ekonomika

Blog o zmysle života

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Zmysel života. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Regina a relácia Večerné reflexie. Táto relácia bola odvysielaná dňa 4. januára 2022 s moderátorkou Alžbetou Beňovou a jej hosťom dominikánom bratom Irenejom.

                Nový rok sa spája s tým, že ľudia bilancujú a pozerajú sa za svojim dovtedajším životom. Ľudia spomínajú čo sa im podarilo a čo nie. Niektorí ľudia uvažujú ako začať nanovo a čí sa to vôbec dá, kde nájsť na také rozhodnutie silu a odvahu.

Otázka č.1- Je v každom z nás zakorenená túžba nájsť zmysel života?

                Hosť si myslí, že v každom z nás je túžba žiť v pravde, v láske. Určite v našom prostredí, v ktorom žijeme sú niektoré veci ťažkopádne. Uprostred tohto prostredia, v ktorom sa človek angažuje, objavuje aj niečo čo je v samotnom človekovi,

Otázka č. 2- Ako funguje dom pútnikov s názvom Edem?

                Tento dom bol postavený uprostred kláštora, ktorý bol postavený v tvare štvorca. Tento dom nazvali rajská záhrada. Chceli, aby ten Edem, ten raj bol tam prítomný.

Otázka č. 3- Môžu ľudia v tom dome pobudnúť aj dlhšie napríklad týždeň?

                Hosť uznáva, že je taká možnosť, ale sa to nedostalo do povedomia ľudí kvôli pandémii  Tento dom je jednou zo zastávok cesty do Santiaga Compostella. Zároveň je to príležitosť pre ľudí prísť do kláštora. Hosť si všimol, že u neveriacich ľudí je väčšia spätná väzba na ten kláštor.

Otázka č. 4- Čo sa človekovi  môže vyjaviť v tom Edeme, v dome pútnikov?

                Ticho má podľa hosťa 2 formy.  Prvá forma je taká nepríjemná. Keď sa človek doma stíši, tak ho prvá vec napadne čo nestihol, čo má urobiť. Keď človek dokáže prekonať tú prvú vlnu myšlienok, tak začne uvažovať viacej v hĺbke.  Naopak, sú nejaké nádeje, očakávania, s ktorými človek pracuje. Na rovine viery sme aj vtedy, keď objavujeme samých seba. Kláštor je priestor,  snažiaci navodiť  o atmosféru dôvery.  Keď dôvera zaúčinkuje, tak slová majú silnú terapeutickú schopnosť.  Človek, ktorý je v určitom vzťahu a zisti, že v tom vzťahu je niečo negatívne, tak ho to mobilizuje do aktivity.  Ticho môže byť príležitosťou na určité uzdravenie. Moderátorka dodala, že treba to asi robiť pravidelne. Hosť dodal, že v katolíckej cirkvi existujú tzv. duchovné cvičenia. Je veľmi dôležité nájsť spôsob, ktorý nám pomôže stíšiť sa. Ak sa nedokážeme stretnúť so samým sebou, tak je veľmi ťažké sa stretnúť s inými ľuďmi a ešte ťažšie je stretnúť sa s Bohom.

Otázka č. 5- Stihli ste sa stretnúť s ľuďmi, ktorí prišli do Edemu, domu pútnikov? Čo im tento pobyt dáva?

                Do Edemu chodievajú  mladé rodiny s deťmi.  Deti počas pobytu majú nejakého animátora. Deti  dokážu absorbovať skoro všetok čas, ktorí  rodičia majú. Tento priestor pre týchto rodičov im môže dať, že si oddychnú. Mnohé nepríjemné veci, ktoré sa stanú, sa stanú aj z preťaženia.

Otázka č. 6- Stretávate sa s tým, že ľudia vo svojom živote prežívajú určité prázdno?

                To čo sa prejavuje v ľuďoch nemusí byť len prázdno. Je to spojené častokrát  s prechodom človeka do inej etapy života. Zrazu sa potrebuje popásovať s nejakými otázkami a tie staré odpovede mu už nestačia. Tie nové odpovede na nové otázky zatiaľ nemá. To prázdno môže byť aj pozitívne, v tom zmysle. To prázdno ho privádza k úvahám, čo v živote má robiť pozitívne.  Svätý Otec František hovorí v tejto súvislosti o určitých perifériách. Môže to byť spojené aj s určitým citom človeka Zamestnávateľom do veľkej miery ide o podanie výkonu. Pre mnohých ľudí to zo začiatku môže byť niečo sympatické, ale postupom času výkon nestačí, Má rôzne dimenzie života. To prostredie podporuje to čo sme už silní. Človek má aj slabé stránky nielen tie silné. Ak sa chce človek vnímať v celosti, tak sa musí niekedy zastaviť. Niekedy sa silné a slabé stránky osobnosti ako keby spojili.

