ekonomika

Blog o sebapoznaní

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme sebapoznania. 8. ročník semináru KADU prinášalo spojenie duše a umenia. V priebehu 1 dňa sa spolu bližšie pozrieme na to aké prieniky možno nájsť medzi týmito dvoma entitami. Obdobie pandémie odhalilo všetky nefungujúce vzťahy v spoločnosti, ale najmä tému nás samých, vzťahu k sebe a najbližším. Generálnou témou je rozpad “ nášho“ sveta ako sme ho poznali doteraz a neistota toho ako bude vyzerať ďalej, čí potreba budovania si ho nanovo. Dáta ukazujú, že najťažšie to mali rodinné vzťahy, mnohé sa rozpadli, alebo prežívali vážne krízy. Tento webinár bol odvysielaný dňa 24. novembra 2021 o 17:30 s prednášajúcou Janou Žemličkovou, ktorá je psychologičkou a psychoterapeutkou.

                K téme 8. ročníka moderátorku privádza vlastná skúsenosť. Priebeh jej dospievania nebol vôbec jednoduchý, lomcovali ňou emócie a silné výkyvy nálad čí precitlivelosť. Nájsť svoj stred podľa moderátorky nikto neučil doma aj napriek tomu, že základnú anatómiu ľudského tela sme museli v škole  poznať. Netušila, že existujú nejaké preventívne mechanizmy alebo ako k svojim problémom pristúpiť. Na Vysokej škole muzických umení mala v sebe chaos  a to ovplyvnilo všetky oblasti jej života. Cieľom KADU je umeleckejšia forma vzdelávania  ľudského správania. Usilujeme sa o synergiu medzi divadelným a filmovým prostredím. K zhoršujúcemu sa duševnému  zdraviu prispieva aj pandémia Covidu-19. Učiť sa ako k sebe viacej porozumieť môže byť nástrojom k sebe.

                Hostka v prvom rade poďakovala moderátorka za jej osobnú spoveď. Vyzdvihla, že mnohí ľudia majú problém rozprávať o problémoch, všetky problémy nechávajú pod pokrievkou. To je, čo si môžeme dávať navzájom. Podľa hostky dnešný deň je veľmi významný v dvoch rovinách. Podľa hostky každý človek si vie vnútorne nastaviť tak život, aby bol vnútorne šťastný. Oplatí sa do seba investovať. Hostka pracuje v sanatóriu AP, kde hlavnou náplňou práce je liečba závislosti. Hostka nechce, aby sme mali pocit, že všetci musíme abstinovať od alkoholu. Každý človek, ktorý odišiel z tohto sveta, tak nedostal príležitosť sa poznať. Ak prežívame na svojej pozemskej ceste viac smútku, tak je podľa hostky čas niečo zmeniť. Hostke pomohli všetci ľudia, ktorí za ňou prišli. V mnohých veciach hostku títo ľudia naučili. Hostka si prešla všeličím, keď si uvedomila kto je, čo je a čo od života má očakávať. Hostka nevidela dieťa, ktoré keď malo 1 rok, tak sa nenudilo a pritom najmenej vie, nič nevie o svete. Hostka si dovolí povedať, že má najsilnejšie pud všetko dať do pusy a všetko zožrať. Dokonca nevidela u tohto dieťaťa, že robí nič. Keď si človek uvedomí, že v ten deň prežil prázdno, tak podľa hostky sa nemôže cítiť dobre aj keby chcel. Každý človek na svete má nejakú mieru prijatia zodpovednosti. Je pravda, že všetkému sa musíme naučiť. Človek sa učí nude alebo veciam, ktoré mu nepomáhajú. Je rada, že v sále sedelo veľa ľudí, ktorí majú svoj život a svet pred sebou, že môžu urobiť veľa dobrých rozhodnutí. Mladý človek si kladie otázku, že prečo nie som šťastný, tak akoby som chcel byť alebo prečo sa neviem