ekonomika

Blog o cielenom ukončení života

                V nasledujúcom blogu sa budem  venovať téme cieleného ukončenia života. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Kontakty. Táto relácia bola odvysielaná 24.januára 2021 o 20.05 s moderátorkou Evou Sládkovou a jej hosťami Petrom Kováčom ( súdny znalec a advokát) a Jurajom Čápom ( filozof).

                Téma cieleného ukončenia života nevyliečiteľne chorých pacientov je výbušnou témou v spoločnosti. Jedna skupina ľudí hovorí o humánnom ukončení utrpenia, druhá skupina ľudí hovorí o popieraní hodnoty ľudského života, ale aj o možnom zneužívaní tohto inštitútu. V Rakúsku nedávno schválili asistovanú samovraždu. V relácii sa zapodievali otázkou, že v čom je iná ako klasická eutanázia. V relácii sa taktiež zaoberali otázkou, že čí aj na Slovensku budú platiť podobné zákony.

                Máme právo ukončiť život nevyliečiteľného človeka? Už aj v Rakúsku sa zhodli na tom, že áno. Parlament v Rakúsku schválil zákon povoľujúci asistovanú samovraždu. V relácii sa zaoberali otázkou ako docieliť k tomu, aby sa tento inštitút nezneužíval.

Na úvod relácie zvukár relácie spustil anketovú otázku, ktorú sa pýtala redaktorka Eva Sládková v uliciach.

Anketová otázka- Mal by štát povoliť cielené ukončenia života nevyliečiteľne chorému človekovi?

Názor človeka z ulice číslo 1-   

Áno , by skôr bol respondent za to, u takéhoto nevyliečiteľne chorého človeka by bola tá požiadavka celkom racionálna a tento nevyliečiteľne chorý človek by to cielené ukončenie života prirodzene chcel.

Názor človeka z ulice číslo 2-

Sú ľudia, ktorí trpia takým spôsobom, že si to zdravý človek nevie predstaviť .

Názor človeka z ulice číslo 3

Respondent súhlasí s názorom, že ľudský život je nedotknuteľný a absolútny, ale respondent s tým nesúhlasí.

Názor človeka z ulice číslo 4

Podľa respondenta sa toto právo nebude zneužívať, ak bude prijatý zákon ako v Rakúsku alebo v Švajčiarsku.

Názor človeka z ulice číslo 5

Podľa respondentky eutanázia určite nie, život je to najcennejšie, čo človek má. Človek musí urobiť všetko preto, aby si svoj život zachránil, bojovať o ten život, nie život vzdať.

Názor človeka z ulice číslo 6

Podľa respondentky človek by nemal trpieť, ak  využil všetky možnosti liečby, ktoré sú k dispozícii.

Názor človeka z ulice číslo 7

Táto respondentka bola nerozhodná. Na jednej strane by nechcela sa rozlúčiť so svojim blízkym, ale na druhej strane by chcela pomôcť svojmu blízkemu, aby netrpel.

Názor človeka z ulice číslo 8

Podľa respondentky štát by to mal umožniť, lebo keď človek už  nemá žiadnu šancu, respondentka nevidí dôvod, prečo by sa nemohol tak rozhodnúť. To je jeho život. Redaktorka sa dodatočne spýtala, čí mu má štát aj pomôcť pomocou lekárov. Respondentka si myslí, že určite áno.

Otázka č. 1- Čo hovoria slovenské  prieskumy robené na túto tému?

                Hosť pán Kováč  si pamätá minimálne 1 prieskum na Slovensku robený na túto tému. Jedno občianske združenie zaoberajúce sa odchádzaním si robilo prieskum na túto tému a vyšlo to skôr pre ako proti.   

                Hosť pán Čáp si nespomína na nejaké verejné výskumy, ktoré sa robili na túto tému. Bakalárske a magisterské práce sa zapodievali o tom aký postoj k tejto téme majú zdravotné sestry a aký postoj k tejto téme majú študenti. Tam to vyšlo tak, že zdravotné sestry boli trochu naklonené k tomu a študenti boli naklonení skôr trochu proti.

Otázka č. 2- Aký je rozdiel medzi eutanáziou a asistovanou samovraždou?

