ekonomika

Blog o Vianociach

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Vianoc. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 18. decembra 2021 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Vianoce považujeme za najkrajšie sviatky roka, ale nie vždy sú také. Pán profesor a psychológ pripomína, že to záleží na nás, aké Vianoce si urobíme, čí tie Vianoce budú v pokoji alebo naháňaní. V relácii pán profesor a psychológ radil ako sa vyhnúť hádkam v rodine, ktoré neraz zmocňuje pandémia Covidu-19 v dôsledku toho, že rodiny zostali v izolácii   a ako napríklad zvládnuť osamelosť.

Otázka č. 1- Čím sú Vianoce výnimočne z psychologického hľadiska?

                Vianoce sú zvláštny čas z pohľadu psychológie. V tomto čase sa rodí nový život, že by bolo fajn keby človek niečo prehodnotil vo svojom živote. Preto je to významný zlom v živote človeka. Psychológia samozrejme skúma čo je to za myslenie, čo je to za cítenie.

Otázka č. 2- Ako sa zmenili Vianoce oproti minulosti?

                Zmenili sa Vianoce v takých veciach, ktoré nazývame formálne.              Zmenili sa napríklad že ľudia majú umelé stromčeky a nie originálne stromčeky. Podstatou Vianoc je oslava života, podstata Vianoc spočíva v duchovnom zahĺbení sa do toho. Podstata Vianoc je v tom, čo človek skutočne prežíva.

Otázka č. 3- Dá sa povedať, že Vianoce sa zmenili aj v našom prežívaní?

                Pán psychológ vypracoval aj zo skúsenosti z psychologickej  poradne zoznam vecí, ktoré nás ovplyvnili v súvislosti s Vianocami. Po prvé Vianoce sa viacej komercializujú, to znamená, že neraz v rodine ide o to aké darčeky sa kúpia na Vianoce, koľko ich bude, čo na Vianoce navaríme, čo zjeme. Vianoce sú podľa psychológa biznis. Po druhé ľudia sa všeobecne odkláňajú od Vianoc ako duchovného sviatku. Ten sviatok sa stáva sviatkom konzumizmu. Ľudia sa podľa pána psychológa menej modlia. Vianoce sa viacej stavajú sviatkom jedla. Vianoce sú možno stresujúce pre mnohé rodiny. V modernej dobe prichádzajú do Vianoc nové prvky, ktoré Vianoce nedefinujú vo svojej podstate.

Otázka č. 4- Čo všetko môže prispieť k tomu, že Vianoce môžeme prežiť ako stresujúce sviatky?

                Je tam hodne veci, ktoré prispievajú k tomu. Dalo by sa povedať, že to je samotná kultúra, kultúra národa, kultúra ľudí, kultúra modernej doby. Zlé prežívanie Vianoc môže byť spôsobené ľuďmi, ktorí v tom interagujú alebo môže byť spôsobená sociálnou situáciou, v ktorej sa tí konkrétni ľudia nachádzajú. Vianoce vzhľadom na situáciu, ktorá sa deje nadobúdajú iný rozmer, lebo ľudia nevedia čo ich čaká. V súčasnej dobe veľa krát vidíme hrozby, ktoré nás sprevádzajú cez televíziu. Moderátorka dodala, že v mnohých rodinách niekto z členov rodiny zomrel. Sú ľudia, ktorí sa zameriavajú viac na rodinu a sú ľudia, ktorí sa zameriavajú viac na veci, ktoré sa dejú okolo nás. Tam môžu ľudia povedať, že to je zlé, že to je stresujúce, že to je flustrujúce a tým spôsobom sa pokazia Vianoce.

Otázka č. 5- Existujú nejaké prieskumy o tom ako ľudia prežívajú Vianoce?