Otázka č. 7- Je to nejaká rada od vás pre tých ľudí, čo prežívajú prázdno v živote?

                Podľa hosťa rôzni ľudia majú rôzne deficity. U niekoho je to o naučení sa nejakej stratégii zvládania stresu, pre niekoho je to objavenie duchovnej dimenzie svojho života, v ktorej nemali priestor, aby sa rozvinula alebo nemali určitý zážitok tohto charakteru. Málo sa dáva dôraz na intelektovú stránku viery, že porozumieť tomu, prečo chceme veriť. Niekedy je to aj potreba zastaviť sa, aby sme mohli upraviť naše vzťahy s nejakým človekom. Pri vzťahoch nie je dôležité mať určitý projekt, plán vzťahu, ale je dôležité mať schopnosť vypočuť iných ľudí, aby sa nanovo našla nejaká harmónia, nejaký súlad. Častokrát ľudia robia v nadnárodných spoločnostiach, kde ten pracovný čas je posunutý. Títo ľudia síce viacej zarobia, ale nemajú čas na rodinu, na priateľov. Potom sú z toho frustrovaný, vznikajú rôzne problémy. Riešením by mohlo byť, žiť skromnejšie, v skromnejších podmienkach.

Otázka č. 8- Vedia sa ľudia vzdať tých hmotných vecí?

                Podľa hosťa   je to veľmi  komplikované. Hosť  to povedal na príklade chudoby. Mnohí ľudia sú  presvedčení, že chudoba sa dá vyriešiť peniazmi. Títo ľudia si myslia, že keď chudobným ľuďom dajú peniaze, títo ľudia dostanú príležitosti a tým pádom už nebudú chudobní. Dôležitou vecou pre chudobného človeka je vytváranie vzťahov.   Tohto človeka, ktorý dostane iba peniaze, tak to nevytiahne z určitej spoločenskej vrstvy chudoby. Podobne to je aj s tými ľuďmi, ktorí majú dostatok. Majú dostatok a za určité veci sa nemuseli namáhať. Mnohé veci si ľudia nevážia, mnohé veci berú ľudia ako samozrejmé. Chudoba , ale aj zriekanie sa veci je nanovo objavovanie kultúry života.

Otázka č. 9- Je súčasťou zmeny, že človek musí prejsť určitou krízou?

                 Zmeny neprichádzajú samé a  neprichádzajú ľahko. Ľudia podľa jedného spisovateľa uverili, že vždy bude lepšie a lepšie príde samo. Tento spisovateľ hovorí veľmi pekné 2 príklady. Po prvé, ak človek má rodinný dom, tak sa musí starať o rynu, lebo táto rýna môže zhrdzavieť. Tento fakt ho môže motivovať, aby o tú ryňu sa staral a po druhé to isté platí pri záhradke. Ak sa človek nestará o záhradku, tak môže vzrasť burinou

Otázka č. 10- Ako to bolo vo Vašom prípade čo sa týka hľadania zmyslu života? Cesta Dominikána našla  vo Vašom živote uplatnenie?

                   Cesta u Dominikánov  trvá už 22 rokov. Ako  tinedžér si to  vôbec neplánoval.  S týmto povolaním sa stretol počas stredoškolského štúdia.  Hosť zažil obdobie vzbury a hľadania sa v takom sekulárnom prostredí. Hosť toto povolanie  vníma ako veľký Boží dar.Túžba po povolaní rástla  postupne. Z farnosti, kde hosť pochádza,  bol kňaz,  pracujúci  s mládežou. Katolícke prostredie začalo nútiť hosťa ku kňazskému povolaní. Ďalšou otázkou bola otázka realizácie. Hosť pochádza z malej dediny kde  kňazi nemali ľahký život. Hosť veľmi výrazne rozumel samote, Možnosť  spoločenstva  bolo možná v rehoľách. Hosť, keď mal prvý kontakt s dominikánmi v 18 rokoch, kde mu odporúčili vojenskú službu a potom pokračoval v štúdiu Ekonomickej vysokej školy a súčasne chodil aj do spoločenstva.  