                Podľa pána Čápa sa tieto 2 pojmy často zaplietajú. Pri eutanázii sú  prítomní dvaja ľudia. Prvý človek je človek, ktorý chce umrieť a druhý človek je ten čo ho zabíja. Pri asistovanom ukončení života sú tiež 2 ľudia, prvý človek je ten čo chce umrieť a druhý človek je ten čo mu dá látku alebo radu ako umrieť, ale ten človek, ktorý ukončí život je ten človek, ktorý chce umrieť. Asistované ukončenie života má bližšie k samovražde a eutanázia má bližšie k zabitiu až k vražde.

Otázka č. 3- Myslíte si pán Kováč, že to čo sa stalo v Rakúsku by mohlo rozvíriť politickú diskusiu aj na Slovensku?

                Pán Kováč je jemne skepticky, že by sa teraz diskutovalo o tom  v slovenskom parlamente, dôvod je zloženie parlamentu. Pán Kováč si vie predstaviť kto by túto tému mohol načrtnúť, jedna z politických sa tým ani netají, ale by narazila na veľmi silný odpor tých ostatných politických strán, lebo koniec koncov by sa to stalo hrou o voliča.

Otázka č. 4- Vieme zhrnúť čo sa v Rakúsku udialo? Máte k tomu informácie?

                To, že to bolo v Rakúsku je osobitne zaujímavé, lebo v Rakúsku bola tzv. akcia T4 počas druhej svetovej vojny, kde boli úplne likvidovaní telesné a duševné postihnutí ľudia. Bolo to označované ako eutanázia, ale nebola to eutanázia, ale doslova vyvraždovanie. To, že sa Rakúsko takto rozhodlo svedčí o určitom vývoji.

Otázka č. 5- Ako túto tému vnímate osobne?

                Podľa pána Kováča tu ide o stanovenie za akých podmienok. Pán Kováč sa netají, že je za asistované ukončenie života. Podľa pána Kováča ak človek naozaj trpí, tak treba mu za presne stanovených podmienok ten akt asistovaného ukončenia života umožniť. Treba si uvedomiť , že väčšina z nás má obavu, že niekedy v živote stratí kontrolu nad sebou. Pán Kováč priznal, že existuje veľa liečiv na kontrolovanie bolesti, existujú možnosti paliatívnej starostlivosti, ale sú situácie, ktoré nie sú spojené napríklad s bolesťou, hosť si vie predstaviť, že inteligentní ľudia začínajú zrazu  trpieť znakmi demencie, v takomto prípade je to strata dôstojnosti človeka. 

Otázka č. 6- Povedali ste, že keď spácha človek samovraždu, tak  to akceptujeme . Moderátorka odporuje, že tomuto človekovi, ktorý chce spáchať samovraždu iný človek chce pomôcť. Ako by ste protiargumentovali tomuto človekovi?

                Samozrejme, ak človek trpí depresiou, tak má podľa hosťa neodkloniteľnú náladu, je smutný , existujú možnosti liečby. Na druhej strane, ak človek je nevyliečiteľné chorý a táto choroba vedie ku smrti, tak to trošku mení situáciu.

                Jednou z kritérii eutanázie je, aby bola vyčerpaná všetka dostupná liečba pre toho človeka. Pán Čáp si myslí, že ten koncept eutanázie by mal byť takto široký. Téma ako ľudia zomierajú na Slovensku nie je otvorená. V Rakúsku, keď oznámili, že bol schválený zákon o asistovanej samovražde, tak rakúska vláda zároveň oznámila, že podporí aj paliatívnu starostlivosť v Rakúsku. Rakúska vláda podporila paliatívnu starostlivosť práve preto, aby sa eutanázia a asistovaná samovražda nestála systémovým riešením. To si myslí hosť, že je dôležité. Ak bude podporovať štát paliatívnu starostlivosť, tak žiadosti ako keby vymiznú. Podľa hosťa je to tá druhá časť, v prvom rade by sme sa mali pozrieť v akom stave máme zdravotníctvo. Podľa hosťa dostupnosť paliatívnej starostlivosti je nízka. Samozrejme potom sa môžeme rozprávať o eutanázii a asistovanej samovražde.

Otázka č. 7- Keby bola pán Kováč dostupnejšia paliatívna starostlivosť, tak by to menilo pohľad na túto tému?

