ekonomika

Blog o šikane medzi  deťmi

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme šikane medzi deťmi. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 22.januára 2022 o 21.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom psychológom a vysokoškolským pedagógom Mironom Zelinom.

                Prípad dievčaťa v Miloslave, ktorého napadli, opili a vyzliekli chlapci  otriasol celé Slovensko. V relácii moderátorka s hosťom sa snažila hľadať odpoveď na otázku  čo býva príčinou šikany. Podľa psychológa Mirona Zelinu je dôvod šikany u detí nedostatok lásky a pozornosti. Podľa psychológa deti treba učiť zodpovednosti za svoje činy. V relácii sa zaoberali aj otázkou, že ako predchádzať šikane v dospelosti.

 Otázka č. 1- Je dobre, že v téme šikany sa viac venujeme? Je dobre, že téma šikany sa dostáva viacej do pozornosti?

                Téma šikanovania je veľmi závažnou témou nielen z hľadiska človeka, ktorý je šikanovaný, ale aj z hľadiska spoločnosti. Ľudia v takejto šikanujúcej spoločnosti majú potom zlé vzťahy, zle pracujú, podávajú zlý pracovný výkon, nie sú šťastní.

Otázka č. 2- Je téma šikany nielen ľudským, ale aj spoločenským a právnym problémom?

                Na pojem šikana existuje veľmi veľa definícii, ale dôležité je rozpoznanie hraníc šikany a iných prejavov. Pri šikane je veľmi dôležité ako to vnímajú aktéri šikany. Môže to byť rodič, učiteľ atď alebo tí, ktorí prichádzajú do styku s ľuďmi. Pán profesor upozornil na jednu vec, že jav šikany nie je nejaká nová vec, šikana tu existovala už odjakživa. Veľmi typickým príkladom šikany je šikana na vojne, vo väzniciach alebo v spoločnostiach, kde sú uzavreté nejaké kasty. V týchto spoločnostiach sa šikana v nejakých obdobách aj objaví. Tiež je veľmi dôležité povedať, že v súčasnosti je nárast šikanovania. Je to dané tým, že existuje veľa kríz, ktoré má celosvetová spoločnosť. Týmito krízami sú napríklad kríza hodnôt alebo kríza rodiny, kríza vzdelávania, kríza výchovy a to všetko prispieva k tomu, že šikanovanie ako fenomén narastá. Intenzita šikanovania ide do nižšieho veku a šikanovanie ide do oblasti, ktoré doteraz neboli také postihnuté.

Otázka č. 3- Je šikana zlyhaním nielen jednotlivca, ale aj spoločnosti?

                Šikana vyrastá na podhubí zvyšovania ľudského zla, neistoty a nedôvery. Existuje obrovský rad príčin, ktoré spôsobujú šikanu a šikana je jedna forma toho prejavu. Hosť poukázal na fenomén nárastu užívania drog, fenomén nárastu trestnej činnosti, fenomén nárastu zločinnosti a vulgarizmu. To všetko dokazujú štatistiky. Napríklad slovenské väznice a výchovné zariadenia sú preplnené. V celej Európe aj vo svete tento trend narastá.

Otázka č. 4- Súhlasíte s názorom, že aj agresor je obeť, ktorá potrebuje pomoc?

                Podľa pána profesora keby sme vedeli príčinu, prečo sa agresor stal agresorom, tak by sme mohli predísť šikanovaniu v spoločnosti. Naopak potom agresor sa realizuje na svojej obeti. Existuje veda, ktorá skúma, prečo sa obeť stala obeťou a zase by sme mohli skúmať ako sa obeť môže brániť pri šikanovaní. To sú zvláštne oblasti, ktorými sa zaoberá sociálna psychológia a psychológia osobností.

Otázka č. 5- Ako sa stáva obeť obeťou?

