ekonomika

Blog o starobe

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme staroba. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 11. septembra 2021 o 20.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom. 

                V relácii Emotikony sa moderátorka spolu s hosťom zaoberali trochu ošementnou témou. Väčšina z nás si starobu neradi pripúšťajú, keď sa naplno netýka nás alebo našich rodičov. Sme totiž zvyknutí prijmať obrazy dokonalosti, ktorými sú mladosť a sviežosť. Tomu sa snažíme približovať čo najdlhšie. Plynutie času postupne zastihne každého z nás. Navyše štatistiky hovoria, že naša populácia postupne starne, číže máme viac starých ľudí. Nie je to len biologický, finančný problém, ale aj psychologicky problém.

Otázka č. 1- Je téma starnutia dôležitá téma popri Kovidu a klimatickým zmenám?

                Hosť si myslí, že to je veľmi dôležitá téma, lebo kvalita ľudského života sa odvodzuje od tých vonkajších vecí. Vonkajšie veci človeka idú do jeho vnútra, do jeho psychiky. Tam záleží ako to prežije, čí bude šťastný alebo nešťastný.

Otázka č. 2- Dá sa povedať, že v našich slovenských uliciach budeme čím ďalej tým viac stretávať starších ľudí?

                Áno, štatistiky potvrdzujú, že bude čím ďalej tým viac starších ľudí a budú ubúdať ľudia, ktorí budú pracovať na týchto starších ľuďoch. Musíme si uvedomiť, že starší človek nie je človek na odpis. Seniorsky vek môže byť vekom, ktorý je šťastne prežívaný. Pán profesor uviedol v relácii jednu štatistiku  V roku 2000 pripadalo na 81 detí 100 dôchodcov, v roku 2010 a teraz bola prevaha dôchodcov nad deťmi. To znamená, že deti, ktoré sa narodia nenahrádzajú starcov, a naopak, starcov je viacej. V roku 2025 bude podľa jednej štatistiky historicky prvý raz počet neproduktívnych ľudí vyšší ako počet produktívnych ľudí. Počet ľudí, ktorí nepracujú bude vyšší ako počet ľudí, ktorí pracujú.  Bude sa meniť filozofia starnutia, filozofia sociálnej politiky štátu. Pán profesor, že to nie je len špecifikácia Slovenska a dodal údaje z Eurostatu. Eurostat predpokladá, že do roku 2050 sa bude rodiť menej detí a bude viacej starcov.

Otázka č. 3- Čím je to spôsobené, že pribudá starších ľudí?

                Existuje niekoľko faktorov prečo ľudia dlhšie žijú. Vek odchodu do dôchodku a vek keď ľudia zomierajú sa posúva do neskorších časov. Priemerný vek mužov v roku 1980 bol 68 rokov a teraz to je 74-75 rokov. Štát by mal zabezpečiť, aby ľudia mali na dôchodok, aby ľudia prežili. Z psychologického hľadiska sa človek cíti potrebný pre spoločnosť aj v neskoršom veku a odrazu niekto mu povie, že stop, odchádzaš do dôchodku, nepotrebujeme ťa.

Otázka č. 4- Má psychologické príčiny, že ženy majú v súčasnosti menej detí ako v minulosti?

                Tam podľa pána profesora je vplyv kultúrny, čo sa nosí a čo sa nenosí. Tam je vplyv módy. Na druhej strane podľa zistenia vedcov 25 % dĺžky života je určené genetikou. 10 % dĺžku života určuje ako dieťa prežije život do 10. roku života. 65 % dĺžku života určujú okolnosti života, spôsob a štýl života. Ľudia, ktorí majú dobrý štýl života, tak viacej prežijú a sa stanú aktívnejšími v tom živote. Na Slovensku máme 1 milión 409 tisíc, ktorí poberajú dôchodku a čo je zarážujúce podľa pána profesora, že evidujeme nárast.  Rastie nám počet seniorských ľudí a pán profesor sa spýtal rečníckou otázkou, že čí robí štát všetko preto, aby bolo o týchto ľudí postarané. Moderátorka to zhrnula tak, že budeme mať vyšší podiel starých ľudí v spoločnosti aj preto, že dlhšie žijeme.

Otázka č. 5- Ako kvalitne dlhšie žiť?  S čím sú nespokojní dnešní dôchodcovia?