                Pán psychológ a profesor nepozná nejaké komplexné výskumy ako ľudia prežívajú Vianoce. Pán psychológ môže povedať zo skúsenosti z poradne, že prežívanie Vianoc je úžasne rozmanité a museli by sme skúmať Vianoce každého človeka, každej rodiny. Pán psychológ začal uvažovať, že ako prežívajú Vianoce klasické kresťanské rodiny. Pán psychológ si to vie predstaviť, lebo to zažil. Potom sa pýta ako psychológ ako prežívajú Vianoce nenáboženské rodiny, čo pre tieto rodiny znamenajú Vianoce. To má etické a filozofické rozmery, čomu mám veriť, čo mám robiť. Zvláštnosťou nenáboženských rodín je rozlíšenie, že čí tieto rodiny žijú v mestách alebo dedinách. Nenáboženskí ľudia z dedín robia návyky z Vianoc, v mestách robia tieto návyky už menej. Vianoce sa delia na 2 skupiny. Niekedy sa hovorilo, že Vianoce sú oslava rodiny, oslava lásky. Z praxe pán psychológ môže povedať, že sú rodiny, ktoré nemajú rodiny. Napríklad je matka, ktorá je sama s deťmi alebo sú rodiny, kde matka chce všetky svoje deti, všetky svoje vnúčatá sústrediť do svojho bytu a oslavujú spolu. Je to krásne, je nádherne. Vianoce sú o emocionalite.  Táto matka sústreďuje detí a ukazuje im, aby sme boli spolu. Pán profesor poukázal na rodinu, ktorá to nemá. Napríklad je matka s jedným dieťaťom alebo matka, ktorá je osamotená alebo matka, ktorá je sklamaná zo života atď. Potom existujú tzv. televízne Vianoce, čo pán psychológ nazval. Rodina sa zíde, ale ony všetci pozerajú televíziu, je to podľa pána profesora oslava ničoho. Napríklad 3 oriešky rozlúštia, ale nebavia čo sú z tých orieškov. Ďalej sú Vianoce, ktoré sú oslavou jedla a pitia. Oslava jedla a pitia by bola dobrá  keby sa spojila s duchovnou dimenziou Vianoc. Pán profesor zažil v USA  oslavu, ktorá sa neustále točila okolo varenia a pečenia a nepadlo ani 1 slovo, čí sa majú ľudia radi alebo neradi. Každý oslavoval moriaka a ako sa meria teplota. Existujú tzv. snobské Vianoce, kedy sa ľudia chvália tým čí boli na lodí, aké mali drahé jedlá, aké mali drahé oblečenie. Tento človek to nerobí preto, aby precítil aké sú Vianoce, tento človek to robí preto, aby sa ukázal. Moderátorka dodala, že sú aj samotárske Vianoce, kedy ľudia sú úplne samy. Môžu byť samotárske Vianoce, kedy sa človek rozhodne, že bude sám. Ide napríklad na Rysy na chatu. Tam ten človek oslávi Vianoce nejakou meditáciou alebo uvažovaním o živote. Potom sú samotárske Vianoce, kedy človek chce byť s ľudmi, ale nemôže, lebo tento človek ľudí nemá. To je katastrofa, to je zle. Existujú tzv. pracovné Vianoce. Pán profesor sa stretol s ľudmi, ktorí cez Vianoce museli napísať množstvo posudkov a pán profesor im povedal, že stop sú Vianoce.

Otázka č. 7- Čo s ľuďmi, ktorí sa voči tomu vzbúria a negujú Vianoce?

                Existuje skupina ľudí, ktorí neuznávajú Vianoce, ktorí povedia nie Vianociam. Pán psychológ si nemyslí, že to je úprimne. Ony to negujú preto, lebo sa možno boja osláv, boja sa sentimentality. Sentimentalita je krásna vec, lebo obohacuje ľudské city. Je to sebaobrana pred nejakou úzkosťou, nejakým strachom pred niečím. Cieľom Vianoc je, že aby človek zhodnotil, čí je jeho život dobrý a zlý a aby človek urobil poklonu k životu. Tento človek sa bojí odpustiť niekomu a preto neguje Vianoce.

Otázka č. 8- Nesúvisí si to s tým, že v dnešnej dobe idú do úzadia emócie ako také?

                Áno je to reakcia na to, že človek sa bráni emóciám. Život nemôže byť úplný, keby sme negovali Vianoce.

Otázka č. 9- Od čoho závisia dobré alebo zlé Vianoce?

                Je to zložité. Na jednej strane je to o tom, čo si človek myslí o Vianociach a na druhej strane je to o tom aké okolnosti ho zastihli. Napríklad teraz máme Covid, to je ohrozenie zvonku, ktoré sa nedá ovplyvniť. Ohrození zvonku môže byť veľmi veľa napríklad politická situácia vo svete. Psychológov zaujíma čo človek v tej situácii môže urobiť konkrétne. To je zaujímavá vec, to závisí od viacerých faktorov. Inak prežíva Vianoce človek, ktorý je optimista, inak prežíva Vianoce človek, ktorý je odolný voči stresu. Pán psychológ má konkrétny prípad ako prežíva Vianoce človek, ktorý umiera v hospici. Pri umieraní sú dôležité dve veci podľa tohto dotyčného človeka. Po prvé, že chcel umrieť, aby ho to nebolelo a po druhé chcel umrieť , aby neublížil iným, aby nemali ľudia s ním starosti. To je neuveriteľne, keď si to porovnáme, čo chcú ostatní ľudia. Jeho postoj je podľa pána psychológa úžasný.  Ďalej pán profesor sa chcel venovať Vianociam ľudí z neúplných rodín, kde mama alebo otec je sama s deťmi. Pána psychológa najviac rozčúlilo, keď harmonická rodina sa vedela pohádať. Títo ľudia si vedia pokaziť Vianoce cez drobnosti, cez nedôležité veci. Niekto povie, že kapustnica je zlá a už začne hádka. Rodičia prišli  do poradne, že mali cez Vianoce tichú domácnosť, že sa nerozprávali.

