ekonomika

Blog o vzťahoch na pracovisku a vzťahu medzi mužom a ženou

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme vzťahov na pracovisku ako aj vzťahom medzi mužom a ženou.  Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná v sobotu 8. mája 2021 o 20:05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom psychológom a vysokoškolským pedagógom profesorom Mironom Zelinom, ktorý pripomína, že hádka na pracovisku alebo hádka medzi partnermi musí mať určité pravidlá a musí byť hlavne fér bez podpásovych rán a vyťahovania minulosti. Tiež sa dotkli téme ako čeliť bossingu, mobingu a šikane, ako trvať na svojom a pritom neútočiť. V minulej časti sa moderátorka so svojim hosťom zamýšľala nad otázkou kde sa berie ľudské zlo a zhodli sa, že mnohému zlu sa dá čeliť výchovou

 Ako môže reagovať niekto, kto čelí psychoteroru? Dá sa natrénovať odolnosť voči nemu?

Dá sa natrénovať aj keď profesor pripomenul, že psychoteror úplne nevymizne, bude súčasťou našich životov, ale na druhej strane sa zdokonaľujú techniky ako čeliť psychoteroru.

                Aké sú najčastejšie podoby psychoteroru? a čo je to vlastne psychoteror?

 Psychický teror je psychický nátlak alebo psychické spracovanie človeka  v zmysle negatívnom,  takýto človek  chce iného človeka urážať, ponižovať, deštruovať a vyznačuje sa tým, že musí mať určité trvanie, napr. keď sa 2 osoby pohádajú, tak to ešte nie je psychoteror. Pri šikanovaní sa hovorí o dĺžke šiestich mesiacov, keď starší žiaci cielene systematicky psychicky a fyzicky ubližujú mladšiemu žiakovi.   

                Aké prípady utkveli pánovi profesorovi v mysli?

Tých prípadov je strašne veľa. Napríklad mal prípad, keď siedmaci zavesili prváka na vešiak a ten žiak nariekal, plakal. V rodine sa môže stať, že muž šikanuje svoju ženu, všetko čo povie, urobí je zlé, vyhráža sa jej, produkuje pocity strachu, ponižuje ju, hovorí jej, že si neschopná a keď toto trvá v manželstve dlho, tak to je neznesiteľné.

                Dá sa toto správanie odhaliť? Aké osobnosti sú nachylnejšie, že budú robiť psychoteror iným?

Sú osoby, ktoré sú agresori, ale ako pán profesor podotkol, týmito osobami sa nerodia, týmito osobami sa stávajú počas života vplyvom výchovy. Sú rôzne podoby psychoteroru, napr. psychoteror na pracovisku, psychoteror zo strany štátu, psychoteror medzi štátmi, psychoteror, ktorý sa používa v médiach  Tento psychoteror má obrovskú škálu čŕt, ale spoločným menovateľom je určitý konflikt medzi osobami alebo skupinou ľudí. Tento konflikt má určité pravidlá, ako sa robí a hlavne čo s tým konfliktom robiť

                Dá sa povedať, že v súčasnosti je psychoteror častejší ako v minulosti?

Áno je častejší a pán profesor uviedol 2 dôvody. Po prvé je, že moderná civilizácia spochybnila hodnoty, nastala devalvácia hodnôt a tým pádom človekom si nie je istý, čí jeho hodnoty sú správne, možno s výnimkou náboženských fanatikov a po druhé je to technika, máme nový druh šikany a to je kyberšikana, rastie kyberšikanovanie aj u detí.

                Nie je to tak, že keby sa niekto neprejavil v tomto technickom prostredí, tak by bol agresívny niekde inde? Naozaj tá technika zvyšuje pravdepodobnosť, že budeme agresívni

Človek počas života prechádza otázkami čí dokončí školu, či bude zamestnaný, či bude mať rodinu a to u neho spôsobuje neustále napätie. Sú 2 spôsoby reakcii človeka. Po prvé bude sa  snažiť uspokojovať potrebu, aby si ho niekto všimol a bude agresívny na svojich príbuznych  alebo po druhé bude pesimistický smutný.     

                Čo môžu urobiť ľudia, ktorí čelia psychoteroru na pracovisku a ešte navyše sa boja straty zamestnania najmä teraz počas krízy?

