ekonomika

Blog o uplynutí 30. výročia po rozpade Sovietskeho zväzu

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať k 30. výročiu po rozpade Sovietskeho zväzu. Inšpiráciou na tému mi bol webinár z Café Európa, ktorý bol odvysielaný 15. decembra 2021 o 18.00 hod s moderátorom Andrejom Matišákom ( zahranično-politický redaktor denníka Pravda) a jeho hosťami Katarínou Klingovou ( výskumná pracovníčka organizácie GLOBSEC), Alexandrom Dulebom ( analytik, vysokoškolský pedagóg na Prešovskej univerzite) a Matejom Šimalčíkom ( riaditeľ inštitúcie stredoázijských štúdii).

                Keď videl moderátor tému webináru, tak ho napadla asociácia kvízu z názvom Čo vieš o Sovietskom zväze.  Počas socializmu takýto kvíz sa robil na školách. Žiaci prostredníctvom tohto kvízu mali preukazovať vedomosti, čo vedia o Sovietskom zväze. Moderátor začal webinár otázkou kto bol prvý a kto bol posledný prezident Sovietskeho zväzu. Odpoveďou je Michal Gorbačov, lebo táto funkcia bola vytvorená na krátke obdobie. Sám Gorbačov povedal, že komu nie je ľúto za rozpadom Sovietskeho zväzu, tak ten nemá srdce. Ten, kto ho chce obnoviť, tak nemá rozum. Dnešný prezident Ruskej federácie Vladimír  Putin povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou.

Otázka č. 1- Ako došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu?

                Podľa Dulebu sa nedá pochopiť ako došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu len z udalostí, ktoré sa stáli v roku 1991. Kľúčovým faktorom bol neefektivita a ekonomické zlyhanie. V Sovietskom zväze síce rástli príjmy, ale upádali ďalšie ekonomické ukazovatele. V podstate to dospelo k potrebe prestavby. Nástup Gorbačova k prezidentovaniu prirovnal Duleba ku Pražskej jari v Československu. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia sa sformovali silné národné hnutia, ktorých cieľom bola nezávislosť, obnovenie štátnosti . V tomto čase sa začal proces reforiem. V 80. rokoch bola pokračujúca dekradácia ekonomiky. Rástla všeobecná nespokojnosť obyvateľstva a potreba reforiem. Druhý faktor je v tom, že Gorbačov zle reformoval reformy. Hovorilo sa, že chcú autentickú federáciu. V roku 1990 celá reforma spočíva v tom, že treba zreformovať celý politický systém. Vznikla idea, že moc má byť daná aj iným ako komunistickým orgánom. V sovietskych republikách bola zrazu navolená iná výkonná moc a to prezident. Boli zvolený prezidenti, ktorí ale nemali pod sebou žiadny politický aparát. Gorbačova reforma priniesla paradox, že predsedovia parlamentu mali viac výkonnej moci ako prezident. Veľmi pomohlo, že pobaltské štáty vyhlásili nezávislosť. Veľmi významnou osobnosťou bol generál Gormov, ktorý zničil puč voči Gorbačovovi. Výsledkom nebolo obnovenie pozície Gorbačova, ale rozpad Sovietskeho zväzu. Jelcin zakázal Komunistickú stranu. Následne sa stretli Belovežskom pralese aj s novozvoleným prezidentom Ukrajiny Kravchukom a ešte tam bol vtedajší predseda  parlamentu Suskievich. Došli ku konštatovanie, že Sovietsky zväz ako geopolitická jednotka prestáva existovať. Na to stretnutie sa nedostal Nazarbajev, ktorému Gorbačov ešte sľuboval, že bude predseda Sovietskeho zväzu. Udalosti v roku 1991 boli kritické, ale boli tam dlhodobejšie faktory, ktoré prispeli k tejto situácii. Ešte k tomu prispel zle zvládnutý systém reformy Sovietskeho zväzu.

Otázka č. 2- V akej miere môžeme povedať, že chaos v 90. rokoch prispel k nástupu Vladimíra Putina k moci?