                Tam je podľa pána profesora ťažká definícia čo je múdre, zdravé starnutie. Je to veľmi ťažké určiť z hľadiska psychologického, lebo psychológia je o človeku. Každý starý človek prežíva svoj príbeh. Každý seniorský  klient, ktorý príde k psychológovi, tak má príbeh, ktorý je v niečom zvláštny. Pán psychológ má klienta, ktorý ide do dôchodku, dostane šok a zrazu je prepustený. Sú ľudia, ktorí reagujú veľmi dobre. Konečne môžem urobiť v dôchodku veci, ktoré som nestihol počas života. Tento dôchodca sa teší, baví, má záujmy, vnúčatá. Sú ale ľudia, ktorí si povedia, že ježiši  už prestal som byť užitočný, už som nanič. Tento dôchodca berie drogy a pácha samovraždy. Psychológ chcel poukazať na to, aby človek pri tom šoku nezlyhal. Moderátorka dodala, že 1 ťažký faktor je odchod zo zamestnania a 2. ťažký faktor je, že ľudia sú osamelí. Najzávažnejšie problémy dnešných dôchodcov podľa prieskumu sú nízke dôchodky, chorobnosť, osamelosť/ opustenosť, pocit nepotrebnosti, neúžitočnosti, pocit diskriminácie. Na Facebooku sú často urážky starých ľudí nie pre ich názory, ale preto, že sú starí. Pozitívne vníma na Slovensku dôchodcov len 38 % ľudí, v Európskej únii je to 61 %. Najviac dôchodcov trápi podvádzanie a okrádanie, bezohľadnosť, zanedbávanie pri zdravotnej starostlivosti, zneužívanie mladších staršími, zosmiešnovanie, šikanovanie na pracovisku, ale aj mimo pracoviska. Prežívanie staroby má veľké množstvo negatívnych veci, s ktorými sa musí vyrovnať.

Otázka č.6- Sú tieto trendy porovnateľne so záhraničím?

                Na Slovensku vnímajú starých ľudí pozitívne len 24 % obyvateľov a v Európskej únii až 42 % obyvateľov a to je podľa pána profesora dôležitý fakt.

Otázka č. 7- Prečo je to tak  u nás?

                To je veľmi ťažká otázka, na ktorú sa ťažko odpovedá. To nie je tradícia. My Slováci sme si historicky cenili starších ľudí. V klasickej slovenskej dedine boli starí ľudia, ktorí rozhodovali o veciach, organizovali život. Bola to obec, bola to komunita.

Otázka č. 8- Kedy sa to zlomilo?

                To sa nedá povedať dátum, ale historicky, keď to zoberieme, tak to naštrbil komunizmus ako taký. Komunizmus urobil z farára neschopného človeka, z učiteľa politického agenta, tak už sa to začalo meniť.  Ten nános minulosti máme v sebe.

Otázka č. 9- Čo všetko musia znášať od rodiny, blízkych a spoločnosti?

                To ako človek vníma starobu veľmi závisí od toho ako vníma svet. Pán psychológ má veľa príkladov z praxe od klientov, ale aj jeho kamarátov. V psychológii tomu sa hovorí analýza príbehov. Psychológ má klientku obvodnú  lekárku, ktorá má 93 rokov a je neuveriteľne aktívna, vie  chodiť s palíčkou. Táto páni veľmi rada varí a dáva na Facebook kreatívne recepty. Táto páni chodí na výlety, zaujíma ju politika a veľmi veľa sa smeje. Kvalitu života v 93 rokoch jej dalo, že prežila produktívny život. Táto žena sa teší z toho ako žila. Umenie života má byť v tom, že človek pri umieraní by sa mal usmievať a ostatní ľudia by mali plakať. Táto doktorka má taký úžasný život, lebo toto dokáže robiť, podľa pána profesora je to obdivuhodné. Má pán profesor aj zlé príklady. Má klienta, ktorý má 70 rokov a ktorého vyhodili z práce. Jeho deti sú v zahraníči, jeho manželka na neho kašle a on sa dal na alkohol a pána profesora sa pýtal čo má robiť. Pán profesor sa ho pýtal, čí má záhradku, odpovedal, že ho to nebaví. Ten pán chcel v živote dosiahnuť kariéru, ktorú nedosiahol. Dnes je v depresii  a berie lieky. Ďalším príkladom je 96- ročná pani, ktorá bola veľmi aktívna, robila všetko múdro. Jedného dňa si povedala, že v 96-ke chcem zomrieť, vypustila všetky lieky a životosprávu. Samozrejme po niekoľkých týždňoch, mesiacoch naozaj zomrela. To sú neuveriteľné psychické rany pre človeka, ktoré prepustia zo zamestnania a ide do dôchodku. Niekto sa s tým vyrovná, ale iný nie. Človek by mal byť pripravený na starobu skoršie než je v skutočnosti.  Starý človek postupne stráca somatické funkcie, je tam zlý zrak, zlý sluch, strácajú rovnováhu a orientáciu, pamäť. U starých ľudí trpí najmä pracovná pamäť, menej trpí epizodická pamäť. Starý človek si pamätá príbehy. Epizodická pamäť u starých ľudí je zvláštna. Starí ľudia z toho urobia nový príbeh

