ekonomika

Blog o psychológii diktátorov

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme psychológie diktátorov. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 19.marca 2022 o 21.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Pojem vojna bol nepredstaviteľný pojem v nedávnej minulosti v Európe. Teraz ju máme však za hranicami. Spoločne vnímame hrôzy vojny cez tváre utečencov. Svoj život si nosia doslova v taške. V relácii sa moderátorka s hosťom  zaoberali nasledujúcimi  otázkami:

1.  Čo sa deje s ľuďmi psychologicky počas vojen?
2. Čo vieme z histórie o osobnostiach agresorov ?
3. Kde sa v nás berie obrovská solidarita s utečencami ?

Už vyše 3 týždne trvá agresia Ruska voči Ukrajine. To všetko zažili naši pamätníci počas 2.svetovej vojny. To všetko sa momentálne odohráva za našou hranicou. Ešte stále sme z tejto situácie v šoku.

Otázka č. 1- Čo sa to vlastne deje?

                Vojna je jedno z najväčších ziel, ktoré si vieme predstaviť. Ľudia sa na jednej strane hrdia, že chodia na mesiac, rozbíjajú atóm, ale na druhej strane sa  ľudia nevedia správať. Jeden z autorov povedal, že máme rozum v 21.storočí, ale správanie máme stále v dobe kamennej.

Otázka č. 2- Čo sa vlastne v ľuďoch deje z hľadiska psychológie?

                Pri prejave solidarity s utečencami vidíme prejavovanie dobra. Týmito činmi človek ukazuje, že ľudskosť ešte nevymrela. Prejav ľudskosti sa prejavuje v dvoch rovinách. Prvou rovinou je, že to urobil celý svet. 201 nositeľov Nobelových cien odsúdilo túto vojnu, odsúdili to aj mnohé organizácie. Celosvetové zjednotenie sa na určitých hodnotách je veľmi dôležité. Toto zjednotenie sveta prináša pocit spolupráce.

Otázka č. 3- Ako je možné, že ten istý druh človeka môže na jednej strane spôsobiť vojnu a na druhej strane môže byť solidárny?

                Je to preto, že v ňom sa bijú 2 sily. Sily dobra a zla sú v ňom. Tieto sily majú byť regulované ľudským rozumom. Prejav dobra je veľkým prínosom pre každého z nás. Títo ľudia sú schopní solidarity, títo ľudia sú schopní súcitiť s niekým. Naopak tí ľudia, ktorí konajú zlo, majú narušený hodnotový systém. Títo ľudia sú zmätení, že čí majú alebo nemajú pravdu. Zvyčajne ich presviedčania nie sú logické. Je tam problém ako týchto ľudí presvedčiť. Moderátorka sa spýtala, že čí má zmysel ich presviedčať. Pán profesor povedal, že niektoré vyjadrenia sú na hrane medzi plusom a mínusom. Keď je to na hrane, tak sa dá presvedčiť, dá sa zmeniť.

Otázka č. 4- Pri pohľade na situáciu na Ukrajine môžeme hovoriť v určitej miere o opakovaní sa histórie?

                Nachádzajú sa tam určité momenty, ktoré by dali všetky vojny dokopy. Je to zlý ľudský inštinkt, ktorý sa častokrát racionalizuje sólidnymi myšlienkami. Pán profesor mal šťastie, že sa  rozprával s kardinálom Tomkom. Kardinál Tomko je najviac postavený človek v náboženskej hierarchii. Pochádza z dediny od Humenného. Pán profesor mal s ním   debatu o tom, ako vznikajú vojny. Kardinál Tomko povedal, že nebude koniec vojnového napätia, lebo sme svedkami  napätia medzi kmeňmi.,  národnostami, medzi štátmi a dokonca aj medzi náboženstvami. Spoločným základom každej vojny je moc, uznanie vodcu.

Otázka č. 5- Akú brzdu môže mať demokracia?

                Pán kardinál Tomko povedal, že aby sa nevyskytovala vojna, tak výchova je dôležitá vec. Pán Tomko povedal, že demokracia bez hodnôt sa obráti na otvorený alebo skrytý totalizmus. Demokracia sa dá pokriviť pokiaľ človek nemá jasné hodnoty napríklad tam patrí hodnota zachovania života, čo aj táto hodnota sa spochybňuje. Človek by mal celý život rozmýšľať ako prísť k pravde, ale v hodnotách by mal mať jasno.

Otázka č. 6- Ako sa k tomu stavajú svetové náboženstvá ako kresťanstvo, židovstvo, islam, budhizmus?