                Hosť Duleba si to nemyslí. Rusko je veľká krajina a Rusi vždy budú rozhodovať čo sa v Rusku bude diať. Problémom bol v tom, že v 90. rokoch bola divoká privatizácia. Hosť poukázal, že dôležitý rok pre Rusko bol rok 1993, kedy bola súčasná podoba Ruskej federácie. Treba si uvedomiť, že v Rusku bola v tom čase malá občianska vojna. Jelcin chce, aby Rusko išlo do NATO a Európskej únie. Jelcin chcel integrovať celý východný blok do filozofie štátov Západnej Európy. Len došlo k malej občianskej vojne v októbri 1993. Vtedy znova zasiahol generál Gromov, ktorý 2. krát ovplyvnil dejiny Ruska. Generál Gromov vtedy znova podržal Jelcina. Bol to druhý pokus o nejaký zvrat. Treba si uvedomiť, že Jelcin zakázal 26 politických strán. Vo voľbách 1993 sa objavili politické strany, ktoré dovtedy neexistovali. Proti Jelcinu sa vzpriamilo celé politické spektrum. Potom došlo k referendu, kde bola prijatá súčasná ruská ústava, kde prezidentovi umožnila prijímať dekréty.  Je to tam tak urobené, že parlamenty zohrávajú marginálnu úlohu. Prezident môže vetovať parlament, parlament, aby mohol vetovať prezidenta, tak musí získať ústavnú väčšinu. Dekréty sú normotvorné dokumenty podobne ako zákony. Putin zrušil všetky dekréty Jelcina. Cez dekréty určoval kurz rubľa voči doláru. Do roku 1993 všetci čakali ako sa bude vyvíjať Rusko. V žiadnej krajine západnej Európy dekrét nemôže suplovať zákon. Ako prezident rozhodujeme prakticky o všetkom, čo sa deje v krajine. Roky 1991-1993 boli kľúčové pre Rusko ako samotné. Vo všetkých krajinách sa to podarilo okrem Moldavska, ktoré je klasickou parlamentnou republikou. Prezidentsky štát sa skopíroval do iných posovietských republík. V týchto krajinách to nefunguje politicky tak ako u nás. V 90. Rokoch Jelcin umožnil voľby hláv federácii. Gubernátori sa stáli reálnou opozíciou. Moderátor dodal, že v súčasnosti je Rusko ovládané režimom Vladimíra Putina.

Otázka č. 3-Pani Klingová čo je Rusko pre Slovákov v tejto chvíli? Ako vnímajú lídra Vladimíra Putina? Je pre nás Rusko nejakým zdrojom inšpirácie?

                Globsec robí veľmi špecifické prieskumy od roku 2016, dlhodobo sa pýtajú otázky o Vladimírovi Putinovi aj v šíršom okolí. Podľa prieskumu z marca tohto roka je Rusko druhou strategickou krajinou. Rusko vnímajú Slováci ako veľmi dôležitého strategického partnera. Oveľa menej Slovákov tak vníma Ameriku. Putin je vnímaný v krajinách ako Slovensko alebo Bulharsko jeden z najdôveryhodnejších politikov. Je to taký líder, ktorý predstavuje stabilitu, už 20 rokov je na politickom poli. Je to líder, ktorý obhajuje tradičné hodnoty, ktoré sú napadané liberálmi. Preto staršia generácia vníma Putina ako ochrancu hodnôt. Mnohí Slováci chceli mať takých lídrov aj na Slovensku, ktorý by prinášali prosperitu pre Slovensko.

Otázka č. 4- Vidíte nejaké výkyvy ako sa ľudia pozerajú na Putina a Rusko alebo je to stabilná vzorka slovenskej populácie, že Putin a Rusko je inšpiráciou pre Slovensko?

                Putin a Rusko je  dlhodobo stabilne vnímané ako pozitívne. Vychádza z rôznych faktorov ako história. Rusko ako samotné je pozitívne vnímané na Slovensku. Putin a Kremeľ je stabilné vo vytváraní určitého imidžu. Na Slovensku je mnoho propagačných stránok, ktoré aktívne šíria túto propagandu. Kremeľ hlási, že NATO je agresívna inštitúcia alebo NATO podporovalo teroristov v Sýrii. Vychádza to z toho, že na Slovensku je veľmi silný panslavizmus. 78 % Slovákov si myslí, že Slováci a Rusi sú bratské národy. Sú tu veľmi silné historické naratívy o tom, že Rusko nám pomohlo počas druhej svetovej vojne. Rusko pomohlo oslobodiť Slovensko ako také. Slováci si myslia, že Rusko je jedinou krajinou, ktorá porazila fašizmus a ešte aj teraz aktívne bojuje voči fašizmu.