Metód je niekoľko ako sa dá alebo nedá vyrovnať s týmito situáciami. Na pracovisku vzniká viacej mobingu alebo bossingu ako to bolo v minulosti. Dôležitá je forma aká sa používa, lebo z tejto formy sa vyvodzujú riešenia. Podľa výskumov ženy na pracovisku čelia vysmievaniu, klebetám, neoprávnená kritika, narážky na postavu, podceňovanie pracovničiek na pracovníkov. U mužov je to trochu iné, u mužov sa prejavuje ignorovanie u kolegov, dávanie ich do izolácie cynické poznámky, znevažovanie práce kolegu, klebetenie o jeho súkromí , toto môže viesť až ku drastickým formám psychoteroru, ktoré sa prejavuje fyzicky, ale aj psychicky. Najskôr sa treba zamyslieť nad formou, čí to je ublíženie raz za čas, pán profesor uviedol príklad, keď napríklad vedúci reštaurácie vyžadoval od pracovníkov disciplínu a začne ich karhať, tak to nie je ešte psychoteror, ukazuje im pravidlá hry ako majú byť, ale akonahle začne im kázať, aby napríklad utierali šparadlá alebo aby utierali zubnou kefkou podlahu  tak to je už určitá forma psychoteroru a je to určité ponižovanie a znižovanie hodnoty človeka.

Moderátorka povedala svoju skúsenosť, že jej otec jej hovoril, že starší chlapci robili mladším chlapcom prieky na vojenčine. Podľa profesora je to preto, že tam sú jasne pravidlá hry, ktoré sa musia dodržiavať, samozrejme aj na vojenčine sa to preháňalo, keď preženie človek, tak to je zle. Znova pripomenul, že vyžadovanie disciplíny, ešte nemusí byť psychoteror. Moderátorka usmernila hosťa, aby sa vrátil ku šikovaniu na pracovisku. Podľa profesora sú tam 3 veci,

Po prvé kto je agresor a ako agresiu používa, napríklad klebety sa inak riešia ako ohováranie, kyberšikana.         

Po druhé je to obeť, to znamená, kto sa nechá šikanovať , obeť by sa mala naučiť asertívne konať.

 Po tretie je to  čí ľudia okolo mňa si ma zastanú.

Pri riešení konfliktu na pracovisku sa má skúmať agresor, obeť a situácia aká je na pracovisku. Sú techniky ako prestať byť agresorom a ako okolie zapájať do psychoteroru, aby svojou činnosťou znižoval tento psychoteror.

V prípade, že sa jeho kolegovia zapájajú do riešenia tohto psychoteroru, tak to je fajn. V prípade, že sa nezapájajú do konfliktu, tak obeť by mala vyhľadať odbornú pomoc, ktorá ho naučí ako to robiť.

Pán profesor uviedol príklad. “ Páni robila na pošte, robila za tou priepažkou, ale nestíhala, bola sama, mala malé deti, stále meškala, tým ostatní zamestnanci za ňu museli robiť, šéf hundral, šomral, bol proste tam psychoteror na pracovisku. Žena mala 2 možnosti buď dá výpoveď alebo bude naďalej znášať psychoteror. Psychológ jej poradil tzv. techniku otvorených dverí. Pani si mala so svojimi kolegami sadnúť a povedať im, že áno robíte veľa veci za mňa, máte toho veľa, ale chápte aj moju situácia, že som sama na deti.  Mala dať návrh, aby dali pozíciu brigádnika, aby neboli tak zaťažení. V tomto prípade paniu vypočuli, ale psychológ pripomenul, že to nie vždy tak dopadne. Humánne riadenie podnikov spočíva v tom, že aby boli všetci zamestnanci spokojní.

                Čo robiť v prípade, že daný nadriadený nechce ustúpiť, nechce uzavrieť dohodu?

Najjednoduchším riešením je výpoveď, že odíde z toho daného podniku, ale riešením môže byť  asertivita napr. nemám právo vám to hovoriť, mám právo niečo nevedieť, nerozumieť, mám právo žiadať svoje práva, chcem spravodlivosť, asertivita znamená viesť neutočnu komunikáciu. V mnohých prípadoch podľa pána profesora majú vedieť zasiahnuť aj odbory. Pán profesor mal taký prípad, že v učtárni chceli prepustiť ženu, lebo tá žena vedela viacej ako ostatní, išli po nej, lebo bola múdrejšia než ony a v tomto prípade ju zachránili odbory, áno to čo ona robí je dobre a nešikanujte ju za to. Niekedy sú v podnikoch uskutočňované výcviky na asertívne správanie zamestnancov, kde sa zamestnanci  učia povedať neútočnou komunikáciou. Medzi techniky asertivity patria technika otvorených dverí, technika imaginácie, technika obohratej platne. Asertivita je najviac efektívna technika, ale ťažko sa učí, zamestnanec sa neraz nezdrží a zaútočí a zamestnávateľ mu začne hovoriť o jeho súkromí a už je to zle, už vzniká konflikt.