                Pán profesor mal česť podania si rúk s Daljamamom. Pán profesor čítal aj jeho knihy, je to predstaviteľ budhizmu. Základnou myšlienkou mieru je podľa tohto vodcu mravnosť a etika. Napísal knižku s názvom Vesmír v jednom atóme, kde sa snažil priblížiť vedecké teórie v spojitosti s budhizmom. Kríza tejto doby spočíva v mravnom úpadku ľudí. Tento úpadok ľudí nemôže zachrániť intelekt ľudí , ale duchovná sila ľudí. Pri hindhuizme je veľký dôraz na sebarealizáciu človeka. Sebarealizácia sa opiera o božiu pomoc. Pán profesor mal česť viesť doktoranda zo Saudskej Arábie. Mali rozsiahle diskusie o tom, že, čí v Koráne je skutočne napísané, že treba zabíjať nevercov. Nie každé náboženstvo je náboženstvom ľudskosti a dobra. Moderátorka sa spýtala, že čo na to on povedal. Pán profesor odpovedal, že to veľmi skomplikoval. Dokonca pánovi profesorovi priniesol Korán a čítali si jednotlivé kapitoly. Pán profesor zistil, že je veľmi ľudský človek, že je humanista, pacifista. Keď sa oženil, tak pánovi profesorovi poslal pohľadnicu má vysoké postavenie v Saudskej Arábii. Chápe modernú civilizáciu a nebral by to  doslova ako klasickí  predstavitelia tohto náboženstva.

Otázka č. 7- Ktoré psychologické teórie zla by ste odporúčali ľuďom poznať?

                Podľa pána profesora je ich pomerne veľa, ale v relácii pán profesor vymenoval 4 teórie, ktoré sú aktuálne. Prvá teória je teória Konrada Lorenza, Konrad Lorenz je nositeľ Nobelovej ceny. On zastával teóriu, že človek je agresívny tvor ako ostatné zvieratá. Keď chce prežiť, musí bojovať. V jednej jeho knihe pán profesor čítal, že aj u zvierat existuje altruizmus, vzájomná pomoc, nejaký súcit. Druhá teória je teória frustrácie. Človek, keď nemá uspokojené potreby, tak jednou z odpovedí je agresia, nepriateľstvo. Tam je dôležitá potreba moci. Moc sa úzko spája so strachom. Títo mocenskí ľudia sa častokrát boja, že ich niekto napadne, že im niekto pokazí moc. Strata lásky vedie k frustrácii. Treťou teóriou je teória Berkovitza. Vplyvom strachu z ohrozenia vladár, diktátor zastrelí svojich nepriateľov. Tento človek, keď nemôže presadiť svoju moc, tak emócie stúpajú do takej miery, že použije agresiu. Použije agresiu, kde emócie sú minimálne kontrolované rozumom. Samozrejme Hitler si našiel aj svoje rozumové vysvetlenie, že my sme nadľudia a ostatných ľudí potrebujeme pozabíjať. Skoro každý diktátor, keď bol pri moci, tak urobil toto vysvetlenie. Štvrtou teóriou je Bandurova teória. Táto teória je veľmi zvláštna hlavne pre výchovu detí. Je dieťa na pieskovisku, ktoré zoberie druhému dieťaťu auto a nič sa mu nestane. To znamená, že toto dieťa má skúsenosť, že skúsilo  agresiu pri zobratí hračky  a nedostalo za to žiadny trest. Vodcovia veľký to tiež tak urobili. Tento vodca zoberie kus poľa, kus štátu a sa mu to zafixuje ako zvyk, vzhľadom na to, že nedostal za to trest. Bandura hovorí, že sociálnemu styku sa učíme. Keď nie je niekto trestaný za agresívne akty, tak agresiu sa naučí používať ako spôsob svojho života, bytia. Ak nepotrestáme dieťa za to, že je agresívne, tak dieťa sa naučí, že agresiou sa dá niečo získať. Tým pádom deti sú neposlušné, bezcitné.

Otázka č.8- Kde sa berú totalitní vládcovia, diktátori? Narodia sa takí alebo sa stanú takí pod vplyvom okolia?