Otázka č. 5- Pán Šimalčík akým spôsobom vnímate dedičstvo Sovietskeho zväzu v stredoázijských krajinách? Moderátor dodal, že vo všetkých krajinách okrem Kirgizska sa presadili autoritatívne režimy.

                Podľa hosťa týmto krajinám venujeme menej pozornosti, pretože Ukrajina má väčší vplyv na našu bezpečnosť. Je škoda, že zabúdame na tento koniec sveta, lebo vývoj tam bol celkom zaujímavý. Hosť potvrdil slová moderátora, že tieto krajiny si ponechali systém autokratického vládnutia. Pôvodní lídri vo väčšine krajiny zostali pri moci. V Kirgistane prižmurenými očami môžeme povedať, že tam zavládol nejaký demokratizačný proces. Tento demokratizačný proces nie je dokonalý, štátna moc útočí na novinárov represiámi. Kirgistan je svetlou výnimkou v tom regióne. V tomto regióne podľa hosťa vzniklo geopolitické vakuum. Vladimír Putin povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol rozpadom hraníc historického Ruska. Dynamika kontaktu Peking- Moskva je veľmi zaujímavá, navonok to je vnímané ako partnerstvo až spojenectvo. Toto partnerstvo až spojenectvo sa prejavuje, že spoločne hlasujú v Rade OSN, že majú rovnaký názor na demokratizáciu a ľudské práva. Obidve krajiny majú rovnaké geopolitické záujmy, čo môže byť do istej miery kontatibilné. Mocenská váha týchto štátov sa mení v čase. Častokrát sa hovorí v súvislosti so spojenectvom Ruska a Činy, kto by mal na spojenectvo väčší záujem. V tomto čase je to tak, že práve Rusko potrebuje spoluprácu s Čínou. V roku 2016 keď mal k moci nastúpiť súčasný čínsky prezident, tak by mal vzniknúť model 16+1, ktorý by mal združovať  krajiny strednej a východnej Európy. Keď sa pozrieme na mapu, tak 3 krajiny tam zjavne chýbajú a to Bielorusko, Moldavsko a Ukrajina. Sú to krajiny, v ktorých Rusko má tradičný vplyv. Historicky v Číne neexistoval systém národného štátu. Lokálni panovníci v Číne mali podradnú pozíciu voči najvyššiemu panovníkovi.

Otázka č. 6- Čo by urobila Čína pri invázii Ruska voči Ukrajine  

                 Podľa hosťa je najpravdepodobnejšie, že by Čína bola ticho, nezastavala by žiadnu pozíciu. Určitú indíciu máme ako Čína reagovala na anexiu Krymu. Čína sa zdržala hlasovania.

Otázka č. 7- Pán Dubler  na koľko percent vás budí v noci predstava, že Rusko začne ďalšiu inváziu voči Ukrajine?