Otázka č. 10- Má staroba nejaké zisky?

                Staroba má obrovské zisky. Na starobe podľa pána profesora je veľmi dobrá múdrosť a skúsenosť. Starý človek sa môže len pousmiať čo mladí ľudia objavujú, objavujú niečo čo tu dávno bolo. Preto aj primitívne kmene mali Radu starších. V parlamente Spojených štátov amerických majú 2 komory, v jednej komore sa nachádzajú starší politici, ktorí brzdia impulzívne návrhy mladších politikov. Starí ľudia viacej odpúšťajú. Vedia byť viac detskejší, majú viacej fantázie. Starí ľudia sa môžu starať o svoje vnúčatá buď preto lebo chcú alebo preto lebo sú donútení. Pán profesor uviedol príklad, keď dajú vnúčatá starým ľudom, ktorí sú na lôžku. To je podľa pána profesora stres, zaťaž

Otázka č. 11- Kto a čo ovplyvňuje kvalitu prežívania staroby?

                Starobu ovplyvňuje okolie, s ktorým človek žije. Pánovi profesorovi volal minulý týždeň jedna stará páni  ktorý sa sťažoval, že mu blízki odišli a politická autorita neexistuje, že o koho sa má oprieť.   Pán profesor jej poradil, aby sa oprela o seba. Ona musí mať určité vnútorne hodnoty v ktoré verí. Bolesť je neuveriteľná téma na starobu. Starý človek by sa podľa pána profesora mal tešiť, keď ho nič nebolí. Veľmi dôležitá téma v starobe je strach zo smrti. V psychológii existuje na to pojem tanatofóbia. Ľudia s touto fóbiou majú strach, že zomrú. Títo ľudia nedávajú dôvody prečo majú tento strach, jednoducho sa boja, že zomrú. Pán profesor mal klienta, ktorý mal strach zo smrti a sa ho pán profesor pýtal, že prečo má tento strach a klient mu odpovedal, že má strach, že tu už nebude. Pán profesor na to povedal, že no dobre veď si žil, aby bol tvoj dovtedajší život. Pán profesor ho viedol, aby prehodnotil otázku.

Otázka č. 12- Sú v otázke zomieranie lepšie na tom veriaci ľudia?

                Áno sú veriaci ľudia na tom lepšie oproti neveriacim ľudom, lebo ony majú tú vieru, že po smrti budú žiť.  Profesorov obľúbený filozof Emanuel Kant povedal múdru vetu, že najmenej sa boja zomierania tí ľudia, ktorých   život má najväčšiu cenu.  Staroba je o kvalite, cene života. Ten starý človek, ktorý má v starobe kvalitný život, tak tento starý človek sa smrti nebojí. Naopak tento človek si môže žiadať smrť.  

Otázka č. 13- Môže starému človekovi pomôcť, keď si nájde spôsob ako byť užitočný?

                U starého človeka o koho sa má oprieť je vnútorná záležitosť starého človeka. V tomto prípade sa opiera o seba, ale podpora je vonkajšia. Tu je problém rodiny, tu je problém blízkych ľudí, tu je problém komunity. Veľmi dôležité je, keď čí už komunita alebo blízki podporujú starého človeka, že jeho život mal zmysel. Horšie je s osamelými starými ľudmi alebo s tými starými ľudmi, ktorí majú pocit, že ich nikto neuznáva. Opora má byť v sebe a podpora má byť inými ľuďmi.