                Jedna z teórii hovorí, že sú za tým psychologické charakteristiky osobností, akými sú, že táto obeť je tichá, introvertovaná, ale aj telesné charakteristiky osobností akými sú, že táto obeť je fyzicky slabšia, ale aj chorľavejšia. Čo je dôležité na tom je skupinová väzba, kde tá obeť žije. Prvým krokom vodcu šikanovania je, že vytlačí slabšieho jedinca z kolektívu. Napríklad, že ho neberie do skupiny. Tomuto javu psychologovia hovoria ostrakizmus. Pri tomto kroku sa jedinec pomaličky stáva obeťou, samozrejme, že to má aj ďalšie fázy. Moderátorka v nedávnej dobe počula, že jedna riaditeľka reedukačného centra povedala, že klienti v tomto centre to  majú geneticky dané, že sa správajú, tak ako sa správajú. Fakt, že jedinec je agresor alebo obeťou je za tým nejaká genetika. Psychológovia tomu hovoria temperament. Temparamentné črty sú v mnohých prípadoch geneticky podmienené. Podľa psychológa v 30 % prípadoch pôsobia tieto genetické vplyvy. Niektoré črty osobností sú dané geneticky napríklad, čí je jedinec introvert alebo extrovert, ale tieto temperamentné  črty osobnosti sa dajú výchovou nejako prekonávať.

Otázka č.6- Kedy je možné hovoriť o šikanovaní?

                Pani učiteľka mala pravdu, je to veľmi zložitý problém. V relácii pán profesor vložil historickú vsuvku, že keď pán profesor chodil do školy, tak sa vôbec nehovorilo o šikane. Keď niekto zobral jedlo spolužiakovi, tak to boli normálne praktiky školského života. Neoznačovali to učitelia termínom šikanovanie. Dnes je moderná doba a človek všetko skúma do hĺbky, kde je tá hranica, že toto je šikanovanie. Dnes na Slovensku sa formuje zákon o kyberšikane, kde právnici musia zadefinovať, kde to je už šikana. Hosť v relácii povedal odborné veci ako šikanu rozlišujú odborníci, psychológovia. Určili sa 4 znaky. Prvým znakom je, že musí byť úmysel agresora spôsobiť škodu alebo strach tej obeti. Druhým bodom je, že sa to vyskytuje opakovane, keď sa dvaja chlapci pobijú, ale na druhý deň sú dobrí k sebe, tak to ešte nie je šikanovanie. Tretím bodom je, že šikana sa vyskytuje skupinovo, existuje individuálna šikana, ale väčšinou je to skupina. Napríklad skupina žiakov šikanuje jedného žiaka alebo na pracovisku, v športovom tíme sa to vyskytuje. Štvrtý znak je, že ten agresor je zvyčajne v niečom silnejší alebo má aspoň silnejšiu moc nad tou obeťou. Keď to napĺňa, tak môžeme hovoriť o šikanovaní.

Otázka č. 7- Ako sa dá zistiť, že ide o šikanovanie?

                Na to existuje celý rád metód a techník ako diagnostikovať šikanu. Pán profesor v relácii  vymenoval základné metódy ako zistiť šikanu. Prvou metódou je pozorovanie. Keď je dieťa obeťou, väčšinou je samotár, neberú ho spolužiaci do krúžku, medzi seba, je smutný, má trému, keď napríklad má vystupovať pred spolužiakmi. Pozorovať by mali  nielen učitelia žiaka, ale aj rodičia svoje dieťa. Rodičia napríklad keď zistí, že má modriny, je jasné, že čo sa s ním deje. Druhou metódou je sledovanie vzťahov, klímy v triede. Školský psychológ môže žiakom dať dotazník, z ktorého môže vyjsť, že ktorý zo žiakov je ostrakista, ktorého zo žiakov nemajú radi žiaci.

Otázka č. 8- Máte nejaké skúsenosti so šikanovaním z dlhoročnej práce učiteľa?

