ekonomika

Blog o strachu a jeho podobách

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme strachu a jeho podôb. Inšpiráciou na tému mi  bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 16.apríla 2022 o 21.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                 Možno máloktorá emócia väčšmi vystihuje súčasnú situáciu ako strach. Boli sme ohrození pandémiou, mnohí ľudia prišli o svojich blízkych. Momentálne sme ohrození vojnou. Opäť umierajú ľudia, zdesenie vidíme v tvárach utečencov a nevieme ako sa to bude vyvíjať ďalej, navyše sa zvyšujú ceny paliva a začíname mať obavu čí to zvládneme. Prenikajú k nám správy o hrozivej klimatickej zmene. Z toho ide strach a myslí si to aj stály hosť Emotikonov.

Otázka č. 1- Stál sa strach intenzívnejšou súčasťou nášho prežívania?

                Strach je našou každodennou súčasťou života, je súčasťou nášho mentálneho vybavenia, strach nám robí dobré veci, ale nám aj škodí.

Otázka č. 2- Čo je to za emóciu ten strach?

                Je to zložitá záležitosť definovať čo je to strach. Strach môžeme definovať ako emóciu, ktorá sa v nás objaví vtedy, keď sa nachádzame v ohrození, keď nám niečo hrozí. Je to mentálny stav, ktorý patrí do ľudských pocitov, emócii a citov. Strach nás znepokojuje, strach nám znemožňuje mnohé veci robiť. Má aj svoju pozitívnu funkciu. Pozitívne funkcie strachu sú, že nás chráni pred nebezpečenstvom napríklad, že človek dostane pokutu. Strach umožňuje človeku, aby sa rozvíjal. Keď človek prekoná strach, tak sa stane komplexnejší. Strach má svoje dimenzie. Keď človek začína mať strach, tak začína mať naň citovú reakciu. Prvým stupňom strachu sú obavy, obávam sa, že sa niečo stane. Druhým typom strachu je úzkosť, to je podobne, ale je to trochu širšie. Úzkosť prechádza do strachu, v tejto fáze to je intenzívnejšie. Úplne na konci sú fóbie a to sú chorobné strachy. Tých fóbii poznáme mnoho napríklad klaustrofóbia ( strach z priestoru), agrafóbia ( strach z množstva ľudí). Zaujímavou fóbiou je strach z piatka trinásteho, ktorá sa nazýva triskadekafóbia. Moderátorka dodala, že je to veľmi zaujímavé a mnohé letecké spoločnosti s tým pracujú. Fóbia je v človeku veľmi zafixovaná a vyvoláva obavy.

Otázka č. 3- Môže sa strach vyvíjať s vekom?

                Strach sa životom vyvíja. Malé dieťa napríklad má strach, že spadne, má určitý reflex. Človek sa učí celý život na základe skúseností. Strach je naučená reakcia človeka. V pozitívnom slova zmysle nás strach chráni, v negatívnom slova zmysle má na človeka dôsledky. Keď je to naučené, tak sa to dá aj odučiť.

Otázka č. 4- Ako je to s prítomnosťou strachu u ľudí? Aké ďalšie pojmy sú spojené so strachom?

                Strach patrí do veľkej kategórie ľudských citov. Prežívanie strachu závisí od toho ako je na tom človek emočne. Pán profesor povedal, že človek môže mať strach zo slobody. Maslow vypracoval teóriu potrieb. Na prvé miesto dal základné ľudské potreby, ktoré potrebuje každý človek. Metapotreby, kde patrí potreba slobody, tak túto potrebu nemá každý človek. Nemá každý vypracovanú potrebu realizovať sa v oblasti ľudského dobra.

Otázka č. 5- Sú aj takí ľudia, ktorí sú ochotní vzdať sa nižších potrieb, aby mali naplnené vyššie potreby?   

                Napríklad budhisti a mnísi sa vzdali bežného života. Zaujímajú ich iné veci ako byť uznávaní alebo najedení. Na základe toho je možné rozdeliť ľudí na základe intenzity. Na jednej strane sú ľudia necitliví, ktorí nemajú strach skutočný, títo ľudia strach prežívajú ako racionálnu myšlienku. Títo ľudia rozmýšľajú štýlom: “ Je tu vojna, necítim nič“ Potom sú ľudia stredného citového prežívania. Títo ľudia majú odozvu, ale moc na to nemyslia. Je skupina ľudí, ktorá to veľmi prežíva. Každý človek má strach z niečoho, ale ten strach vie človek nejakým spôsobom regulovať. Tomu hovoríme emocialná autoregulacia. Človek by mal vedieť, čo v danej situácii so strachom urobiť. Človek by mal poznať reakcie ako reaguje na situácie, ako vytvára svoj strach, úzkosť, ako na ne reaguje, čí je to primerane alebo nie. 

Otázka č. 6-Dokážu psychopati rozvíjať emócie?

                Vyložení psychopati nedokážu.

Otázka č. 7- Aké dopady na zdravie prináša strach?

