im sa zdá, že je to veľká suma, tak si kúpia telefón alebo tenisky. Táto suma sa dá rýchlo minúť na oblečenie. Tieto peniaze však sú určené na to, aby mohli niekde bývať. Táto suma nie je vôbec vysoká, mladí ľudia musia zaplatiť kauciu za byt, vybavenie toho bytu, obliečky, vankúš, drogériu prípadne cestovať na pohovory  alebo si vybaviť evidenciu na úrade. V podstate takmer 1000 eur nie je vôbec a tieto peniaze sa miňú veľmi rýchlo. Z okolia vedia, že dostal tie peniaze a niekedy na neho skúšajú, že keď si kamoš, tak mi dopraj, kúp, pozvi. Títo ľudia, keďže nemajú vyvinutú asertivitu, tak tomu druhému človekovi doprajú.

Otázka č. 7-Čo sa deje v hlave mladého dospelého, keď sa dostane tie peniaze? Zvyknú prísť mladí dospelí za vami, že majú nejaký problém?

                Pracovníci v rámci projektu Cesta do života pracujú s týmito mladými dospelými, prichádzajú s nimi do kontaktu, poznáme sa. Tieto vzťahy sú často neformálne. Určite sa na nich obracajú avšak sa obracajú až po nejakom čase.  V tom odchádzani majú pocit, že majú možnosti a chcú vyskúšať sami, vnímajú to ako príležitosť. Tiež si pracovníci hovoria, že bodaj by to riešili s nami. Samozrejme nie vždy to je tak, mnohí to zvládnu aj sami, títo mladí dospelí sa obracajú na nich iba tak neformálne, lebo chcú vedieť ako sa majú a pracovníci sa zase pýtajú ako sa darí im.  Niekedy je to iba o kontakte, že je tu niekto kto sa o nich zaujíma. Snažia sa vždy analyzovať čo v danej chvíli by potreboval. Je to veľmi rôzne, niektorí sú v takých komplexnejších problémoch.  Riešia súčasne, že nemajú dostatok finančných prostriedkov a radi by si našli prácu avšak je veľmi náročné si hľadať prácu, keď nemajú základné zázemie.  Každý to má inak. Niekto je schopný cestovať za tým polovicu Slovenska niekto nie. Sú rôzne zariadenia kde by mohli ísť, ale málokedy to býva tak, že im nájdu bývanie v tom meste kde sú.   

Mnohí mladí dospelí odchadzajú, že idú do rodiny partnera alebo ku partnerovi. Je to veľmi krehké, lebo keď sa rozídu mladí ľudia, tak ten mladý dospelý z detského domova zostane zo dňa na deň bez domova alebo bez práce.

Otázka č. 8- Čo v koži mladého dospelého môže nastať, keď sa ocitne zo dňa deň sám?

                V tomto prípade mladý človek zostane zúfalý a zúfalí ľudia robia zúfalé veci.  Môže sa stať obeťou trestného činu, prípadne začne páchať trestné činy. Keď zrazu človek nemá na jedlo, tak aj tá krádež mu príde v poriadku.  Jasné, hrozí , že sa ocitnú na ulici Títo ľudia možno to vnímajú, ale keď sa ocitnú v takejto ťažkej situácii, tak snažia sa to nevnímať alebo sa zameriavajú na riešenie problémov tu a teraz ako keby sa vypína riešenie budúcnosti. Potrebujú vyriešiť, že teraz som smädný alebo teraz nemám nikde možnosť prespať. Práve čo pracovníci organizácie vnímajú, že toto všetko môže byť katalyzátor zmeny, lebo keď im tečie do topánok, tak si uvedomia, že potrebujú niekoho pomoc. Hľadajú pomoc a až teraz sú prístupní k tomu, že teraz som ochotny ísť do domu na pol ceste alebo teraz som ochotný zaevidovať sa na úrade práce alebo teraz som ochotný vybaviť dávku v hmotnej núdzi. Niekedy títo mladí  ľudia pocit stigmy. Myslia si, že poberať dávku hmotnej núdzi je hanba.

Do študentského šapitá prišli hostia Andrea Rafinová ( kariérna poradkyňa) a Marián Kováč ( mladý dospelý z detského domova) a Katarína Novotná ( sprievodkyňa, dobrovoľníčka).