Vianoce sú čas, kde sa strácajú rituály bežného dňa. Je tam čas na iné spôsoby správania. Títo rodičia aj mnohoroční nie sú pripravení na komunikáciu v týchto situáciách.

Otázka č. 10- Neprial  si, aby bol obklopený ľuďmi?

                Nie, lebo on nemal už nikoho, boli tam len sestričky. 

Otázka č. 11-      Moderátorka dodala príklad zo svojej skúsenosti, že pozná susedu, ktorá napriek tomu, že má dieťa blízko bude tráviť Vianoce sama. Ako majú prežívať ľudia v tejto situácii Vianoce?

                Psychológovia spoločne s týmito ľudmi uvažujú, čí sa to dá inak. Potom prichádza na to, že hľadaj v sebe nejaký potenciál v čom si dobrý. Pochváľ sa sám seba, že Vianoce sú pochvalou tvojich možností. Ako psychológ by dal tomuto človekovi nejaký dotazník a povedal mu, že toto sú tvoje možnosti, realizuj ich a nenariekaj nad tým, že si sám, že ťa opustila žena, že si bezdomovec. Skús urobiť inventár tvojich možnosti. Samozrejme na to treba odvahu, treba hodne tvorivosti. 5- krát budeš sklamaný, ale 6. krát to vyjde. Tomuto človekovi treba dať nádej. Nádej nie je o tom, aby človek sníval, ale nádej je o tom, aby človek plnil svoje sny. Jedna z najhorších veci, ktoré sa môžu stať na Vianoce, že človek sa odsúdzil sám sebe, že narieka, že je sám. Tento človek sa tak ponížil, devalvoval, že si už neverí. To je na hranici depresie, úzkosti až sebevraždy. Tento človek by mal navštíviť psychológa, ktorý mu dá nádej. Moderátorka dodala, že citlíve je to preto, lebo Vianoce môžu odhaliť aj dobré aj zlé stránky. Spoveď a náboženstvo má veľmi dobre vypracovaný psychoterapeutický systém. Na Vianoce by človek mal povedal, že urobil tieto a tieto chyby, v tom a v tom je dobrý alebo zlý. Ten imaginárny by mi povedal, že za to budeš pykať, za to dostaneš trest. Pán profesor si zaspomínal na ideálne Vianoce, kedy otec zaspieval na husliach a zaspievali  náboženské pesničky. Potom začal debatu o tom, čo deti urobili dobré a čo urobili zlé, prečo si zaslúžite pod stromček darčeky, bratovi povedal, že prečo si nezaslúžiš, čo si urobil zlé. Práve o tom sú Vianoce o úprimnosti, o otvorenosti. Každý pri tých sviečkach, každý pri tej atmosfére vie, že môže byť úprimný. Moderátorka namietla , že niekedy je úprimnosť aj riskantná. Pán psychológ to potvrdil, ale Vianoce z hľadiska psychológie je tzv. mäkký čas. Mnohí sa tomu bránia povedať čo prežívajú, koho majú radi, koho príliš nemajú radi. V rodine bez náboženstva by to malo fungovať tak svojim spôsobom.

Otázka č. 12- Dá sa dosiahnuť pohoda na Vianoce vzhľadom na situáciu?

                Dá sa dosiahnuť zrúčnosť ako urobiť Vianoce lepšími. Všetko sa odvodzuje od teórie stresu. Stresy sú dvojakého druhu. Prvým druhom stresu je tzv. disstres, to je ten zlý stres napr. pri smrti blízkeho. Existuje stres, ktorý sa nazýva eustres, to je stres pozitívny. Napríklad pozitívnym stresom je svadba, narodenie dieťaťa, urobenie maturitnej skúšky. Držiteľ Nobelovej ceny hovorí o rôznych adaptačných procesoch, ktoré prebiehajú pri týchto typoch stresu. Čo sa týka Vianoc, tak si človek má uvedomiť, že je v psychickom stave, ktorý je zvláštný, ktorý nie je bežný. Tým pádom človek začne uvažovať ako disstresu urobí eustres. Negatívno premeniť na pozitívne. Nie každý človek vie ako to urobiť, to by musel byť vzdelaný trošičku. Potom sú ľudia, ktorí intuitívne cítia, že Vianoce sú o inom, tam platia všeobecné zásady medziľudského správania, ako byť slušný, ako odpúšťať. Vianoce podľa pána profesora by mali byť o kráse, o láske, o priateľstve, o sebarozvažnosti, o sebavedomí. Preukázať lásku k žene, deťom, starým rodičom, stromčeku teda prírode je úžasne dôležité. Vianoce sú obdobie premýšľania ako sa človek správa a ako to má urobiť človek, aby to bolo ideálne. Musí mať predstavu ideálnych Vianoc.