Moderátorka dodala, že niekedy sa stáva, že aj ľudí v strednom veku šikanujú na pracovisku zamestnanci, ktorí sú mladší.  Pán profesor dodal, že to je problém ageizmu, to znamená diferencie ľudí podľa veku. Je to historicky dané, že mladší ľudia môžu mať väčšie problémy so staršími ľuďmi. Tí ľudia, ktorí majú v rodinách alebo v škole základy kultúrneho správania, tak vedia viacej tolerovať rôznych ľudí. Človek nie je starý v tom aký má fyzický vek, ale človek je starý v tom ako rozmýšľa a čo vie. Pán profesor niekedy vyvráca názor svojich študentov, že je starý tým, že ukazuje, že má prehľad. To je vec kultúry a výchovy.

Otázka č. 14- Existujú nejaké praktické rady, čo má urobiť starý človek, aby staroba nebola utrpením?

                Bolo vypracovaných množstvo rád. Základnou myšlienkou je, že staroba neznamená koniec sveta, ale to je začiatok toho, že 1/3 života môže žiť inak. Dobrou náplňou práce je, že starí ľudia bavia vnúčatá, majú svoje záhrady, majú svoje koníčky. Mnohí ľudia, keď idú do dôchodku, tak to prežívajú ako stres, hovoria si čo mám teraz robiť. Tento starý človek  musí si vypracovať pozitívnu filózofiu. Knihy sú dôležité, turistika je dôležitá, sociálne kontakty sú dôležité, aby starý človek nebol sám , aby nebol osamelý. Pána profesora teší, že existuje Univerzita tretieho veku. Robí sa akadémia tretieho veku, robia sa kluby dôchodcov. Štátna správa usporiadáva pre dôchodcov oceňovania. Každý podnik by mal mať podľa pána profesora bod v podnikovom poriadku, ktorý sa nazýva odangažovanie pracovníka  číže každý pracovník by si mal na pracovisku vyškoliť svojho nástupcu.

Otázka č. 15- Čo keď senior býva v takej obytnej zóne, kde nie sú až také kvalitné aktivity pre dôchodcov?

                Štátna správa by mala organizovať oslavy narodenín a menín každého seniora. Posielať im telegramy, posielať ich na zájazdy, ukázať im, že si ich ceníme, vážime.

Otázka č. 16- Existuje desatoro starnúcich, ktoré  z bodov desatora považujete za najdôležitejšie?

                Týchto nasledujúcich 5 bodov napísalo  Valné zhromaždenie OSN:

1. Treba podporovať princíp nezávislosti- starý človek by mal byť nezávislý v tom, že má prístup     

     k práci, k službám, k pomoci, k vzdelaniu

• Treba podporovať princíp zúčastnenosti- starý človek by mal rozhodovať o dôležitých veciach
• Treba podporovať princíp starostlivosti, pomoci-
• Treba podporovať princíp realizácie- vytvoriť podmienky pre starého človeka v tých oblastiach, čo si myslí, že je dobrý
• Treba podporiť princíp dôstojnosti- vytvorenie toho, aby starého človeka niekto neurážal za to, že je starý,, aby ho nevydieral za to, že je fyzicky menej schopný, aby sa duševne nezneužívali starí ľudia
• Prestaňte sa zaoberať údajmi, ktoré nie sú dôležité pre váš život
• Stretávajte sa s ľuďmi, ktorí sú optimisti
• Spoznávajte niečo nové
• Učte sa niečo nové- naučte sa pracovať s počítačom, s mobilom
• Nehanbíte sa potešiť, zasmiať

Lenivá duša je telom diabla a diabol sa nazýva Alzheimer.

Otázka č.17- Pán profesor , vy budete mať pomaly 81 rokov. Vy v tenise porážate niekedy oveľa mladších súperov. Ako to robíte, že máte takú životnú energiu?

                Pán profesor je činný vo veciach, ktoré ho bavia. Pán profesor píše články, angažuje sa v rôznych hnutiach. Okrem toho 2 krát do týždňa má tenis. Pán profesor prestal starnúť, on naopak mladne. Ľudia, ktorí sú viac optimistickí naladení, tak sú menej chorí. Pán profesor neberie žiadne lieky a čo je neuveriteľne v 81 rokoch nemá žiadnu zdravotnú kartu. Pán profesor mal niekoľko úrazov, bol na niekoľkých vyšetreniach. Pán profesor vstáva o 4.44 a od 5 do 7 má presne rozvrhnuté čo bude robiť. Pán profesor má chvíle keď je pesimista, ale ho to prejde a ide ďalej.