S tým kňazom čo bol v tej farnosti sa dohodol, že s dominikánmi prežije víkend. Doobeda hosť bol na prijmačkách a poobede išiel na faru, kde zazvonil, ale nikto o ňom nič nevedel. Ony boli takí dobrí, že ho zobrali medzi seba a hosť tam strávil celý víkend. To bol čas plný zážitkov a vecí, ktoré si zobral hosť aj domov. Bol to úvodný odrazový mostík.

Otázka č. 12- Prečo sa rehoľa dominikánov sústreďovala do miest?

                Svätý Dominik rád žil v mestách. Bolo to obdobie 12-13. storočia, keď veľké mestá začínali rásť.  V tom období boli rozšírené benediktínske rehole. Benediktínske rehole boli založené mimo miest, s cieľom uchránenia sa  pred ruchom.  So vznikom veľkých miest  začali vznikať aj univerzity.  Bola potreba intelektovej reflexie viery. Svätý Dominik, keď založil prvú rehoľu, tak ich rozposlal do miest, kde boli rehole. Uvedomoval si, že bratia musia byť vzdelaní. Dominikáni nechceli, aby mestá boli centrami nenáboženského života. Keď sa Dominikáni modlia modlitbu previáru, tak verejnosť má možnosť  prísť sa pomodliť.

 Otázka č. 13- Ako vyzerá Váš deň? Čomu všetkému sa venujete?

                Okrem toho, že majú duchovný program, hosť má na starosti ekonomické veci, hosť je provinčný ekonóm. Hosť sa stará o spoločenstvo laických dominikánov. To sú ľudia, ktorí nežijú v kláštore, ale v rodinách a raz mesačne sa stretávajú, od 1. Januára hosť je kaplánom

Otázka č. 14- Funguje u dominikánov režim skorého vstávania?

                Fungovalo to do roku 1965, kedy sa skončil 2. vatikánsky koncil. Dovtedy to všetko bolo spojené s cyklom prírody. Odvtedy sa nočné modlenie vynechalo a bolo to kvôli tomu, aby sa rehoľný život prispôsobil dobe.

Otázka č. 15- Môže byť aj toto cesta pre toho človeka, ktorý bol neveriaci alebo žil v rodine, kde viera nebola až tak pestovaná?

                V súčasnosti je to podľa hosťa také paradoxné, že si myslíme, že máme veľmi veľa informácii, ale ľudia po celom svete prechádzajú akousi stratou pamäti. Mnohé tie zaužívané veci prestávajú fungovať a nové ešte nie sú, ale čo je paradoxné, že mnohí ľudia začínajú hľadať, začínajú osobne hľadať a je dobre prekonávať určité predsudky. Príbeh brata Mateja nie je len príbehom jeho cesty k rehoľnému životu, ale je aj príbehom jeho cesty k pozitívnej prístupu k viere. Tento brat Matej nemusel dostal vieru od rodiny, ale od ľudí, ktorí majú úprimnú vieru a majú tento svetonázor. Ten príbeh brata Mateja je veľmi pekný príbeh v tom, že je to jeho neskoršie povolanie. Každý kto vstupuje do rehole neskôr, tak si mnohé veci stihne odžiť. To hľadanie sa v takom prípade ešte zvýrazní.

Otázka č. 16- Čo vieme o svätcoch z východu z biblických príbehov?

                Z biblických príbehov a z písma Svätého  vieme veľmi málo a tradícia je veľmi strohá

Otázka č. 17- Ako môžu inšpirovať dnešných ľudí na Slovensku?