Otázka č. 13- Ako nastaviť premýšľanie k tým opatreniam, ktoré sa zavádzajú?

                Podľa skúsenosti psychológa z poradne pandémia rozhádala mnohé rodiny. Keby človek bol normálne rozmýšľajúci človek, tak by členom rodiny povedal, že to sú zakázané veci na Vianoce. Počas Vianoc by sme nemali vytvárať protichodné témy, pri ktorých by sa ľudia mohli pohádať, pri ktorých ľudia majú iné názory. Keď sa tam zíde celá rodina nielen rodičia a deti, tak je to problém. Ľudia by mali tieto témy dať na iný čas. Cez Vianoce by sme mali uvažovať, čí darček, ktorý dáme blízkym bude adekvátny. Pán psychológ má klienta, ktorý to tak robí. Volá ženu, keď niečo dobre urobí. Inak vnímajú intímitu, blízkosť.

Otázka č. 14- Čo môže urobiť jednotlivec, firma a štát pre dobré Vianoce?

                To sú veci, ktoré na sebe súvisia by mali byť synergické. Štát a spoločnosť by mali vytvárať podmienky, aby ľudia prežívali čo  najmenej  podnetov, pri ktorých si budú myslieť, že prežívajú nekvalitný život a štát a spoločnosť by sa mal zaujímať o ich duševnú pohodu. Druhá vec je, čo môže urobiť človek. Pán profesor uviedol pár príkladov. Napr. Spojené arabské emiráty majú vlastné ministerstvo šťastia. Nový Zéland, Bhutá, Island  má prioritu vlády duševné zdravie.

Otázka č. 15- Čím sa zaoberá toto ministerstvo šťastia?

                Na Novom Zélande a na Island musí dať minister správu o tom, aký je stav duševného zdravia v krajine. To je tzv. sociálna , zdravotná, psychická stránka štátu. Na Ministerstve šťastia bol vydaný zákon o zákaze telefónovania vedúceho k pracovníkom počas ich voľna. Na Novom Zélande bojujú za 4-dňový pracovný čas. U nás sa to rozvíja. Máme inštitúcie psychického zdravia a pozitívnej edukácie. To sú, ale záchranari, robia už vtedy, keď človek je v kríze. Náš štát málo uvažuje o tom, aby to nevzniklo. Máme napríklad Inštitút pozitívnej psychológie. Mali by sme sa venovať psychickému zdravia ľudí najmä chudobných a znevýhodnených, čo je obrovská kategória. Ďalej menoval pán psychológ veci, ktoré by mal robiť človek. Po prvé človek by si mal zabezpečiť pohodu. Každý človek by si mal položiť otázku ako vytvoriť pohodu. Po druhé čo je veľmi dôležité byť ticho. Ticho znamená odblokovať množstvo informácii, ktoré na nás hučia napr. televízia, média, mobily, sociálne siete. Ticho je, keď človek sedí pri krbe sám a sú tam len zvuky z krbu. Ticho je veľavravné o tom, že konečne som sám so sebou. Po tretie čo je veľmi dôležité je pomalosť. Človek by si mal povedať, že má čas. Moderátorka dodala, že posedenie pri krbe znie ako jej tajné želanie.

Otázka č. 16- Čo by ste si želali pán profesor na Vianoce?

                Pán profesor robil prieskum na univerzite, kde sa spýtal študentom ako si predstavujú ideálne Vianoce a krb bol na prvom mieste. Ten krb bol aj špecifikovaný, že pred krbom má byť koža alebo diviak, dobré víno a sex. Pred krbom má byť manželka/ manžel, s ktorou/ktorým si rozumiem. To neznamená, že keď človek sedí pred krbom a popíja dobré vínko, že nič nerobí. Pri tejto aktivite premýšľa o živote. Na záver pán profesor povedal, že buďme lepšími ľuďmi a tým pádom budú zákonite aj lepšie Vianoce.