                Pán Kováč keby bola dostupnejšia paliatívna starostlivosť, tak by nemenil názor na eutanáziu a asistovanú samovraždu.

Otázka č. 8- Pán Čáp vysvetlili ste rozdiel medzi eutanáziou a asistovaným ukončením života. Čo by podľa vás bolo lepšie pre Slovensko, keby sme rozmýšľali nad touto možnosťou to zaviesť?

                Treba sa podľa hosťa pozrieť na jednotlivé druhy, typy eutanázie. Väčšinou, keď sa hovorí o eutanázii, tak sa hovorí o vyžiadanej, tzv. voluntárnej eutanázii. Pri tomto druhu eutanázie rozhoduje o smrti sám zomierajúci. Potom sú eutanázie, pri ktorých rozhoduje o smrti zomierajúceho niekto iný. Dôležitým faktorom pri eutanázii je tá vôľa človeka, že chce ukončiť svoj život a tá vôľa musí byť dokladovaná ako  pevná.

Otázka č. 9- Aké sú najväčšie za a proti v takejto legislatíve? Veľakrát o toto žiadajú ľudia, ktorí majú rôzne degeneratívné svalové ochorenia, ktorí už nie sú schopní  vykonať tento úkon. Nebolo by to voči ním diskriminačne?

                Osobne si myslí hosť, že áno. Keď títo ľudia potrebujú pomoc aj pri zabití, tak to je pre nich frustrujúce. Podľa hosťa Čápa to má aj úskalia, že eutanázia môže byť aj nedobrovoľná. Podľa hosťa je dôležité si zadefinovať čo budeme myslieť pod tou eutanáziou, a potom sa to dostane do našich právnych systémov.

Otázka č. 10-  Pán Kováč vy sa nebojíte, že bude sa tento inštitút zneužívať ?

                Podľa pána Kováča možnosť zneužívania je klasický príklad názoru odporcov na túto tému. Pasívna eutanázia je v súčasnosti možná, každý pacient je schopný odňať informovaný súhlas s liečbou. Pán Kováč má skúsenosti, keďže robí obhliadky mŕtvych, že zomierajúci v istých momentoch sa rozhodnú zomrieť. Títo zomierajúci prestanú príjmať potravu, prestanú prijmať tekutiny a jednoducho ich život sa skončí v priebehu niekoľkých dní. Jednoznačne, ak by sme rozmýšľali nad tou legalizáciou asistovanej samovraždy, tak jednoznačne by sme mali zlegalizovať tie formy, pri ktorých by chorý sa mohol rozhodnúť, že zomrie, číže jedine vyžiadane formy ukončenia života. Bavíme sa buď o aktívnej eutanázii alebo o asistovanej samovražde. Pri týchto situáciách je to možné akceptovať a dá sa to objektívne skontrolovať.

Otázka č. 11- U nás na Slovensku je to aké, keby sa lekár rozhodol aktívne pomôcť nevyliečiteľne chorému človeku?

                O takýchto prípadoch hosť nevie. Ak by sa tento prípad stal, tak by bol podľa hosťa široko-ďaleko medializovaný. V minulosti bol prípad, ktorý bol médiami označený ako eutanázia, bol to prípad z východného Slovenska, tam sa podľa hosťa netýkalo eutanázie. Z právneho hľadiska to bol trestný čin neposkytnutia pomoci. Pokiaľ by úkladnú vraždu alebo vraždu urobil zdravotnícky pracovník, tak by to bolo posudzované ešte závažnejším spôsobom. Keby pacient lekára presvedčil, že aby ho zabil, tak tam by mu hrozil trest odňatia slobody až na doživotie.

Otázka poslucháča- Je možnosť odmietnutia liečby na Slovensku v súlade s etikou alebo sa prikláňajú k inej možnosti?

                Áno podľa Čapa je to v súlade s etikou, existuje tu inštitút odmietnutia informovaného súhlasu, číže slobody rozhodovať o svojom živote a logicky keď môžeme rozhodovať o svojom živote, tak môžeme rozhodovať aj o svojej chorobe. Keď má človek mozgové kapacity na tom, aké by to bolo keby odmietol liečbu, tak to podľa hosťa nemusí byť odopreté.

Otázka  poslucháčky- Čo v prípade, keď človek je dementný a chcú o jeho živote  za neho rozhodnúť jeho blízki?