zamilovať alebo mladí ľudia si kladú otázku, že prečo keď som sa zamiloval, tak mi to vypŕchalo. Pri párovej terapii sa hostka stretáva s prípadmi, keď partner alebo partnerka si kladú otázku, že ako je možné, že som na to neprišiel. To sú otázky, ktoré podľa hostky trochu bolia, keď na ne nepozná odpoveď. Hostka sa zamýšľa, že kde je chýba, čí potrebujem viacej vedieť alebo viacej cítiť. Najväčšiu chybu, ktorú ľudia robia, že zisťujú informácie a pritom všetko vedia, vieme, že niečo nie je v poriadku, ale ako keby sme sa na svoje emócie menej spoliehali. Potom sa vytvorí jeden súd a na súde je vždy jeden človek, ktorý prehráva. Akonáhle k tomu dôjde, tak ten vzťah už skončil. Dôvodom prečo sa nespoliehame na emócie je pocit toho, že veríme, že bude lepšie. Hostka robila štatistiku, že mladí dospelí, ktorí má 17-18 rokov, tak rodičia nevedeli až 4 roky, že je závislý. Čím je človek starší, tým je lepší herec. V dnešnej dobe sa dá uhrať všetko. Človek má 6 podnetov. Prvé 3 podnety vie ovládnuť. Prvým podnetom je, že niečo nie je v poriadku. Človek vníma iného človeka, že sa správa ináč ako sa správal predtým. Ďalším podnetom, ktorý príde, že príde vzdor a vzbura. Napríklad vzbura príde, keď sa mi nedarí alebo keď hľadám kľúče. Každý človek vie čo má robiť, len je otázka, že čí to robí. Mnohí ľudia robia chybné rozhodnutia, lebo chcú vec vyriešiť. Podľa hostky by sme mali hovoriť to čo cítime, je to asi najťažšia vec. Hostka dodala, že emočnej zhovievavosti nám v dnešnej dobe nesmierne chýba. Medzi najmenej zvládnuté emócie patrí reakcia na bolesť. Miesto toho, aby sme povedali, že niečo nás bolí, tak hľadáme vinníka, že niečo nás bolí. To obviňovanie je prosím vás na každom kroku napríklad kde si to dal. Druhou najmenej zvládnutou emóciou je emócia ako keby sme nevedeli spracovať hnev. Hnev doslovne v nás ako keby zapadol. Stále ako keby v nás driemal. Zaujímavosťou je, že u zdravého človeka ovládnutie stresu trvá maximálne 5-10 minút. To znamená, že keď niekoho niekto vykradne, tak má právo byť 5-10 minút zúfalí. Potom človek hľadá políciu, kamaráta  a kde bude jesť. Niektorých ľudí napätie a stres drží dni a týždne. Oveľa viac sa hneváme ako odpúšťame. Rovnako veľmi ťažko sa nám prijmá  smrť. Dnes hostka spomínala najkrutejšiu udalosť, keď v jednej rodine zomreli 3 ľudia. Je to nesmierne boľavá udalosť. Mohol som to ovplyvniť, ale som to neovplyvnil. Zásadnými vecami, kedy sa človek cíti minimálne o 50 % lepšie je zachovanie biorytmu a to spať, jesť a robiť osobnú hygienu. Podľa hostky nepravidelné jedenie robí u človeka nesmierny nepokoj. Keď človeku, ktorý príde do sanatória a v tomto sanatóriu má pravidelný spánok, tak o chvíľu je uprataný. Ten kto má pravidelný biorytmus, že od piatka do nedele ponocuje, tak to nie je pravidelný biorytmus alebo niektorí ľudia hovoria, že dospia na dovolenke a kedy bude dovolenka za 6 mesiacov. To také neexistuje. Druhá vec, ktorá je nesmierne dôležitá je aký mám program dňa. Keď ráno človek vstane a nevie čo bude robiť, tak nemôže mať pekný deň. Bude hľadať čo má urobiť, aby si ten deň urobil krajší. Program a režim by som mal mať nastavený, aby som na konci dňa mohol niečo zožať.  