Otázka č.9 – Ktoré ďalšie situácie musí mladý dospelý riešiť

                Projekt Cesta do života reflektuje všetky situácie, s ktorými sa stýka mladý dospelý na ceste k samostatnosti. Snažia sa rozprávať o ukončení školy, o ukončení stredoškolského vzdelania. Riešia modelové situácie, organizujú exkurzie ku  zamestnávateľom, rovnako sa zaujímajú o vytvorenie siete kontaktov, zaoberajú sa témami ubytovania sa , komunikácie na úradoch, finančnou gramotnosťou, rozvíjajú komunikačné a prezentačné zručnosti, zaoberajú sa témou odpustenia a podobne. Toto sú základné témy, ktoré vyplývajú z praxe. Okrem týchto tém dávajú mladým dospelým priestor vybrať si aj vlastné témy. V tejto pandemickej dobe sa rozhodli zaradiť do programu tému kyberšikany.  Treťou oblasťou sú témy, ktoré vyplynú počas vzdelávania.  Napríklad v poslednom vzdelávacom cykle sa venovali téme spätná väzba.

Otázka č. 10- Je mladý dospelý v kontakte s priateľmi alebo si musí hľadať nových?

                Mladým dospelým odporúčajú mať nejaké kontakty, nepretrhávať kontakty a budovať si kontakty. S každým mladým dospelým sa chcú rozlúčiť s plánom osamostatnenia sa. Tam sa zameriavajú na to, aby si spomenuli na všetkých známych. Rovnako, aby si uvedomili komu sa ozvať v prípade krízovej situácie alebo akú osobu uvedú ako kontaktnú v prípade zdravotných alebo iných problémov. Koho budú kontaktovať ak pôjdu žiť a pracovať do zahraníčia.

Otázka č. 11- Sú ľudia z detských domovov príjatí v spoločnosti alebo naopak nie sú prijatí  a majú problém si nájsť prácu?

                Kariérna poradkyňa ešte sa nestretla so situáciou, že klienta neprijali na základe toho, že bol z Centra pre deti a rodinu.  Hostka si myslí, že ľudia sú diskriminovaní na základe sociálneho znevýhodnenia alebo na základe toho, že sú Romóvia alebo na základe veku, pohlavia. S diskrimináciou sa stretávajú všetci  ľudia bez ohľadu kde žijú. Mladým ľudom z detských domovov pomáhajú zmieriť s tým že sú z detských domovov a pomáhajú im vydať sa vlastnou cestou.  Druhá vec, ktorú robia, že organizujú tzv. Živé knihy. To znamená, že mladí dospelí sa stretávajú s bývalými “domovámi “, aby im odovzdali svoje skúsenosti, ako to zvládli, ako teraz fungujú.  Jeden mladý dospelý povedal hostke, že načo mi hovoríte o silných strankách, keď sa ja ani tak nezamestnám, preto lebo som Cigán.  Následne sa rozvinula debata, že Cigáni môžu byť tí čo pracujú a môžu byť tí čo nepracujú a ty si môžeš vybrať na akú stranu sa prikloníš.

Otázka č. 12- Vy ponúkate mladým dospelým dobrovoľníkov “ sprievodcov“, aká je ich hlavná úloha?

                Sprievodca je vlastne taký veľký brat, veľký kamarát, s ktorým si buduje taký dlhodobý priateľský kamarátsky vzťah.  S pracovníkmi je vzťah medzi mladými dospelými predsalen formálnejší, predsalen je to väčšia autorita.

Zase do debaty moderátor zapojil psychologičku Janku Durinovú, ktorá ponúka poradenstvo pre mladých dospelých.

Otázka č. 13-  S čím najčastejším sa mladí dospelí obracajú na vás a s čím ste ochotná im pomôcť?

                Keďže do veľkej miery pracujú s mladými ľudmi, ktorí sú ešte  v Centre pre rodinu a deti, tak s nimi riešia plány odchodu, možnosti čo by bolo pre nich najvýhodnejšie. S týmito mladými ľudmi riešia rozvoj komunikačných zručnosti, šperkujeme s nimi životopisy, riešia s nimi brigády. Majú veľmi radi témy sebapoznávania. Takisto sa zaujímajú ako fungujú rôzne zariadenia sociálnych služieb, domy na polceste alebo útulky určené pre nich. Obracajú sa na nich aj mladí dospelí, ktorí odišli z Centra a riešia s nimi rôzne témy rodičovstva. Ak oni sa nestihli stať rodičmi, tak táto téma v nich vzbudzuje veľa neistoty, otázok. Častokrát sú v hľadáčiku sociálnej kurately. Snažia sa hľadať spôsoby, ako zostať rodičmi, ktorí sa o svoje deti  starajú a zároveň, aby to bolo pre deti bezpečné a vhodné prostredie. Riešia rodičovské povinnosti, ale aj sociálno-právne poradenstvo. Síce neskoro, ale predsa niekedy dochádza k téme odpustenia od pôvodnej biologickej rodiny.

