ekonomika

Blog o správnom vykročení do nového roka

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme správneho vykročenia do nového roka. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 8. januára 2021 o 21:05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Ľudia majú tendenciu mať na začiatku roka ešte zapísané udalosti z minulého roka. Tieto udalosti treba nielen registrovať, ale aj poučiť sa z nich. V relácii Emotikony sa moderátorka spolu k s hosťom zaoberala otázkou, že čí sú naše tohtoročné rozhodnutia lepšie ako tie vlaňajšie.

Otázka č. 1- Má zmysel sa zamýšľať nad tým čo bolo a čo bude?

                Má to obrovský význam, lebo človek pri tom projektuje svoju budúcnosť. Sú ľudia, ktorí ignorujú tento čas, lebo si myslia, že sa nič neudeje. Nový rok je podľa pána profesora dôležitý, lebo človek má byť pánom svojho času.

Otázka č. 2- Prečo by nás mali trápiť udalosti nového roka?

                Postoj človeka k novému roku sa skladá z troch vecí. Prvou vecou je ako človek o tom rozmýšľa, druhou vecou je ako túto vec preciťuje, treťou vecou je čo o tom človek vie. Ľudia, ktorí majú tendenciu nepoželať k novému roku niekomu, tak vlastne k novému roku vyjadrujú negatívny postoj. Títo ľudia sa veľmi mýlia. Každý nový rok začína tým, že človek by sa mal zamyslieť nad tým čo toho daného človeka určuje, čo rozhoduje o tom čo človek robí. Je veľmi dôležité si osvojiť schopnosť, aby človek vedel sa zamýšľať o svojej minulosti a o svojej budúcnosti. Človek by nemal negovať nový rok, tým že sa nič nedeje, že to je bežný deň ako každý deň. Človek by mal rozmýšľať ako žiť a čo robiť.

Otázka č. 3- Aký má zmysel analýza minulosti okrem toho, že človek sa z nej poučí?

                Prehodnocovanie minulosti znamená vrátiť sa do toho, čo človek prežil. Je to vlastne určitým časom bilancie, čo sa v živote deje. Pokiaľ človek je tvorivou osobnosťou, tak by sa mal poučiť z tejto minulosti. Tento človek je schopný analyzovať kde v uplynulom roku urobil chyby alebo naopak pochváliť sa, kde človek urobil v uplynulom roku niečo dobré. Vždycky je to určite lepšie učenie ako keď človeku niekto prednáša ako má žiť. Skúsenosť človeka môže výrazne zmeniť život. Pri tejto skúsenosti človek analyzuje čo mu to dalo, čo mu to vzalo, čo je v tom pozitívne, čo je to v tom negatívne.

Otázka č. 4- Na aké zlomové okamihy uplynulého roka si ľudia budú najviac spomínať?

                Bilancovanie minulosti má podľa pána profesora 2 rozmery. Ľudia pri sviatočnom čase majú tendenciu  si začnú spomínať na významné udalosti. Významné udalosti môžu mať dvojaký charakter, buď sú to pozitívne alebo negatívne. Ľudia s pesimistickým štýlom života väčšinou si spomínajú na negatívne udalosti. Ľudia s optimistickým štýlom života sa skôr zámeravajú  čo mi tá významná udalosť dala do života. Veľmi dôležitým faktorom pri bilancovaní minulosti je podľa pána profesora pamäť. Pán profesor povedal v relácii 2 krajnosti.  Prvou krajnosťou je človek s Alzheimerovou chorobou nevie vôbec čo sa stalo v minulom roku, ale tento človek má dobrú prežívajúcu pamäť súčasnosti. Je veľmi citlivý na utrpenie, na radosť tej chvíle nového roka. Druhou krajnosťou je človek, ktorý si príšerne veľa pamätá, to sú tzv. pamäťoví fenoméni. Tento človek si zapamätá každý detail, je taká registračka udalosti, čo sa stalo v uplynulom roku. Potom sú priemerní ľudia, ktorí pamätajú buď významne alebo nevýznamné alebo bolestivé udalosti. Ľudia s fenomenálnom pamäťou majú tendenciu len registrovať, ale nehodnotiť. Rozprávajú príbeh čo sa udialo. Bilancia za minulý rok spočíva v tom, že aby človek nebol len registrátorom, ale aj hodnotiteľom udalostí, čo sa udialo za minulý rok. Človek by si mal položiť otázku na aké udalosti z minulého roka si najviac pamätá. Tieto udalosti čo si pamätá ho obohatili alebo naopak frustrovali. Základom bilancie je analýza toho čomu by sme sa mali vyhýbať a čo by mali naopak robiť viac.