                Tých skúseností je veľmi veľa. Keď pán profesor bol na vojne, tak zažil šikanu. Keď bol pán profesor prvoročákom, tak bol šikanovaný. V podstate sa pán profesor naučil šikanovať, keď bol 2. rok na vojne, odrazu začali šikanovať tých vojakov, ktorí tam prichádzali. Tam mnohí to bránia tým, že tam sa chlapci naučia životu, že škoda, že nemáme vojenskú službu. Človek sa naučí šikanovať, keď je statusovo vyššie.

Otázka č. 9- Neboli tam chlapci, ktorí to nerobili, ktorí sa vzopreli?

                Pri šikanovaní existovali jeden moment, že čí sa obeť alebo jeho spolužiaci ozvú. Ten ostrakista v tej skupine keby mal odvahu povedať, že nebudem poslúchať napr., že nedonesiem vám cigarety, nebudem s vami piť alkohol. Samozrejme, keď pán profesor učil, tak mali prípady šikany. Pán profesor mal prípad, keď šiestaci nechali druháka o opasku visieť, keď druhák kričal veľmi, tak to museli riešiť. Najhoršia vec aj v politike je tzv. mlčiaca väčšina, sú to ľudia, ktorí sa neozývajú. Dôležité je viesť ľudí, aby boli sebou, aby boli odvážni, aby povedali nie v situáciách, keď s nimi niekto manipuluje.

Otázka č. 10- Aké sú príčiny šikanovania?

                Príčin prečo človek šikanuje alebo sa stáva obeťou je veľa. Medzi spoločné alebo najviac vyskytujúce príčiny šikanovania patria túžba po uznaní. Keď človek nie je uznávaný, tak sa chce zviditeľniť.  Mobily a sociálne siete spôsobujú ešte väčšiu túžbu človeka sa zviditeľniť. Ďalšou príčinou je, že človek nevie riešiť svoje problémy.  Tento človek môže pod vplyvom médií alebo rodičov sa naučiť riešiť problémy formou šikanovania. Ďalšou príčinou šikanovania je stav frustrácie. Tento človek je naštvaný na politiku, tento človek je naštvaný na rodinu. Tieto problémy sa naakumulujú a vzniká šikanovanie. Ďalšou príčinou šikanovania môže byť, že človek, ktorý šikanuje sa nudí. Ďalšou príčinou šikanovania môžu byť sexuálne problémy, sexuálna neuspokojivosť a z toho plynie šikanovanie. Príčinou šikanovania môže byť mnohokrát výchova v rodine. Najčastejšie deti, ktoré šikanujú iné deti majú málo lásky. Ďalšou príčinou šikanovania môže byť absencia limitov čo môžu a čo nemôžu. Tieto deti, keď nemajú hranice, tak si myslia, že všetko môžu.

Otázka č. 11- Čo by sa malo urobiť, aby bossing a mobbing sa neuskutočňoval na pracovisku?

                To je dosť zložitá otázka naučiť človeka byť sám sebou. Jeho osobnosť musí byť integrovaná, tento človek musí mať v sebe dosť rezidencie a odolnosti, aby odolal týmto vplyvom, ktoré na neho negatívne vplývajú. Tam patria mnohé veci do tej rezidencie, jednou z vecí je rozumové spracovanie, ako je na tom ten človek kognitívne, racionálne. Uvažuje o tom čo robí a čo s ním to urobí. Odborná definícia šikanovania znie takto, šikanovanie je ustálené, opakujúce sa , skupinové a individuálne, nepriateľské tzv. hostilné správanie, ktoré ponížuje ľudskú dôstojnosť, ľudskú bytosť. Šikanovanie je presadzovanie svojich práv na úkor druhých ľudí. Mobbing je psychické týranie, to je drastická forma, pri mobbingu ide o systematický a opakovaný útok na tú osobu. Bossing je, keď nadriadený pracovník na pracovisku šikanuje svojich podriadených. Faktorov, ktoré sa dajú dohromady je viacej.

Otázka č. 12- Líšia sa formy šikany od tých, s ktorými ste sa stretávali v praxi psychológa?           