                Podľa hosťa by sme mali rešpektovať autonómiu každého človeka. Nikto by nemal rozhodovať v takýchto situáciách za druhého, koniec koncov v Slovenskej republike platí Dohovor o ľudských právach. V tomto dohovore sa píše, že každý z nás má právo na rešpektovanie vopred vysloveného priania. Pokiaľ niekto nechce byť zachránený, tak táto vôľa by mala byť rešpektovaná. Veľmi smutnou skutočnosťou pre Slovensko je podľa hosťa, že sa nezaviedol takzvaný inštitút predchádzajúceho priania, v Českej republike to niekoľko rokov funguje.

Otázka poslucháčky- Nie je diskriminácia, keď štát neumožní človekovi jeho ukončenie života?

                Každé diktovanie ako má človek zomrieť nie je úplne v poriadku. Zrejme existujú aj legitímne dôvody, prečo štát nepovoľuje eutanáziu. Eutanázia je uzákonená len v niektorých krajinách napríklad v Európe je to Belgicko alebo Luxembursko. Stále aj tam pretrvávajú diskusie do akej miery je eutanázia bezpečná. Hosť si myslí, že treba nájsť v tom presne zadefinované miesto

Otázka č. 12- Počuli ste pán Kováč od niekoho, že by sa sťažoval, že mu nedovolia ukončiť život?

                Pána Kováča napadá prípad jednej Britky, ktorá chcela dosiahnuť, aby jej manžel jej pomohol pri asistovanej samovražde. Moderátorka sa dodatočne spýtala, čí si hosť pamätá ako to dopadlo. Dopadlo to tak, že defakcto neuspela. Jednalo o degeneratívne ochorenie nervového systému v tomto prípade.

Postreh poslucháčky

Človek má právo dôstojne žiť, rovnako má právo aj dôstojne odísť. Nechať človeka u nevyliečiteľnej choroby doslova trpieť je priam neľudské, zvieratám to neurobíme, ale u ľudí to považujeme za normálne.

Reakcia na postreh poslucháčky od pána hosťa Kováča

                Podľa pána Kováča je to konštatovanie faktov.

Reakcia na postreh poslucháčky od pána hosťa Čápa?

                Podľa pána Čápa u každého človeka pohľad na trpiaceho človeka vyvoláva súcit. Jedna z foriem súcitu je aktívny súcit, možno aj pohnutka k tomu, že pomôcť mu, že vlastne zomrie.

Otázka č. 13- Prečo je človek schopnejší ukončiť život zvieraťa?

                Niektorí hovoria, že medzi zvieraťom a človekom nie je rozdiel. Podľa hosťa je tam jeden rozdiel, že máme prístup človeka ako k osobe, u zvierati tento prístup neexistuje.

Otázka poslucháča- Mám problém, chcem využiť plnú eutanáziu, nie som chorý ani dementný, prosím o pomoc a radu je to veľmi zložité

                V tomto prípade by to mohlo byť chápane ako pomoc pri samovražde. Existujú krajiny, kde je možné podstúpiť aj asistovanú samovraždu pre cudzincov. Vo Švajčiarsku existujú organizácie, ktoré poskytujú pomoc pri asistovanej samovražde. Koniec koncov prednedávnom bol v slovenských kinách film na túto tému.

Otázka poslucháčky- Dá sa eutanázia označiť za morálnu?                Podľa hosťa má rozhodovanie o svojom živote rovnakú váhu ako rozhodovanie o svojej smrti. Mnohí hovoria o dôstojnosti vo vzťahu k ľudskému životu. Dôstojnosť k životu sa dá chápať dvojako, na jednej strane je to dôstojnosť k životu v tomto zmysle, že ľudský život je nedotknuteľný a sa týka k úcte k životu, v náboženstve sa hovorí o posmrtnosti. Na druhej strane je aspekt, ako ľudia zo svojej pozície dôstojnosť vnímajú. To je dôstojnosť v našich vzťahoch, ktorá funguje.  Práve táto dôstojnosť môže byť pri utrpení nárušená. Ľudia môžu vnímať svoj život ako život nehodný žitia, lebo v tomto živote trpia neznesiteľným životom a spôsobom  Práve v takýchto situáciách je garantom tá prvá osoba, ten človek sám vie čo je pre neho zlo a čo je pre neho dobro.