                Čo je hlavným znakom zdravého vzťahu  a na čo naopak  je znakom utrpenia, psychoteroru?

Hranica je veľmi jemná, strašne závisí ako sa konflikty riešia. Žiaľbohu v praxi sme svedkami, že mnohé konflikty prerastajú do manipulácie, psychoteroru. Profesor povedal príklad z manželskej poradne.  Pán psychológ mal manželský pár, ktorý sa rozvádzali po siedmich rokoch a sa pýtal, že prečo sa rozvádzajú. Odpoveďou bolo, že stále sa hádame, a potom sa spýtal opíšte mi poslednú hádku a odpoveďou boli slová hen ty povedz. Napokon manžel povedal, že doma upozorňuje manželku a deti, aby vytláčali pastu zospodu a prišiel v nedeľu ráno a pasta bola vytlačená zvrchu. Manželka bola na pohovore nervózna a povedala na to, že  prečo vyťahuje také hlúposti, že radšej nech povie ako chodí domov neskoro  a on na to, že ja som doma, ale ona nevie ani pastu vytláčať a ona na to, ale pán doktor on niekedy príde domov opitý. Výsledkom tohto vzťahu partnerov bolo to, že chýbala komunikácia. Nakoniec  tento konflikt sa skončil happyendom. Tento pár bol veľmi učenlivý a už sa na tom aj smiali. Potom komunikovali tak, že manželka povedala nekúpil si dobrý chlieb a manžel na to, no nekúpil som dobrý chlieb, prepáč, číže bola úplne iná komunikácia medzi nimi. Pán profesor poznamenal, že mladí ľudia nepoznajú sa, vedia sa bozkávať, vedia randiť, ale nevedia o sebe, nevedia kto bude riadiť peniaze, chceš mať deti a koľko, koľko sa budeme milovať    

Podľa pána profesora neučíme deti ani v škole komunikovať, až teraz sa začína rozoberať téma kritické myslenie. Princípom je predostrieť deťom určitý problém a učiť ich ako tento problém vyriešiť konštruktívne.          

                Ako čeliť psychoteroru alebo ako byť odolnejší voči nemu? Ako sa správne hádať?

Konflikty medzi ľuďmi, skupinami ľudi dokonca medzi národmi by sa mali riešiť dialógom, racionálne, logicky a na to existujú pravidlá. Jedným z pravidiel na prvý pohľad zvlaštných je určiť si miesto a čas kedy sa budeme hádať. Pán psychológ sa párov pýtal kde sa hádali a ony na to v električke, v aute a podľa psychológa to je zlé miesto hádky.   

Druhým pravidlom je určiť si  o čom sa hádame, určiť si podstatu hádky.  Podľa profesora by sme sa nemali hádať do šírky, o viacerých problémoch spoločne.

Dohodnúť sa o čom sa hadáme o peniazoch, o deťoch, keď jeden z partnerov odbehne na inú tému už je zle, vráťme sa naspäť.

Podľa profesora by sme sa nemali hádať v rozčúlení  

                V čom je problém riešiť konflikt cez telefón?

Nevidia sa partneri zoči-voči a jeden z partnerov môže agresívnejšie reagovať

                Čo má robiť človek  keď je v rozčúlení a treba konať?

Mal by človek vedieť ovládať sám seba a na to existuje napríklad stoptechnika, vidím, že zlosť je u mňa veľká, tak idem robiť niečo iné ako napríklad ísť na prechádzku, ísť si pocvičiť. Nemali by sme hovoriť vety typu: Pochopil si ma?, Rozumieš mi?, Došlo ti čo som ti chcela povedať? , tieto vety sú svojim spôsobom urážlivé. Nemali by sme dávať pod pás napr. vety typu: Aj tvoja mater bola neporiadna, aj tvoj otec bol alkoholik. Mali by sme sa hádať o myšlienke, nie utočiť na osobu