                Moderné technické prostriedky výrazne pomáhajú znásobovať šikanu, lebo sa dostávajú do virtuálneho sveta, dostávajú sa na verejnosť. Jeden z psychológov napísal, že kto nie je na mobile alebo na sociálnych sieťach nie je celebrita. Tento človek chce vnímať ako ho vnímajú ostatní. Moderátorka dodala, že niektoré celebrity alebo známe osobnosti na Facebooku ani nie sú. Podľa pána profesora nevieme nájsť obranu voči kyberšikane. Napríklad sa  dokonca zistila kyberšikana aj cez drony. Najčastejšou a najstaršou  formou šikany je slovná šikana. Pri tejto forme ide o ponižovanie, výsmech, sarkazmus, rozširovanie klebiet. Táto forma šikany nie je podľa pána profesora taká ostrá. Ďalšou formou sú formy šikanovaného správania. Takými príkladmi sú vymáhanie služieb. Napríklad pán profesor mal prípad, že štvrták siedmakovi musel nosiť tašku domov, tento štvrták musel dávať siedmakovi peniaze. Veľkou formou vydierania je vymáhanie veľkého množstva peňazí a aj sexuálne obťažovanie. Takým príkladom je písanie domácich úloh aj za iných. Na vojne zažil pán profesor na vlastnej koži príklad, že museli robiť mazákom kikiríkanie, kukučku. Najhoršie sú potom fyzické formy šikany, kde dochádza k fyzickému ublíženiu. Pán psychológ mal prípad šikanovania formou popálením, že agresori pálili cigarety na rukách obeti. Samozrejme potom ich donútili, aby sa samy rezali, aby robili na sebe sebapoškodzovanie. Medzi ďalšie formy fyzickej šikany patria zatváranie na samotku, hrubé fyzické tresty. Tieto formy fyzickej šikany sú tak časté, že vedú až k samovraždám.

Otázka č. 13- Aké fázy má šikana?

                Prvou fázou šikany je, že nič sa nedeje. Druhou fázou je, že vodca začína zneužívať obeť jednoduchými vecami. Tento agresor zbadá, že obeť je submisívna, že to skrátka robí, číže podlieha tomu tlaku. Treťou fázou šikany je, že k agresorovi sa pripája skupina ľudí. Pri tejto obeti platí, že obeť nemá zastancov, aby sa bránila. Štvrtou fázou šikany je totalitný systém . Títo agresori majú neuveriteľné zdroje ako sa vyhrážajú. Táto teória platí na sociálne systémy. Napríklad Hitler prišiel takýmto spôsobom k moci.

Otázka č. 14- Darí sa bojovať  voči šikane v školách v súčasnosti?

                Záleží od toho ako to meriame, zisťujeme. Nie je to vôbec ľahké zistiť. Je dôležité zistiť účinnosť opatrení, ktoré sú namierené voči šikanovaniu. Najúčinnejšie sú zatiaľ kamery na školách Tam sa dá zistiť koľko bolo šikany alebo protispoločenského správania v triedach pred a po zavedení kamier v školách. Tam bola účinnosť dosť vysoká. Významne sa ukázalo aj začleňovanie odborníkov do škôl. Títo odborníci sa môžu veľmi intenzívne venovať vzťahom medzi žiakmi v triedach.

Otázka č. 15- Existujú nejaké solídne výskumy u nás, ktoré by vyhodnocovali účinnosť opatrení na školách?

                Pán profesor nepozná nejaké prieskumy, ktoré by hovorili o celoslovenskom merítku, ale máme prieskumy za jednotlivé školy. Pri týchto prieskumoch pán profesor odporúča ísť do hĺbky. Úžasnou formou boja voči šikane je vybudovanie dôvery medzi učiteľom a žiakom, medzi rodičom a učiteľom a medzi učiteľom a rodičom. Tieto strany musia mať dôveru, že vedia čo robia vtedy a vtedy, vtedy je to podľa profesora dobre. Keď škola má vzťah taký, že nevie čo sa deje s dieťaťom po škole, tak je to zlé. Prednáška na tému šikany je dobrá vec, ale iba tá vec podľa pána profesora nestačí, lebo je to formálna vec. Škola by mala sledovať život týchto detí, treba zistiť dynamiku vzťahov, ktoré prebiehajú.