                Ten motív cesty je veľmi veľmi pekný. Hosť v relácii zrekapituloval príbeh zo Svätého písma. Príbeh hovorí, že traja mudrci z východu sa vydali na cestu, lebo pozorovali hviezdy. Medzi hviezdami nastala konjunkcia, čo sa stáva raz za veľmi dlhé obdobie. To prekrytie hviezd signalizovalo, že v Izreali sa narodí nový kráľ, preto sa vydali na cestu a cestou sa pýtali, kde nájdu nového židovského kráľa a prišli k Ježišovi. Pritom sa môžu vnímať 2 roviny, ktoré sú veľmi dôležité. Prvou rovinou je, že je biblická a biblická rovina v tomto príbehu chce zvýrazniť dve veci. Prvou vecou je, že keď človek hľadá nevie nájsť svojim rozumom dôkazy Boha, ale vie vytvoriť priestor na to, aby sa Boha dokázal dotknúť. Druhou biblickou vecou je, že už prorok Izaiáš hovoril pred mnohými storočiami pred Kristom, že budú do Izraela prúdiť mnohé národy, budú vedieť, že tam je miesto, kde je živý Boh. Títo mudrci z východu, predstavitelia národov prichádzajú do Betlehema, aby našli živého Boha. Ďalšou  vecou, ktorá je nepríjemná, že keď sa dozvie kráľ Herodes, že sa narodil nový kráľ, tak sa začne báť o svoji korunu, a preto tomu dieťaťu chce striehnuť na život, chce si udržať svoje kráľovstvo. To je ďalšia veľmi veľká biblická téma, že sú ľudia, ktorí považujú Boha ako svoje ohrozenie, svojho konkurenta a chcú ho zabiť. Ďalšia rovina príbehu je skôr pastoračná. Hosť v relácii spomenul homíliu 1 brata dominikána. On spomína v homíli, že 3 mudrci doniesli Ježišovi- myrhu, kadidlo a zlato. Je to taký pekný obraz tohto brata, ktorý hovorí, že títo mudrci prichádzajú, aby Ježišovi dali dary. Keď ich nechajú Ježišovi, tak majú síce prázdne ruky, ale plné srdcia. Ten symbol je kladený do protikladu s Herodesom . Herodes si chce silou-mocou udržať trón, udržať moc, udržať si moc nad situáciami, ktoré sa dejú okolo neho. Títo mudrci sa vedú skôr svojou intuíciou. Prichádzajú k Bohu a dávajú mu materiálne veci a na dôvažok k tomu dostanú duchovné veci, ktoré si ony samy nemôžu dať. Prichádzajú inou cestou naplnení.

Otázka č. 18- Odporúčate ľudom, aby sa vydali na tú cestu, na tú púť?

                Určite to hosť odporúča a hosť si myslí, že je to aj obnova. Za komunizmu bola cirkev zatlačená do múrov kostola, aby sa prilíš neukazovala. Predtým boli púte veľmi časté, veľmi radi ľudia putovali.  Spoločenstvo dominikánov, tak putovalo prvý krát na stretnutie mladých ľudí s pápežom  do Krakova a odvtedy tak putujú každý rok. Podľa hosťa sa odohráva veľmi veľa vecí, človek počas púte hovorí veľa vecí, ktoré za normálnych okolnosti ani nepovedal.  Pri tejto púti má človek čas ísť do minulosti a zaoberať sa vecami, ktoré sú niekde pod povrchom a človek sa nimi nemal čas zaoberať. Možno v mladom veku boli tieto problémy zraňujúce, ale teraz v dospelejšom veku ich človek vie uchopiť lepšie, lebo má aj inú životnú skúsenosť. To čo bolo v minulosti bolestivé, je zrazu niečo čo môže človeka posunúť ďalej. Druhá z vecí je, že človek uvažuje aj o plánoch do budúcnosti. Postupom času si človek uvedomí, že k určitým veciam nemá vzťah, že by sa musel do toho nútiť. Z tých plánov sa postupne vykryštalizujú tie plány, ktoré sú reálnejšie od tých čo reálne nie sú.

Otázka č. 19- Boli ste osobne na nejakej púti? Ak áno, čo vám to prinieslo?

                Hosť veľmi rád má turistiku. Nemusí to byť náboženská destinácia, ku ktorej človek ide. Hosť osobne chodil do Tatier a v Tatrách zakúsil taký pocit majestátnosti. Keď hosť videl tie hory, tak sa cítil odrazu paradoxne tak malý. Málo to dopad na vnímanie veci, ktoré si hosť nosil v psychike. Keď sa človek cíti malý, tak zrazu tieto problémy, ktoré sa človekovi zdali veľké sa zrazu zmenšia. Hosť nemyslí, že by tie problémy boli zrazu menšie, ale zrazu sa zmení naliehavosť, optika pozerania na tie veci

Otázka poslucháča- Myslíte si, že pandémia Covidu-19 dokáže človeka niečo naučiť a posunúť ďalej?