Otázka č. 5- Ako by sme mali bilancovať minulý rok a akým štýlom by sme sa mali rozprávať o uplynulom roku?

                Začatie nového roka by sme mali rozdeliť na praktické veci. Ideálne by bolo keby rodina zásada, sú tam deti, sú tam starí rodičia, sú tam ľudia. Rodina je základnou bunkou, kde by sa tieto veci mali prebrať. Pri tejto udalosti by mala byť vytvorená atmosféra. Atmosféra je, že ľudia sedia doma a sú v príjemnom prostredí. Pánovi profesorovi sa pozdáva, že predsavzatia si dávajú aj firmy aj malé skupiny ľudí. Existujú kluby, ktoré oslavujú nový rok. V pandémii vynachádzajú ľudia spôsoby ako sa spájať. Ľudia by mali mať v hlave inventúru kde sme a kam smerujeme. Ideálne by bolo, keby sme mali poruke kalendár a sledovať čo sa vlastne udialo a hovoriť o tom.

Otázka č. 6- Stretáva sa pán profesor s prípadmi, keď sa ľudia rozprávajú v rodinách o opatreniach?

                Debata v rodinách o témach ako je pandémia, ekológia, hrozba vojny by nemala skončiť len pri tom. Tie veci ako pandémia, ekológia, hrozba vojny sú veci, ktoré nevieme nejako ovplyvniť. Tieto postoje by sme mali lokalizovať do svojej osoby, aký ja ako človek mám k tomu postoj. Ten čas by mal byť na to, aký postoj zaujmeme ku Covidu. Diskusia o týchto témach je diskusiou o projektovaní našej budúcnosti. Upraviť debatu, tak aby to bolo prospešné pre všetkých, to by bola progresívna úspešná debata. Žiaľbohu sú tam mnohé prekážky, ktoré tomu bránia. Existuje bilančná metóda hodnôt človeka, ktorá sa nazýva kreativita. Pri debate o novom roku nestačí povedať, zážitky človeka sú zlé, ale treba navrhnúť čo s tými zážitkami treba robiť, aby boli dobré. Príjemné skúsenosti človeka, príjemné príhody človeka by mali podľa pána profesora posilniť človeka, nemal by ich človek vytesňovať z pamäte. Psychológovia hovoria, že do nového roka by sme mali vstúpiť s novými topánkami, s novým oblečením, s novou hlavou, s novým myslením. Do nového roka by sme mali vstúpiť s novým presvedčením, s novou nádejou. Ľudia, ktorí naozaj projektujú budúcnosť sa zaoberajú týmito vecami. Napríklad si projektujú ako to urobiť, aby viac vedeli. Druhou vecou je, ako urobiť budúci rok, aby sme sa príjemnejšie cítili. Ďalšou vecou je podľa pána profesora estetické vnímanie krásy. Najdôležitejšou vecou všetkých rozpráv je podľa pána profesora etika. Túto by sa mali členovia rodiny zamýšľať nad otázkami, čí sa každý člen rodiny správa dobre, čo si urobil pre ľudí minulý rok dobrého ako tak, akú myšlienku si prijal, ktorá ťa obohatila.

Otázka č. 7- Nevyznievajú tieto želania do nového roka ako frázy?