Hovorí sa tomu program dňa, nemusíme to brať ortodoxne, ale minimálne by sme mali vedieť čo máme robiť. Ďalšia vec, ktorá je u človeka dôležitá je záujmová sféra. Mali by byť 3 záujmové sféry. Záujmová sféra u človeka prináša pocit satisfakcie. Najdôležitejšou vecou u človeka je schopnosť správne sa rozhodovať. To znie tak múdro, ale nie je to také zložité. Naučiť sa veci triediť a vzdávať nie je také jednoduché. Keď ide dieťa do takej 3. triedy, tak by to malo vedieť. Tieto veci robia u človeka sebavedomie. Vec, ktorá sa zamieňa so sebavedomím je ego. Pri egu sa uplatňuje istá kvalita moci. Sebavedomie je sebaviera v seba a v svoje schopnosti. Hostka videla sebavedomé aj deti. Nebýva, že každý deň je pekný. Býva 5 dní škaredých a 1 deň príde krásny a ten stojí za to, aby som 5 dní mohol zase vydržať. Hostka mala v ten deň samé povinnosti, ale možno keď si sadne v obývačke večer, tak si povie aký to bol nádherný deň. Sebavedomie je v živote dôležité, nie preto, aby som ovplyvňoval svet, ale aby som nešliapol vedľa. Ľudia hľadajú podporu buď zvonku alebo zvnútra. Zvonka človek dostal genetiku, výchovu a prostredie, v ktorom žije. V jedinej veci ľudia majú spoločné. Narodili sa v rodine, kde sme sa  nechceli narodiť, ale kde sme sa ocítli. Táto jediná vec sa nedá zmeniť. Ovplyvňovanie zvonku hostka považuje za obrovskú záhubu. Ľudia sa pohybuje medzi 2 pólmi a to medzi ochranou zdravia a záhubou. Keď človeku nie je dobre, tak ide za kamarátom, lebo má človek istotu, že ho z toho kamarát vytiahne. Prvá vec, ktorá je dôležitá, aby som zmenil svoje vnútro je, aby som bol k sebe pravdivý. Každému človekovi sa dá povedať všetko jemu primeranou rečou a to platí aj u 2- ročnom dietati. Človek musí mať syntetické myslenie, to je zhruba od 2,5-3 rokov. Hostka dostáva otázku typu čo si myslíte, že to môžem človeku povedať. Jeden druhého človeka učíme, aby sme boli klamaní. Hostka dala do publika otázku ako by ste reagovali, keby partner prišiel neskoro. Odpoveďou je bolo mi smutno za tebou. Nikto nepovie, že chýbal si mi, chystal som večeru, už bude studená. Deti podľa hostky potrebujú spätnú väzbu. Miesto toho, aby sme si dávali spätnú väzbu, tak spätnú väzbu si dávame absolútne neprijateľné. Túto máme veľký dlh voči ostatným. Pravdivosť je strašne dôležitá. Ľudia si môžu dať v živote 3 veci a to čas, istotu a lásku. Spoločný čas je, že spolu zdieľame, spolu tvoríme. Druhá vec, ktorá je dôležitá, aby som zmenil vnútro je systém výkonu. Človek, ktorý hovorí pravdivo o svojich emóciach, tak druhý človek by bol blázon keby od neho odišiel. Hostku naštvala 1 teória, že muži sú menej citliví ako ženy. Pravdou je však, že muži oveľa viac emočnejšie vnímajú, ale ženy o tom oveľa viac hovoria. Hostka povedala jednu pikantériu. Viete ako sa hrajú chlapci a dievčatá. Chlapci sa hrajú štýlom kto vyššie a dievčatá kto s kým ako a prečo. Hostka povedala, že každý človek má istý repertoár emočných signálov. Hostka si všimla, že ľudia v jej veku nevedia s emociami pracovať. Umeleckí nadaní ľudia by mali rozumieť trom základným veciam. Ak je u človeka disporzícia, tak ľudia to budú mať ťažké a budú potrebovať podnety zvonku, lebo zvnútra nebudú schopní.  