ekonomika

Blog o očkovaní a Covide- 3. časť

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Covid a očkovanie. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Viera do vrecka. Táto relácia bola odvysielaná 10.júla 2021 o 9:30 so stálou moderátorkou Andreou Čelkovou a jej hostkou docentkou biochémie Slovenskej akadémie vied Tatianou Betakovou.

                Očkovanie je najúčinnejším prostriedkom na zamedzenie Korona vírusu. Ochorenie Covid-19 je v ľudskej populácii od roku 2019. Pomerne rýchlo sa vyvinuli vakcíny proti Covidu-19. Mnohí z toho dôvodu zvažujú, čí sú vakcíny bezpečné.

Otázka č.1- Ako je to s bezpečnosťou týchto vakcín?

                Vakcíny sa vyvíjajú. Prvé vakcíny spočívali v tom, že sa hnis z kravských kiahní aplikoval do tela. Postupne zistili vedci, že vírusové ochorenia spôsobujú vírusy. Vedci sa začali učiť množiť vírusy. Keď sa živý vírus aplikoval do tela človeka s teplotou 37 stupňov Celzia, tak vírus nemal šancu na prežitie. Hostka zdôraznila, že vedci nerobia nielen vakcíny proti ľahkým ochoreniam, ale aj vakcíny proti ťažkým ochoreniam. Postupne sa prišlo k tomu, že ten vírus vo vakcíne má byť usmrtený. Pri závažných ochoreniach sa izolovali iba proteíny. Začali sa používať bunkové kultúry. Pôvodne sa používali zvieracie bunky. Len tam sa ukázalo, že zvieracie bunky môžu obsahovať patogény. Keď sa tieto zvieracie bunky dostali do organizmu, tak to začalo robiť problémy. To bol bod zlomu, keď sa rozhodli vedci urobiť bezpečnejšiu vakcinu, ktorá bude bez použitia vajíčok, živých vírusov, zvieracích buniek. Ešte to zapríčinilo prudký vývoj molekulárnej biológie.Za posledných 10 rokov tento vedný odbor dosiahol obrovský krok dopredu. To sú roky a roky základného výskumu. Priebežne ako sa vyvíjala vakcína, tak sa vykonávali klinické štúdie na všetky zložky vakcíny. Testovali sa lipidy, testoval sa aj prázdny plazmit. Hostka dodala, že už v 21. storočí sme tu mali niekoľko nových vírusov. Medzi nové vírusy patrí ebola, SARS,MERS,  V priebehu troch rokov sa vyvinula vakcína proti ebole. Pri SARSE sa okamžite začala vyvíjať vakcína. Vedci získavali skúsenosti o tom ako sa vírus správa, skúmali sa problémy, skúmala sa cesta akou sa vedci môžu pohnúť dopredu. Keď vedci sekvenovali vírus, tak vedcom bolo jasné, že treba len klinické testy. Pri vakcínach, ktoré sú vyvinuté sa vymenil len ten proteín. Pri vakcínach vždy sa musí overiť bezpečnosť, vždy sa robia klinické testy.

Otázka č. 2- Dá sa odhadnúť na akú dobu budeme chránení, keďže Korona vírus mutuje?

                Žiadny z vedcov to presne nepovie. To, že vírusy mutujú je prirodzený jav. Akonáhle populácia získava protilátky, vírus sa snaží nájsť únik. Vidíme, že tieto mutácie sú veľmi podobné na všetkých kontinentoch. India sa veľmi vyhradila, aby sa vírus nazýval názvom jej krajiny a z toho dôvodu sa mutácie budú nazývať písmenami gréckej abecedy. Takže tento vírus nazývame vírus delta. Akonáhle sa izoluje nejaký vírus, tak tento vírus sa začne študovať. Priebežne izolujú vírus u infikovaných ľudí číže u pacientoch. Určité miesta vírusu sa prednostne sledujú. Ten vírus sa začína študovať v laboratoriách. Vedci niekedy povedia, že vírus čiastočne uniká, to znamená, že sa znižuje efektivita vakcíny. Študuje sa, čí vírus nezískal nové vlastnosti. Napríklad delta vírus sa šíri o 60% rýchlejšie a ľahšie ako britský variant Korona vírusu. Tiež sa sleduje, či vírus je patogénnejší, to znamená, že čí spôsobuje závažnejšie ochorenie, koľko ľudí nám končí v nemocnici prípadne koľko ľudí zomiera na túto infekciu a vlastne takto sa to vyhodnocuje. Potom vedci sledujú varianty , ktoré sú v intenzívnom záujme, potom sú varianty, ktoré sú znepokujúce. Tieto varianty vytláčajú pôvodne varianty, ktoré kolovali v spoločnosti.