                Strach má veľké dopady na somatickú stránku človeka. Keď človek má neustály strach, úzkosť, tak môže začať mať žalúdočné vredy, poruchy spánku, poruchy jedenia. Má to stopy na zdraví a sú prípady, že keď to rýchle neodstráni, tak dostáva infarkt. Vojna na Ukrajine je spojená so strachom, ktorý má tri príčiny. Prvou príčinou strachu, ktorá vyvolala vojna je strach z neonacionalistov, z narkomanov, ktorí sú na Ukrajine a treba ich zničiť. Druhou príčinou strachu, ktorá vyvolala vojna je strach  z toho, že sa ubližuje ich ľudom na území  iného štátu. V tomto prípade, že Rusom sa ubližuje na Ukrajine. Treťou príčinou, ktorá vyvolala vojna je strach z ohrozenia. V tomto prípade keby Ukrajina vstúpila do NATO, tak Rusko by sa cítilo ohrozené. Všetky tri veci sú založené na ľudskom strachu. Moderátorka dodala, že keby v relácii boli politológovia, tak by pridali ďalšie dôvody konania. Napríklad by pridali, že príčinou vojny je strach zo straty prestíže, pozície v očiach občanov, ktorí volia daného vodcu. Niekedy sa tie vojny vedú aj preto, aby vodca získal nejaké body. Manželstvá sa rozpadávajú na základe strachu. Pán profesor mal klienta, ktorý sa bál o ženu, tak veľmi, že keď žena odcestovala do kúpeľov v Piešťanoch,  tak sa o ňu, tak bál, že odcestoval tajne do kúpeľov a robil si poznámky s kým sa stretáva jeho žena, s kým ide na prechádzku. Potom s tým prišiel pánovi profesorovi  na poradňu a povedal, že to všetko robí moja žena. Rozbíja to manželstvo, keď sa človek bojí, nemá dôveru. Obrovská téma je strach v škole, na čo majú psychologovia výskumy. Pri Covide a pri vojne obrovsky vzrástol počet detí, ktoré majú úzkosť a strach. Strach samozrejme ohrozuje ich pozornosť, koncentráciu a sú horšie výsledky. Žiaci podľa výskumov kompenzovali strach a úzkosť pri internete a počítačových hrách, čo nie je podľa pána profesora dobre. Pán profesor uviedol, že ľudia majú strach z kreativity, boja sa, že to bude hlúpe. V každej oblasti ľudského života nám strach zohráva úlohu.

Panický strach úplne paralyzuje človeka. Keď napríklad padli dvojičky, tak mnohí ľudia vyskočili a to tiež mohol byť prejav panického strachu.

Otázka č. 8- Ako sa má človek naučiť mať strach?

                Je veľmi dôležité vedieť ako sa dá so strachom pracovať. Eliminácia prílišného  strachu zlepšuje psychosomatické, psychické, ale aj sociálne  zdravie človeka. Ako sa odúčať od strachu, na to sú rozličné teórie. Prvou teóriou je, že človek si musí vytvoriť podnety, ktoré ho ohrozujú. Tento človek svojou skúsenosťou sa sám učí. Napríklad nemajú radi špenát a odrazu ten špenát majú radi alebo nechodia do lesa, lebo sa boja medveďa a zrazu do toho lesa začnú chodiť. Jeden autor knihy o strachu hovorí, že strach braní vo výkone. Napríklad žiak zlyháva kvôli strachu  a pritom môže mať perfektnú inteligenciu a strach mu v tom bráni.  Napríklad strach u športovcov je zvláštny, športovci majú strach z prehry. Pán profesor mal klienta, ktorý sa tak bál prehry, že prestal hrať tenis. Jeden indický filózof hovorí, že strach nám bráni v rozvoji osobnosti, aby sme dosiahli svoju ľudskú zrelosť. Ľudský strach z ničoty spôsobuje závislosť a odpútanie.

Otázka č. 9- Čo môže žiak potom robiť?

                Po prvé by sa mal dobre učiť, by mal ovládať to učivo. Po druhé by mal zhlboka dýchať pri tom. Po tretie čo je veľmi dôležité, žiak by si mal urobiť body, čo sa bude učiť.  

Otázka č. 10- Môže byť strach určitým prejavom pohodlnosti, že niektorí ľudia si povedia, že radšej nič neurobia, aby neriskovali?