                Tá predstava je dosť hrozná. Tá situácia, ktorá v roku 2014, tak vtedy bola Ukrajina úplne destabilizovaná, vyhral majdán. Druhá polovica krajiny nevedela čo ďalej. Proste nebola vláda niekoľko dní. To stačilo na to, že Rusi túto situáciu využili a obsadili Krym. Dneska je situácia iná. Ukrajinská armáda je tretia najväčšia armáda po ruskej a po tureckej armáde. Hosť Kliger dodal , že Slováci si mylne myslia, že nás oslobodili Rusi, ale nás oslobodila Červená armáda a v tejto armáde boli aj vojaci inej národnosti. Srdce priemyslu Sovietskeho zväzu bola východná Ukrajina. Vodcovia Sovietskeho zväzu ako Stalin, Chruščov, Andrienko, Brežnev boli ľudia, ktorí prišli z východnej Ukrajiny. Toto je fakt, prečo je taký záujem o Ukrajinu zo strany Ruska. Bez východnej Ukrajiny predstavy Ruska sú nenaplniteľné. V tejto časti Ukrajiny sa hovorí po rusky, lebo ľudia tam migrovali za prácou. Tam prichádzali ľudia za prácou z Pobaltia, Ruska, z ázie. Tam bola podľa hosťa malá Amerika. Ukrajina je samozrejme v súčasnosti v úplnej inej kondícii. Keby Ukrajina nenastavila dobrovoľníkov-vojakov, tak hosť si nevie predstaviť katastrofu aká by nastála. To by ani Rusku ani Ukrajine nedalo nič. My Slováci pripisujeme Rusku atribúty Sovietskeho zväzu, čo nie je pravda, tam bolo 15 štátov.

Otázka poslúcháča- Nie je spomienkový optimizmus  v prehnanej podobe nebezpečný? Myslíte si, že spomienkový optimizmus by upadol na Slovensku inváziou Ruska na Ukrajinu?

                Hostka si myslí, že by sa veľmi veľa toho nezmenilo .Páni Klingová súhlasí s pánom Dulebom o spomienkovom optimizme. Treba ísť viacej do detailov a povedať kto reálne robil. Podľa hostky máme prekopať školský systém, že dejiny 20. storočia sa budú žiaci učiť na 2 hodinách dejepisu, ale aby sa k tomu venovala veľká časť osnovy. Spomienkový optimizmus je veľmi veľký , až 40 % obyvateľov si myslelo, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie ako teraz. Veľmi negatívne vnímali Nežnú revolúciu a nástup demokracie. Na Slovensku vidíme narastajúci záujem o autokratický režim. Chaos okolo pandémie podľa hostky ľaká ľudí k utiekaniu sa k silným vodcom. To je prezentované aj v osobe Putina a je to problém podľa hostky. Mnoho ľudí sú schopní sa vzdať základných ľudských práv, rôznych slobôd. Čo podľa hostky škoda, lebo za tieto istoty bojovali naši otcovia prípadne aj starí otcovia.

Otázka č. 8- Na koľko je pravda, že autoritátorstvo v tomto období dostalo vietor do plachiet?

                Hosť síce povedal, že partnerstvo medzi Čínou a Ruskom nie je také výrazne, ale v tejto oblasti ho môžeme vidieť. Čína sa snaží potlačiť naratív  že ľudské práva nie sú univerzálne hodnoty. Každá krajina ľudské práva si interpetruje inak. Medzinárodne sa vníma, že ľudské práva sú univerzálne a to je veľké ohrozenie Komunistickej strany Činy. Najviac skloňovanou témou na čínskych internetových stránkach je demokracia a jej vysvetlenie. Čínske štátne orgány a čínske média chrlili množstvo vysvetlení v tomto období. To racio bolo presvedčiť či už domáce alebo zahraničné publikum, že čínske vysvetlenie demokracie je efektívnejšie ako západne vysvetlenie demokracie. V týchto čínskych vysvetleniach demokracie sa pozabudalo na to, že demokracia je vláda nielen v prospech ľudí, ale aj vláda ľudu. V Číne neprebiehajú také voľby ako v Európe. Prebiehajú tam podľa hosťa pseudo voľby, ktoré majú približne takú podobu, akú sme my poznali za socializmu. Ukazuje to určité vnútorné napätie čínskeho systému. Je zaujímavé, že v Číne sa tento darí čiastočne exportovať do sveta. Dosť intenzívne to súvisí s ekonomickým rastom, ktorý Čína zažívala. Nadväzne bolo objavenie novej hodvábnej cesty v roku 2013. Čína je v súčasnosti v ekonomickom raste, aj keď má štrukturálne problémy. Čína má určite lepšiu východziu pozíciu ako Rusko. Organizácia Globsec videla koordináciu čínskych a ruských aktivít počas pandémie Covid-19. Tieto krajiny sa dopĺňali ako budú pomáhať krajinám na Balkáne a v strednej Európe. Väčšina Stredoeurópanov je nespokojných ako ich vlády riešia pandémiu, Čína v tomto období sa snažila dávať svoje návrhy. Podľa prieskumov organizácie Globsec  ¼-1/3 obyvateľstva Rumunska a Bulharsko vníma čínsky demokratický systém ako alternatívu. Vidíme, že čínsky demokratický systém postupne rastie medzi obyvateľmi regiónu.