                Odpoveď je zložitá, ale nikto sa nerodí vyslovene ako diktátor, vodca. Možno len psychopat môže mať genetický základ. Normálni ľudia sa diktátormi nerodia, ony sa diktátormi stávajú. Je tam mnoho faktorov, prečo sa tak deje. Po prvé nikto ho nezachráni v tom, že robí zlo, to je teória tzv. prizerajúcich sa ľudí. Keď sme ticho, tak podporujeme agresora k hostilite. Tento postoj prizerajúcich sa ľudí je veľmi dôležitý pri celom tomto procese. Potom pri týchto diktátoroch sú prítomné určité charakterové črty. Tých výskumov je veľa, aké vlastnosti má agresor. Jednou z vlastností je silná pudová energia. Pud je silnejší ako u bežných ľudí, je tam znížená sebakontrola. Ďalej ony sú moc inteligentní. Mnohí majú vysoké IQ, ale aj akademické vzdelanie. Inteligenciu využíva na to, aby zdôvodnil prečo robí zlo. Sú aj vodcovia, ktorí sú menej inteligentní, ony to robia spontánne, lebo im to káže ich pud. Väčšina z nich sú veľmi inteligentní. Títo vodcovia, diktátori, ktorí sa dostávajú k moci, tak odmietajú autority. Títo ľudia nemajú radi mať popri sebe inú autoritu. Málokto z nich sa radí so svojimi radcami a keď aj áno, tak prikyvne a robí si podľa svojho. Nemajú radi, aby im niekto konkuroval. Títo ľudia vystupujú, tak, že mi niečo povedzte, ale ja sa budem presadzovať. Veľmi dôležitý znak týchto diktátorov je nedostatok empatie, absolútna neochota akceptovať názor druhých ľudí. Ony sú takí namyslení, sebavedomí, že nepríjmajú ostatné názory. Moderátorka dodala, že zaujímavé je na tom to, že existuje typológia zločincov. Áno, pán profesor to potvrdil a pán profesor dodal, že jedna skupina zločincov sú tzv. psychopatickí zločinci. Táto skupina ľudí sú narušené osobnosti. Vodcovia väčšinou nie sú psychopati. Autori hovoria o tzv. o pseudosociálnom zločincovi.  Je to človek, ktorý sa dokonale správa k členom svojej skupiny, svojej politickej strany. Je veľmi akčný, ale nespráva sa dobre k iným ľudom. Zavrhujú širšie mravy sveta. Vytvárajú si svoje etické normy. Ďalším typom ľudí sú neurotickí agresívni ľudia. Títo ľudia sú agresívni a zlí skoro v každej situácii. Tento človek chce svoju agresiu dostať zo seba, tak začne byť agresívny skoro na každého.

Otázka č. 9- Dá sa reálne rozmýšľať o tom, že vojny nebudú?

                Skutočne môžeme hovoriť iba o nádeji. To ako zamedziť vojne, môžeme zhrnuť do viacerých bodov. Po prvé ľudia by sa mali učiť ovládať ľudské pudy, inštinkty. Mali by sme nájsť  spôsob, ako sústredovať emócie do predného mozgu. To všetko môže urobiť výchova.  Dnešná výchova je zlá, my učíme deti k pamäti, vzdelaniu. Tieto deti neučíme k mravom. Aby človek bol mravný, tak musí byť slušný. Ďalšou cestou je zlepšenie demokracie, ale aj výchova vodcov. Demokracia by nemala byť na papieri, ale mali by sme mať skutočných demokratov. Vodca by sa nemal stať narcistom, ktorý si bude myslieť, že je najlepší na svete, ale aby akceptoval druhých. Svojho času Ján Pavol II. napísal také prehlásenie s názvom Jas pravdy v preklade. To je zaujímavé, že radil politikom ako sa správať demokraticky. Prvým bodom bola pravdovravnosť, druhým bodom bola jasnosť vo verejnom vystupovaní, tretím bodom bolo spravodlivé rozdeľovanie peňazí. To sú transterálne hodnoty, ktoré by mal ovládať politik, aby bol dobrým politikom. Teraz sme svedkami toho, že sa to absolútne nedeje. Toto všetko by malo začínať od detstva. Veľmi by sme mali klásť dôraz na etickú výchovu detí. Na druhej strane o to sa snaží náboženstvo už 2000 rokov, ale nie s nejakými úspechmi. Máme oveľa viacej alkoholikov ako to bolo v Starovekom Grécku. Vymysleli sme zbrane, ktoré zlikvidujú svet za pár hodín, moderátorka dodala, že možno aj za pár minút, na rozdiel od Starovekého Grécka, kde sa síce zabíjali, ale bola to len skupina ľudí. Jedine Einstein sa ospravedlnil za to, že bola vyrobená atómová bomba. V súčasnosti nie je politik, ktorý by akceptoval nepriateľa, protivníka. Pán profesor to zhrnul na konci relácie, je veľmi dôležitá výchova, je veľmi dôležité pretvorenie demokracie do dobrých hodnôt a je dôležitá výchova dobrých vodcov a samozrejme výchova detí v rodine a v škole.