Otázka č. 3- Ľudia sa dajú zaočkovať a napriek tomu sa odporúča dodržiavanie opatrení číže rúško-odstup- ruky. Je to nejaká vyššia ochrana, aby sa vírus nešíril ďalej a aby nevznikali ďalšie mutácie?

                Problém je v tom, že vírus šíria ľudia, ktorí nemajú žiadne symptómy. Ten človek netuší, že je nainfikovaný a môže šíriť vírus. My sa stránime ľudí, ktorí kýchajú, ale mohol nás nainfikovať človek, ktorý nemal žiadne príznaky. Vzhľadom na to, že tieto vírusy unikajú imunitnému systému, tak sa odporúča nosiť rúška vo verejných priestranstvách Hostka si myslí, že umývanie rúk aj bez Korona vírusu by malo byť bežným hygienickým návykom. Moderátorka namietla, že rúško vo verejných priestoroch je ťažké mať na sebe, keďže Slovensko sužuje prvá vlna horúčav. Hostka dodala, že to je náročne pre ľudí, ktorí pracujú na pošte a každý deň sa stýkajú s ľuďmi. Pre bežných ľudí, keď sme vonku, tak nie je dôležité rúško mať, ale keď ideme do verejných priestranstiev je podľa hostky na mieste mať rúško, lebo nikdy nevieme, čo je tam a môžeme si pokaziť leto tým, že zaľahneme do postele chorý. Treba vyhodnodiť riziko a treba rozlišovať. Efektívne je natoľko, že sme niektoré mutácie chrípky stopli. Vždy je lepšie trochu vydržať nepríjemnosť s rúškom ako byť v nemocnici alebo mať postcovidový syndróm.

Otázka č. 4- Je spustené očkovanie mladistvých od 12 rokov. Ako by to bolo s očkovaním detí?

Rodičia sú veľmi citliví na svoje deti a zvažujú čí dajú svoje dieťa zaočkovať alebo nedajú

                Hostka dala príklad vírusu chrípky. Keď dáme vírus chrípky medzi kuriatka, tak kuriatka nám za 3 týždne zdochnú a hostka sa spýtala rečnícku otázku Prečo? Vysvetlením je, že vírus mal tam veľa hostiteľov a tým pádom sa mohol veľmi rýchlo šíriť. Vznikol vysokopatogénny vírus chrípky, ktorý dostal tú schopnosť, že mohol zabíjať. Toto sa bežne deje v prírode. Preto deti zostali doma podobne ako rodičia, keď bol lockdown. To dieťa neprinutíme, aby malo v škole celý čas rúško, navyše to dieťa musí jesť, piť. Má to vplyv aj na dýchanie detí, to dieťa ho nemôže mať ako skanfander celý čas na tvári. Navyše v škole tie deti rozprávajú , behajú, kričia, číže sú tam ideálne podmienky na prenos vírusu. Ten vírus sa môže adaptovať a zabíjať detí. Tá obava je stále tu a je oprávnená. Preto sa tlačí na to, aby sa dali deti zaočkovať. Síce deti vírus prekonávajú veľmi ľahko, ale ukázalo sa v 40 % prípadov, že práve deti priniesli vírus domov dospelým ľuďom. Plus deťom po zhruba mesiaci po prekonaní vírusu sa môžu objaviť príznaky príliš stimulovaného imunitného systému a deti môžu skončiť v nemocnici. Tie deti zostavajú s doživotným postihom. Nikdy nevedia rodičia ako budú ich deti reagovať na infekciu Korona vírusu. Ukázalo sa, že vakcíny pre deti 12+ sú bezpečné, teraz prebiehajú klinické štúdie na mladších deťoch, skončili klinické štúdie na tehotných ženách. Odporúča sa tehotným ženám dať sa zaočkovať hocikedy počas tehotenstva. Pretože tá tehotná žena chráni plod, chráni dieťa polroka po narodení, protilátky prostredníctvom materského mlieka prechádzajú na dieťa. Toto sú všetky argumenty prečo by sme sa mali zaočkovať