                Aj pápež František hovorí, že každá kríza je aj príležitosťou. Určite nie je to ľahkou príležitosťou, lebo v nás hrá do veľkej miery aj strach, v nás hrá nejaké domnelé hrdinstvo, že ja viem niečo viac ako iní. Toto podľa hosťa bohužiaľ porozbíja mnohé vzťahy. Prvým štádiom pracovania s myšlienkami je vysporiadanie sa so strachom. Postupom času si človek uvedomí, že v nás nie sú len negatívne myšlienky. My chceme zdieľať s niekým príbeh, my chceme sa formovať vo veciach, čo nám prináša pokoj. Pre veriacich ľudí je formou stíšenia modlitba a pre neveriacich, nepraktizujúcich ľudí je formou stíšenia umenie.

Otázka poslucháča- Čo je dôležitejšie pre vás pri hľadaní Pána, cit alebo rozum?

                Otázkou je, čí je viac hodnotná pravda alebo láska, je otázkou, ktorá dáva zmysel, ale keď to človek zaradí do každodenného vzťahu, tak zistí, že tieto vzťahy rastú ruka v ruke, ťažko povedať čo má z týchto dvoch vecí prednosť.

Otázka č. 20- Treba pracovať aj s vyrovnávaním sa so smrťou?

                Určite smrť je podľa hosťa súčasťou našej ľudskej cesty. To čo je na smrti najťažšie je fakt, že nikto zo smrti sa nevrátil späť. Vzhľadom na to, že smrť je hraničnou situáciou pre človeka, tak ju ma problém človek veľmi ťažko uchopiť. Hosť sa stretol s jednou pani, ktorá pracuje pre charitu ADOS. Táto charita chodí po domoch ku starším ľuďom treba dať infuziu alebo majú dekubity. Táto páni hovorila príbeh, že cez Vianoce zomreli dvaja ľudia, o ktorých sa starala. Jedna z nich bola páni, o ktorú sa táto páni starala dlhší čas. Táto páni potrebovala odísť, ale zomierajúca páni ju prosila, aby neodchádzala. Tá páni tam zostala ešte dve minúty a ju držala za ruku a v tom jej zomrela. Človek, ktorý sa zdal, že tu bude aj na ďalší deň, že netreba to preháňať, tu zrazu o dve minúty nebol. Tá páni robí 50 rokov tú prácu hovorí, že ešte dva týždne po tom zážitku to ešte spracováva. Človek má nejaké pomocné línie ako to spracovávať, ale osobne to človek nikdy nevie spracovať. Smrť vždycky prekvapí.

Otázka č. 21- Čo by ste poradili človeku, ktorý má strach zo začiatku?

                Veľkým pokušením pre človeka je, že príde nový rok a človek začne stávať na zelenej lúke. Podľa hosťa je veľmi dôležité, aby sme nestratili kontinuitu svojho vlastného života, pretože táto kontinuita nám dáva určité nasmerovanie. Byť úprimný ku svojej minulosti je veľmi dôležité. Práve taká vernosť ku svojej minulosti nám dáva nádej v akých oblastiach sa môžeme v živote vylepšiť, rozvinúť. Človek uvažuje ináč v rôznom veku, čo dokáže rozvinúť v novom roku, aby to bolo lepšie, byť šťastnejší, byť nápomocnejší k ľuďom, s ktorými ten život zdieľam. Úplný začiatok neznamená, že ideme úplne od bodu nula, môžeme ísť od nejakého iného bodu, ale rozvinúť to na čo sme nemali čas a na to čo máme pocit, že sme dozreli. To v náboženskom jazyku sa nazýva požehnaním. Každý z nás potrebuje mať nádej, každý potrebuje mať nádej, že v živote dokáže niečo zlepšiť. Tieto intuície sú veľmi dôležité v živote ľudí, aby sa tieto plány nedostali priestorom na nejaký únik pred sebou alebo pred druhými ľuďmi. Aby sme si neurobili plány, ktoré v konečnom dôsledku niečo urobia, ale nás samých neposunú ďalej. V takom prípade je lepšie menej robiť navonok a viacej sa stíšiť, aby to najdôležitejšie sa skôr odohralo v našom srdci a v našej mysli.