Prvou vecou je to čo hovorím, druhou vecou je aký chcem byť.  Podľa hostky máme  na každú vec vysvetlenie prečo to nemôžeme robiť. Je možné na váhe a na pocite menejcennosti zotrvať celý život a je to preto, že dotyčný človek to nechce riešiť. Aby som si  so životom vedel  poradiť, tak je dôležitá pravdivosť a výkon. Podľa hostky funguje 1 zvláštna očista. Keď hostka cvíčila vtedy, keď sa jej nechcelo, tak sa raz tak dobre cítila. Výhry človeka posilňujú jeho sebavedomie. Tam človek ako keby začína objavovať svoju dušu. Hostka tvrdí, že najväčší odborník na seba je samotný človek, ale hostka pomáha každému človekovi, ktorý má dvere zavreté. Každý človek, ktorý zápasí s niečím, tak by sa mal ísť porozprávať s odborníkom. Nemá čakať, keď bude mať 30-40 rokov, keď urobí zopár chýb. Som hrdý/ hrdá  že som nechal/ nechala svoj život na seba. Ako náhle človek to nerobí, tak sa v živote trápi. Ten človek viacej prehráva ako mal vyhrať. Hostke sa niekedy niekto spýta, že čo má robiť, aby niekto žil štasťnejšie. Každý človek chce mať pocit len z toho čo získa. Človekovi by šťastie malo stáť za chrbtom. Začínam šťastie robiť, keď ho začínam napĺňať. Veľa nešťastných ľudí chodí po svete a má pocit, že môže obrať strom. Podľa hostky je svet nespravodlivý. Stačí nastúpiť do autobusu a zhoríte v ňom. Dokonca mi nedá ani to po čom túžim. Krásny svet si musím urobiť sám. Keď si ten svet urobím krajší s niekým, tak sme dvaja. Teraz nás to čaká, zavrú sa dvere a budeme žiť ako dodnes. Hostka verí, aby každý kto sa necíti spokojný, tak nech od zajtra žil ináč. Hostka pripomenula, že každý človek v sebe nosí nesplatený dlh. Človek niekedy urobí niečo čo nemusí urobiť, dlh je to, že tomu človekovi to nepovie. Niekedy to robí v dôsledku času, naháňania a priorít. Dlh si nosíme, že naňho aj zabudneme. Hostka si myslí, že sa oberáme o hodnotu seba. Hostka je stále v kontakte s ľudmi dokonca aj v noci. Hostka mala prípad, keď 1 klientka sa išla odpáliť do telefónnej linky ani na sekundu neváhala a išla ju zachrániť. V súčasnosti tá klientka je šťastný človek, pracuje a čistá je, má 28 rokov. Hostka má z toho dobrý pocit, že takému vzácnemu človekovi pomohla. Podľa hostky omyly, ktoré človek robí patria, že čí človek vie odlíšiť aktívnu a pasívnu činnosť. Hostka sa pýtala do publika čo je to aktívna a čo je pasívna činnosť. Pasívna činnosť je nečinnosť, keď konzumujem zvonku. Najľahšie zahrateľná emócia je radosť a orgazmus. Orgazmus je pre hostku zábava, chlapci to majú veselšie. Baba, ktorá hrá orgazmus má strach. Najťažšie uhratená emócia je moment prekvapenia. Druhá najťažšie uhratená emócia je spokojnosť. Podľa hostky je vidno, kto žije spokojný život a kto nie. Každá skúsenosť sa podopíše pod človeka. Zdravie si všetko pamätá a aj Covid nám to ukazuje. Medzi ďalší omyl patrí, že ťažko sa nám vysporiadava s úspechom, ale aj s neúspechom. Ešte sa nedá odlíšiť úspech od radosti, jeden je falošný. Každý človek praje niekomu, aby zažil malý neúspech. Každý človek chce žiť podľa seba. Miera citlivosti u človeka sa vracia.

Otázka: Ako mám zaobchádzať s pocitom bezmocnosti, keď vidím, že niekto sa trápi?