                Áno, pán profesor uznal , že má moderátorka pravdu. Tie priania trochu odsudzujú ľudí medzi sebou, ale na druhej strane tieto priania netreba odsudzovať, už cenné je, že si spomenul jeden človek na druhého človeka. Na druhej strane prianie Šťastný nový rok nie je intímne, nie je autentické. To sa formalizovalo. To nám umožňuje technika, sociálne siete, Facebook. Horšie je komu veriť, že čí je to úprimné alebo neúprimné. To prianie do nového roka  môže vyzerať, tak že Janko Mrkvička zo Zázrivej poželá pánovi profesorovi nielen dobré zdravie, ale aj, že napríklad tie stratégie výchovy, čo ho učil využíva aj na svojich deťoch. To si človek najviac cení, je to konkrétne, je to cenné. Moderátorka dodala, že osobne môže poďakovať, že sa učila z kníh pána profesora počas vysokej školy. Človek by mal projektovať svoju budúcnosť viac, by mal vedieť o svojej budúcnosti. Keď človek nemá nejaké predsavzatia, plány, sľuby, tak je to zlé. Z prianí do nového roka by mal rozdeliť človek čo praje inému človekovi a čo praje sebe. Moderátorka prezradila, že pán profesor v rámci denníka SME mal v minulosti na starosti rubriku ALENKA

Otázka č. 8- Čo si najviac priali ľudia v rubrike ALENKA?

                Rubrika ALENKA bola psychologická poradňa v denníku SME. Do tejto rubriky písali mladí ľudia s otázkou ako si nájsť partnera, ako si zlepšiť známku v škole, ako byť lepší a uznávanejší, boli tam také veci ako schudnúť, ako si zväčšiť prsia u mladých dievčat.   Do denníka SME pán profesor písal 100 listov. Toto svedčí o tom, že ľudia vnímajú seba a majú sebakritiku. Poradenstvo ako to urobiť je veľmi dôležité.

Otázka č. 9- Prečo neplníme svoje sľuby samým sebe?

                To je jedna z najťažších otázok, lebo každý z nás má predstavu svojho ideálneho ja ako má byť. Človek môže mať ideál, že nebude fajčiť, nebude piť alkohol, ale napriek tomu to nefunguje. Otázkou pre psychológiu je, že prečo to tak je. Na túto tému existuje strašne veľa odpovedí. Siegmund Freund hovorí, že dialóg o týchto veciach spočíva na troch základných veciach. Po prvé, že sú to moje pudy, inštinkty, po druhé je to moje ego a po tretie je to moje super ego. Ego je moje ja, moje sociálne normy. To ako plníme tieto plány, sľuby záleží od toho ako  ego človeka pôsobí na pudy, inštinkty človeka. Super ego sú normy spoločenské. Ľudia nedodržiavajú sľuby z dvoch dôvodov. Po prvé od týchto sľuboch ich odrádzajú kamaráti a po druhé je spôsobené ich pôsobením pudov, inštinktov.  

Otázka č. 10- Čo môžeme urobiť preto aby sme zlepšili osobnosť,  aby sme plnili svoje sny, túžby?

                V prvom rade musíme urobiť niečo čo psychológovia nazývajú integrovaná osobnosť, čo nazývajú psychológovia normalita človeka a museli sme to definovať čo je samo osebe zložité. Existuje mnoho ocenených teórii, ktoré hovoria, že čo má človek urobiť, aby svoje sľuby splnil. Integrovaná osobnosť sa riadi hlavne rozumom ,vzdelaním. Tu sa naskytuje otázka , kde človek ten rozum, to vzdelanie získava. Niekedy to  funguje aj bez vzdelania. Napríklad Albert Einstein odišiel zo základnej školy bez diplomu, ruský spisovateľ Solženicyn sa naučil písať v korešpondenčnom kurze. Sú veci, ktoré reguluje naše správanie sú rozmanité. Pán profesor sa napokon rozhodol odpovedať na otázku moderátorky. Sú za tým štyri veci. Po prvé je, aby sme sa pozreli na svoj život. Mnohí ľudia majú strach myslieť o sebe, lebo zistia, že sú vinní za mnohé veci. Druhou dôležitou vecou je spýtať sa, čí náš život je v poriadku, venujeme sa dobrým prioritám, máme priority. Niektorí autori hovoria, že do nového roka by sme mali vstúpiť bosí. Druhým bodom je vstup človeka do seba a objavovanie seba. Človek by mal poznať svoje silné stránky, človek by mal poznať svoje slabé stránky, človek by mal poznať svoje potencionality, poznať roly, úlohy, ktoré má v živote. Tretím bodom, aby to človek urobil je pracovať na svojej inteligencii. Mali by sme pracovať na svojej personálnej, osobnej inteligencii. To znamená, ako pracovať na sebe, aby sa stal človek osobnosťou. To je jedna zo základných veci. To je naša schopnosť uvedomiť si aké máme pocity, svoje emócie, svoje ciele. Štvrtým dôležitým bodom je pracovať so svojimi blokmi. Úzkosť nám bráni, aby sme boli inteligentní. Ľudia často hovoria, že na to nemajú podmienky.