Otázka č. 14- Spomínate si na nejaký príbeh, kedy sa mladému dospelému podarilo nájsť si prácu a tým pádom zastabilizovať si svoj život?

                S mnohými sme v kontakte, mnohých môžu ľudia vidieť vo videách projektu. Mnohí sú takí, čo odišli nedávno, ale niektorí sú takí, ktorí odišli z Centra už dávno.  Je ich oveľa viac, ale o nich nevedia, lebo títo mladí dospelí sa na nich neobracajú, zvládli to bez problémov. Majú príbeh mladého dospelého, ktorý je v súčasnosti kaderníkom v Bratislave, funguje tam, prenajíma si izbu. Má stabilnú prácu, stabilný príjem a stále je s nimi tak trošku v kontakte.  Ďalej majú príbeh, keď mladý dospelý vystriedal viacero pracovných príležitosti, lebo sa nevedel nájsť.  Napokon si prácu našiel sám, naučili ho ako tieto pracovne ponuky vyhľadávať, ako má ísť na pohovor, ako to asi prebieha.  V tejto oblasti ho veľmi dobré pripravili. Byt si našiel čiastočne s ich pomocou.

Otázka č. 15- Spustili ste online kampaň, čo je jej cieľom?

                Kampaň symbolicky spustili na deň detí. Jej cieľom je  osveta, šírenie informácii medzi verejnosťou a hlavne scitlivenie spoločnosti na tieto témy. Aby si verejnosť vedela predstaviť ako tieto veci fungujú, prebiehajú, aké sú problémy mladých dospelých po odchode z ústavnej starostlivosti.  Chcú vysvetliť čo také osamostatnenie znamená, prináša. Aké sú limity zo strany štátu.

  Otázka č. 16- Dá sa nejako pomáhať Centrám pre deti a rodinu?

                Určite budú radi, keď sa ľudia budú zaujímať o ich kampaň, prípadne navštívia ich webovú stránku www.usmevakodar.sk.  V časti aktuality ľudia sa môžu viacej dozvedieť o tejto kampani. Ak ich táto téma zaujme, tak môžu organizáciu úsmev ako dar aj finančne podporiť.  Mnohé centrá však nechcú prijmať oblečenie, lebo nemôžu to nikde skladovať a je to pre nich finančne náročne. Všetko to treba riešiť s konkretným Centrom pre deti a rodinu. Je dôležité aby ľudia zamestnali takéhoto človeka. Najskôr bude mať síce svoje špecifiká, napríklad, že nepríde načas do práce, predtým ako príde na pracovný pohovor vám to dvakrát zruší. My sa rozhodneme dať mu šancu aj to je obrovská pomoc

Otázka č.17- Ak niekto z poslucháčov mal záujem o dobrovoľníctvo, aké má možnosti?

                Dobrovoľníkov vzdelávajú, prebiehajú aj interakcie medzi mladými a dobrovoľníkmi. Momentálne plánujú otvárať novú skupinu dobrovoľníkov. Týchto sprievodcov momentálne nehľadajú. Určite je záujem o dobrovoľníctvo na starostlivosť o deti v Centrume pre deti a rodinu. V organizácii sa konajú rôzne podujatia a na to treba dobrovoľníkov.   Tí ktorí chcú vykonávať dobrovoľníctvo, tak kontakt nájdu na webovej stránke www.usmevakodar.sk v časti Kontakty.

V ďalšej časti relácie moderátor sa rozprával s dobrovoľníčkou úsmevu ako dar Katarínou Novotnou.

Otázka č. 18- Akým spôsobom pomáhaš a ako si sa dostala k dobrovoľníctvu?