Na bezmocnosť platí jedna vec, čo nemôžem zmeniť musím prijať. Tam je dôležitá nekonečná trpezlivosť. Hostka sa snaží klienta voviesť do situácie, keď je schopný vnímať. Aj ten najzubenejší človek má chvíľku, keď je triezvy. Odpoveďou na otázku poslucháčky vystihnúť keď daný človek je triezvy. Je to o veľkej túžbe pomôcť mu. Niekedy sa stane situácia, keď mu nemôžu pomôcť. S vírusom musíme robiť to čo musíme. Podľa hostky čas nelieči, nepomáha. Podľa hostky platí jedno pravidlo, že keď chcem niečo robiť, tak o tom nediskutujem. Ako náhle začne diskusia, tak to má iba jeden koniec. Hostka má záľubu v behaní. Každý týždeň behala aj 50-60 km. Boli dni kedy sa jej nechcelo. V tie dni bola nešťastná, že nešla behať. Nakoniec to vyriešila tak, že išla behať o 9 večer. Hostka mala prípad 1 huslistu, ktorý strašne chcel, aby jeho syn bol huslistom. Jeho syn chcel hrať futbal. Malý chlapec začal robiť veľmi zlé veci. Prišiel sa radiť s hostkou. Hostka má 1 teóriu, že najlepší odborník na výchovu je samotný rodič. Celý problém bol v rodičovi nie dieťati. Prišli na to, že rodič nechcel rozvíjať záujmovú sféru, ktorú chcel. Ak sa to stane stereotypom, tak je výhra pre človeka. V partnerstve robíme 1 obrovskú chybu. Keď urobí jeden z partnerov chybu, tak sa trestá. Napríklad pôjdeš na futbal, tak aj ja pôjdem niekam. Absolútne spoločensky nemáte zvládnute ospravedlnenie. Keď sa ospravedlňujeme, tak vysvetľujeme prečo sme niečo neurobili. Je dôležité, že nie ako sa vidím ja, ale ako ma vidia iní.  To musí byť úplne odlišné. Je dobre, keď sa človek o sebe dozvie čím skôr. Mnohí umelci vzhľadom na to, že sú vystavení pod slnkom, tak sú vystavení kritike. Symbióza osobnosti a umelca by mala byť vytvorená. Vieme, že v zamestnaní máme fyzickú, mentálnu a emočnú činnosť. V umení je prvá emočná činnosť. Každá profesia vyžaduje svoje. Hostka si všimla u ľudí , že oveľa ľahšie si všimnú hrozbu ako príležitosť alebo oveľa viacej nás ovláda hnev ako láska a odpúšťanie. Hostka mala prípad 1 klientky, ktorá mala  64 rokov. Prišla za hostkou, že neodpustila nikdy svojmu otcovi a ten otec bol už mŕtvy asi 15 rokov. Hostka sa pýtala, že čo dobrého zanechal. Klientka povedala, že nič. Z klientky to tak vyletelo, že hostka sa zľakla. Hostka jej povedala, že aby si napísala zoznam príjemných veci čo ju napadne v súvislosti s otcom. Klientka zostala v šoku. Povedala, že vypísala dve strany a prestala písať. Dá sa povedať, že bola v úplne celom odpustení. Táto páni sa neskutočne oslobodila. Sloboda je veľmi relatívna. Sloboda nie je to čo chceme, ale sloboda je to čo človek urobí, vykolíkuje si. Hostka povedala jeden zážitok, kde sa vytrápila hodne. Bolo to u nich v sanatóriu. Hostka vychádzala zo sanatória, bolo šero a tam hostka zmákla celú psychológiu za dve minúty. Zrazu videla na pieskovisku človeka, ktorý kradne piesok. Rozmýšľala, že čo urobí. Dokonca rozmýšľala, že pôjde druhou stranou, keďže tam majú 2 východy. Všetko hostku napadlo, lebo to nebolo príjemne. Hostka tých 150 metrov išla veľmi pomaly. Rozmýšľala, že čomu povie, čí mu  vynadá. Hostka mala myšlienky, že klienti usilujú o nejaký život a zrazu tam majú zlodeja. Prišla ku nemu a slušne mu povedala, že čí vás nemôžem vyrušiť. Neznámy pán sa na ňu kukol ako z neznámeho sveta. Hostka mu povedala, že viete kde sa ociťate. Neznámy pán nevedel, kde sa nachádza. Hostka mu povedala, že to je zariadenie, kde ľudia sa usilujú o krajší život a hľadajú cestu ako žiť inač. Teraz, keď vás možno  videli, tak prestanú mať chuť sa meniť. Viete keby ste zaklopali na dvere, tak možno vám ten piesok dáme. Hostka ho nakoniec odprevadila k bránke. Hostka je presvedčená, že nikdy u nich kradnúť nebude z dôvodu, že to nebolo pre neho príjemne. Nikto nechce byť vystavovaný tlaku a napätiu. Hostka si myslí, že je dôležité ako svet vnímame a ako sa svetu prihovaráme. Hostka si myslí, že sa oplatí robiť v živote niečo čo má hodnotu.  Hostka si myslí, že človek nevie ovplyvniť správanie suseda, ale vie ovplyvniť správanie seba.