Otázka č. 11- Ako sa odhodlať do skutočnej zmeny, od čoho to závisí?

                Mnohí ľudia si uvedomujú, že majú niečo na sebe zmeniť, ale napriek dlhým rokom to neurobia. Sebariadenie je teóriou ako to urobiť. Úroveň sebariadenia závisí od týchto faktorov. Po prvé sú to genetické faktory, po druhé je dôležitá ranná výchova, po tretie je vzdelanie a výchova. Pán profesor sa spýtal poslúcháčov čí vychovávajú svoje deti, aby mali svoje úlohy, aby mali svoje predsavzatia, pýtame sa napríklad deti  čo urobia v pondelok pre svoj rozumový rozvoj, pre svoje dobro druhým ľudom, pre prírodu. Volá sa to odborne kapacita pre úlohy. Rodičia nevychovávajú svoje deti, aby mali úlohy, deti čakajú úlohy zvonku. Po štvrté je to zvládanie situácii, zvládanie situácii je veľmi náročné pre človeka. Po piate, aby človek naplnil svoje sny potrebuje podporu spolupracovníkov, skrátka nejakých ľudí, ktorí toho človeka podržia v tom čo robí, ktorí toho človeka podporujú. Veľmi záleží na tom, aké ciele, aké úlohy si človek dáva v živote. Jednou zo skratiek, ktorá definuje úlohy je skrátka SMART, pričom S v tejto skratke znamená, že ciele, úlohy majú byť špecifické. Špecifický cieľ znamená človek ide schudnúť, človek ide viac sa hýbať ďalej ciele, úlohy majú byť merateľné, to znamená, že cieľ, úlohu, ktorú som si dal, čí sa mi napĺňa alebo nie, ďalej ciele, úlohy majú byť akceptovateľné, to znamená, že človek nechce schudnúť, že si bude robiť operácie, ďalej ciele, úlohy majú byť realizovateľné, to znamená usúdiť, čí má človek na to čas. Špecifikácia cieľov, úloh je veľmi špecifická úloha. Pán profesor vyslovil v relácii kritiku, že to neučíme ľudí robiť. Veľkým faktorom pri plnení cieľov je vytrvalosť. Obézny človek vydrží týždeň-2 týždne. Sú definované zmeny, ako urobiť tú zmenu. Tá zmena spočíva po prvé, že definuj si problém, po druhé, daj si ideálny ako má vyzerať , po tretie zožeň informácie, po štvrté vytvor svoje riešenie, po piate ohodnoť to čo robíš má úspech a po šieste vytrvaj v tom čo najdlhšie, po siedme realizuj to v praxi a po ôsme odmeň sa za to. Ľudský život spočíva v tom, aby sa naše ciele dali uskutočniť. Ľudia majú pekné sny, ale nevedia ich uskutočniť, čí to uskutočníme alebo nie záleží od nás, záleži to od našej sebaregulacie.

Otázka č. 12- Čo môže urobiť niekto, čo má slabú vôľu?

                Tomuto človekovi radí pán profesor, aby zašiel za odborníkom najlepšie za psychológom. Dá sa to naučiť zo života, že človek bilancuje, dá sa to naučiť z knižiek, ktoré človek číta. Tento človek by sa mal naučiť sebaregulácii alebo to nazval pán profesor inak a to naučiť sa sebatvorby.