Otázka č. 9- Na koľko sú bývalé sovietské krajiny ešte stále zaseknuté v starých štruktúrách a koľko rokov musí prejsť, aby sa z tohto dedičstva spred 30 rokov oslobodili mentálne a čí tento proces môže niečo urýchliť?

                Podľa Dulebu už to má svoju kvalitu, ktorá je iná. 3 desaťročia je dosť času na zmenu zmyšľania obyvateľstva. Je to posvietska generácia, ktorá je poznačená vývojom. Hosť dodal v diskusii 1 dôležitú vec, že Sovietsky zväz zlyhal preto, lebo zlyhal ekonomicky. Podľa pána Dulebu čínsky model demokracie je neaplikovateľný v krajinách východnej a strednej Európy. Prudký rast na Slovensku bol zapričíneny podľa pána Dulebu preto  lebo sme zaviedli tu určite reformy do praxe, nie preto že sme tu mali autokraticky režim. Sme súčasťou veľkého trhu, je to určitý modernizačný vzorec. Dôvodom úspechu Komunistickej strany v Číne je potláčanie korupcie, hosť Duleba nehovorí, že korupcia v Číne vôbec nie je. Iná situácia je v posvietských krajinách, kde bez korupcie by to nemohlo ani fungovať. V porovnaní s posovietskými krajinami máme oveľa menší problém s tzv. ukradnutým štátom, ale nemáme také funkčné štátne inštitúcie aké majú Dáni alebo Fíni. Trpíme tým dedičstvom Sovietskeho zväzu, ale v posvietskych krajinách je to v oveľa väčšej miere. Hlavné ponaučenie zlyhania Sovietskeho zväzu pre nás je, že Sovietsky zväz nevedel odpovedať na otázku modernizácie. Veľká časť slovenskej populácie nevie pochopiť čo sú základy modernizácie. Je to nejaký kognitívny, mediálny až vzdelanostný problém. Absolútne zle vnímame súvislosti, ktoré sa konajú na východ od našich hraníc alebo aj v Číne a prenášame to na riešenia u nás, ktoré podľa pána Dulebu nemôžu fungovať. Európa má svoj modernizačný program, má skúsenosti s komunizmom, fašizmom, už by sme sa mali poučiť. Podľa pána Dulebu stále máme tendenciu nastupovať na tie isté hrable.

Otázka č. 10- Existuje nejaká iskierka nádeje, že vzťahy Slovenska a Ruska sa môžu zlepšiť?

                Hosť verí, že existuje určitá nádej. Rusko by malo byť podľa Dulebu súčasťou európskej integrácie a európskeho modelu. Minimálne posvietske krajiny východnej Európy sú európske krajiny. Nemajú nejakú inú alternatívnu možnosť modernizácie. Rusi majú suroviny a iné krajiny, ktoré tieto suroviny nemajú, tak si nemôžu dovoliť veci ako Rusko. Musia žiť z energie ľudí a nie z energie, ktorá je zakopaná v zemi. Pán Šimalčík si myslí, že nádej na zlepšenie z dlhodobého hľadiska tam nevidí, ale z filozofického hľadiska to vidí ako pán Duleba. Rusko je historicky súčasťou Európy, aj keď v poslednom čase sa nám vzdaľovalo. Z dlhodobého hľadiska by bolo lepšie, keby sa našla cesta ako spolupracovať s Ruskom. Podľa Klingovej komunikácia je dôležitá, väzby by nemali byť pretrhnuté. Hostka  si myslí, že západná Európa by mala viac komunikovať dovnútra do Ruska. Prvým cieľom propagandy Kremeľu sú obyčajní Rusi. Častokrát obyčajní Rusi podliehajú dezinformáciám a konšpiráciám, ktoré Rusko resp. Kremeľ chce šíriť voči svojej propagandy.