                Pán psychológ Scot Peck hovorí, že strach je určitá forma lenivosti. V tom zmysle, že sa bojíme, že niečo môžeme stratiť. Podstatou strachu je podľa tohto psychológa lenivosť, strach z práce potrebný k dosiahnutiu určitého cieľa. Pán profesor mal klienta, ktorý sa zamiloval ako gymnazista v Poprade do spolužiačky, ktorá bola staršia. Tento chlapec bol obyčajný chlapec z dediny a dievča ho nemalo rado, lebo tento chlapec mal strach z odmietnutia a to dievča ho odmietlo. Tohto chlapca to tak nastimulovalo, že just, keď má tento nedostatok, tak bude dobrý a teraz je profesor na univerzite. Ten strach z odmietnutia ho podnietil k úžasnej usilovnosti. To je pozitívny príklad pôsobenia strachu na človeka. Podľa pána profesora anekdala je dispečing emócii. Tá anekdala môže poslať emócie napríklad do rúk, môže posielať emócie do rečových centier. Anekdala môže poslať podnet do predného mozgu, kde je myslenie, rozhodovanie. Chlapec napríklad sa dozvie, že dievča mu dalo kopačky a chlapec to dievča zaškrtí. Anekdala nedala podnet do predného mozgu, ale do rúk, ktoré vykonali zaškrtenie. Moderátorka dodala, že tak ako sa učíme pracovať so strachom  tak sa učíme aj so sebakontrolou, aby nás strach neochromoval. Človek by si mal hovoriť, že ovládaj sa v situáciách, ktoré sú napínavé a pošli emócie do predných lalokov. Výskumy naznačujú, že týmto napodobňovaním sa to dá natrenovať.

Otázka č. 11- Ako bojovať so strachom, ktorý nás nechráni, ale nám ubližuje?

                Dá sa ísť podľa tých teórii, čo pán profesor spomínal. Ľudia by mali robiť niečo proti strachu, lebo ako náhle by sme rezignovali, tak je to zlé. Jeden z autorov hovorí, že strach sa nedá zahnať, treba byť aktívny, treba odpútať pozornosť z toho strachu. Samozrejme na to môžeme vložiť veci ako racionálne myslenie, môže urobiť nejaký nácvik správania, aby sa postupne znižoval zlý pocit z danej situácie. Pán profesor uviedol príklad dieťaťa, ktoré nechce ísť do materskej školy. Toto dieťa reve, búcha sa o zem. Toto dieťa môže mať zlé predstavy, niečo zlé mohlo skúsiť, a potom matka alebo blízky človek ho privedie k plotu a sleduje  čo sa deje. Veľmi zdôrazňuje, že detičky tam idú s radosťou. Potom príde to dieťa sériou zážitkov na to, že sa nemusí v materskej škole ničoho obávať.

Otázka č. 12- Čo môžeme urobiť my dospelí, aby sme sa odpútali od strachu?

                Dospelí ľudia by mali bojovať s tým strachom postupne krok za krokom ako u toho dieťaťa v materskej škole.

Otázka č. 13- Viete spomenúť príklad z praxe, že ste pomohli klientovi, aby sa odbremenil od strachu?

                Pán profesor mal klienta, ktorý sa bál výšky. Pán profesor mu povedal, skáč zo stoličky, choď na stromy, choď na poschodia. Tento klient teraz lieta na lietadle a nemá z toho strach. Pán profesor mal klienta, ktorý sa bál hlbokej vody, utopenia. Ten jeho klient sa naučil najskôr plávať, potom šnorchovať a teraz sa potápa a obdivuje krásy, ktoré sú pod morom. Pán profesor mal klienta, ktorý mal strach zo seba, lebo si myslel, že je nepekný, lebo mal jazvu. Pán profesor mu povedal, aby začal mať rád kvety, aby si začal všímať krásu okolo seba, aby si začal všimať dobro okolo seba, aby  začal mať psa, aby začal mať rád ľudí, mal by začať s priateľkou. Mal skúsenosť, že tieto veci mohol mať rád, tento klient si našiel priateľku, napísal reportáž, neskôr aj poviedku o svojom živote a dnes je uznávaný a má rád ľudí a čo je dôležité ľudia majú radi jeho. Pán profesor v relácii spomenul aj strach zo smrti, čo sa nedá úplne odučiť, ale dá sa tento strach znížiť. Dá sa to tak urobiť, že človek začne rozmýšľať nad svojim životom. Napríklad začne mať rád svoje ruky, hovorí si napríklad, čo si urobil s rukami, potom začne mať rád svoje srdce, hovorí si napríklad s kým si mal dobré vzťahy, potom začne mať rád svoj mozog, hovorí si napríklad, čo si prispel za svoj život. Potom tento  človek si ukáže aký má pekný život a nakoniec sa smrti nebojí. Človek si povie, že urobil pre život dosť.

Otázka č. 14- Čo môžu ľudia urobiť so svojim strachom, svojim prežívaním?

                Pán profesor naznačil, že netreba nečinne sedieť, ale bojovať proti strachu. Treba zvoliť nejakú stratégiu, čo so strachom robiť. Veľmi dôležité je, že to nestačí len raz urobiť, ale to treba urobiť opakovane. Ľudia by mali hovoriť o strachu. Treba strach vnímať a prezentovať. Keď má človek strach, tak má zostať v kontakte s ľuďmi, čo je veľmi dôležité. Treba povedať, že dôležité je s akými ľuďmi, človek by nemal tráviť čas s ľuďmi, ktorý mu berú energiu. Ľudia by mali zostať v kontakte s priateľmi. Ľudia by sa mali venovať takej bežnej psychohygiene. Pod vplyvom strachu by ľudia nemali prestať žiť. Pri Covide a vojne ľudia si predstavujú čo bude, keď sa toto stane, to je tzv. anticipačný strach. Človek by nemal mať strach zo strachu.