                Dobrovoľníctvo sa venovala predtým ako začala v tomto projekte. Veľmi ju to naplňalo a zistila, že ju to vedie aj k iným veciam ako pracovným. Zvažovala aké dobrovoľníctvo by bolo pre ňu najvhodnejšie. Vedela, že chce pracovať s deťmi, tak vyhľadala organizáciu úsmev ako dar.  Hostku to oslovilo, nechcela byť vyslovene učiteľkou rodičov, ale chcela byť kamarátkou a chcela si nájsť priateľstvo na celý život. Toto je ten program, ktorý dobrovoľníctvo ponúka.

Otázka č. 19- Akú si mala motiváciu, prečo si s tým začala?

                Hostku motivovali sebecké potreby, že chcela niečo dokázať sama sebe.  Prispeje niečim iným do spoločnosti ako pracovným nasadením.

Hostka sa zoznámila s mladým dospelým z detského domova a dali sa dokopy.  Spočiatku mali obavu, že či to bude limitujúce.  Stretli sa prvýkrát počas leta, kedy pandemické opatrenia neboli také prísne.  Osobné stretnutie bolo také rozpačité. Musí povedať, že si dosť dobre nerozumeli. Nakoniec ich spojilo počas decembra, že Marián robil zbierku pre 1 rodinu a počas zbierky ju oslovil či sa nechce zapojiť. Hostku to oslovilo, že on sám má tendenciu pomáhať iným ľudom. Hostka má tú istú motiváciu a to ich spojilo.

Otázka č. 20- O čom sa zvyknete tak najčastejšiu spolu rozprávať?

                Ich rozhovory sú nezaväzné. Rozprávajú sa veľmi priateľsky. Vždy je dobrá atmosféra, vždy sa dobre nasmejú. Teraz spolu riešili brigádu, akú brigádu si vybrať, aby bolo finančné ohodnotenie výhodné, čo by mu poradila, čomu by sa mohol venovať.

Napokon sa moderátor začal rozprávať aj s hosťom Mariánom Kováčom

Otázka č. 21- Pripravujú ťa nejakým spôsobom na chvíľu, keď odídeš z Centra?

                Áno, pripravujú ho. Hovorí o sebe, že je samostatnejší typ. Ako útle dieťa sa musel starať o svoje sestry a to ho pripravilo do života.  Sám sa musel naučiť veľa veci napríklad ako ísť na poštu, ako do obchodu.  Centrum mu pomohol po finančnej stránke vzhľadom na to, že tam majú všetko zabezpečené

Otázka č. 22- Poďme sa pozrieť na súčasnú situáciu. Pracuješ ? Študuješ?

                Hosť doštudoval súkromnú školu- Strednú odbornú školu pedagogickú. Bol v odbore učiteľstvo, vychovaváteľstvo. Centrum ho pripravilo, aby študoval tento odbor. Hosť študuje zároveň aj brigáduje. Centrum mu môže poskytnúť len určitú čiastku peňazí.  Keď chce si niečo kúpiť pre seba, tak si musí aj privyrobiť.  Hosť to vníma ako pozitívum, vždy získa manuálne zručnosti aj zo sociálneho prostredia, brigáda ho socializuje. Vďaka brigáde má viac kontaktov s ľudmi

Otázka č. 23- Ako to zvládaš s tými financiami, darí sa ti hospodáriť s nimi?

                Hosť hovorí, že on si odkladá každé zarobené  euro na štúdium na  vysokej škole, ale napriek tomu si aj dopraje.

Otázka č. 24- Ako si predstavuješ, že najbližšie roky budú vyzerať?

                Bojí sa toho. Hosť si budem musieť nanovo hľadať priateľov v Bratislave. Nemá až taký strach, ale má obavy.

Otázka č. 25- Ako sa ľudia môžu stať profesionálnymi rodičmi?

                Čo sa týka prípravy, tak sa robí podľa nového zákona. Kompetencia prešla na Centrum pre rodiny a deti, bývalé detské domovy. Záujemcom prosia, aby sa obracali na nich.  Ďalšia možnosť je, že sa ľudia môžu stať dobrovoľníkmi.  Dáva do pozornosti webovú stránku úsmev ako dar, záložku O nás. Tam nájdeme záložku Dobrovoľníci a tam sú vymenované 3 typy dobrovoľníkov a to je Anjel, Zažitkár a Sprievodca. Tiež je dobré si pozrieť aké sú požiadavky, podmienky. Mala by to byť nejaká vyzretá osoba, keďže pracuje s deťmi, aby niečo predtým zažila a aby bola uvedomelá, že predtým prešla určitým vzdelavacím procesom.