Otázka č. 16- Aké sú opatrenia proti tomu, aby sa žiaci nedopúšťali šikane?

                Každá škola by mala mať tzv. výchovný program. Programy výchovy sú žiaľbohu podľa pána profesora zanedbávané. V novej reforme školstva chýba kapitola o výchove. Každá škola na začiatku školského roka si má urobiť tzv. diagnostickú fázu. Pri tejto diagnostickej fáze učitelia by mali pomerať ako sú žiaci s tými známkami, koľkí žiaci prepadávajú, koľkí žiaci sa učia pod svoje možnosti, koľko je nadaných detí, čo s tými deťmi treba robiť. Druhou oblasťou diagnostiky  je správanie, treťou oblasťou je profesionálna orientácia. Učiteľ by mal urobiť dotazníky, pozorovania, aby zistil, ktorí žiaci sú agresívni, sebapresadzujúci, ktorí žiaci berú drogy a ktorí neberú, ktorí žiaci robia zlé správanie iného druhu. Keď učiteľ pozná mapu triedy, tak s každým žiakom môže robiť učiteľ individuálny vzdelávací plán.

Otázka č. 17- Je nejaká nádej, že sa deti polepšia napríklad v reedukačných centrách?

                Ak zlyhajú pri šikane alebo pri protispoločenskom správaní všetky opatrenia, ktoré sa uskutočňujú v škole, tak idú na rad právne opatrenia. V týchto právnych opatreniach máme na Slovensku sanátoria, reedukačné centrá a máme aj mimoškolský systém, číže detské domovy. Podľa štatistík máme v detských domovoch vyše 1800 deti a to je zlyhanie systému, to je zlyhanie výchovy, lebo počet detí v týchto zariadeniach stúpa. Pán profesor bol šokovaný zo štatistiky koľko rodičov odovzdajú detí do detských domovov, lebo nezvládajú ich výchovu. Hosťov kolega poukázal, že tento pobyt v zariadeniach  pomohol  týmto deťom. Mnohí ľudia hovoria o detských domovoch, že im to pomohlo. Na druhej strane existujú štatistiky, koľko detí, ktoré sa zle vychovajú v detských domovoch zostanú na ulicu a páchajú trestnú činnosť.

Otázka č. 18- čo môže urobiť spoločnosť, ale aj rodič, aby sa predišlo šikanovaniu?                Pán profesor povedal, že treba jednoznačne budovať dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia by mali milovať svoje dieťa, prípadne deti. Rodičia by nemali všetko odpúšťať dieťaťu, dieťa by malo mať aj povinnosti, o tom hovorí aj Dohovor o právach dieťaťa. Základnou povinnosťou dieťaťa je učiť sa, to je jeho prácou. Deti by mali byť dobré a by mali dodržiavať spoločenské normy. Rodičia by mali byť k dieťaťu nároční. Keď rodič vychováva z dieťaťa rozmaznané dieťa, tak dieťa môže pani učiteľke alebo učiteľovi povedať, že sa nechce mu čítať, dokonca mali prípad, že zbili žiaci učiteľku. Rodičia by nemali robiť liberálnu výchovu, takým spôsobom, že všetko odpúšťam tomu dieťaťu. Rodičia by mali naučiť dieťa si tvoriť vlastný život k zodpovednosti čo to dieťa robí a to je úloha rodičov. To nemôže urobiť rodič, ktorý nemiluje svoje dieťa, to nemôže urobiť rodič, ktorý nemá čas na dieťa, to nemôže dať rodič dieťaťu, ktorý sám dáva príklad na šikanovanie