ekonomika

Blog o hoaxoch a dezinformáciách

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme hoaxov a dezinformácii, ktoré dokážu narobiť obrovské škody, najmä teraz počas pandémie sa ukazuje aké sú nebezpečné. Ministerstvo vnútra chce ich širiteľov prísne trestať, navrhuje zmenu zákona, týchto šíriteľov chce trestať dokonca väzením. V relácii diskutovali, či je tento postup správny. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Kontakty. Táto relácia bola odvysielaná 17. januára 2022 o 20.05 s moderátorkou Evou Sládkovou a jej hosťami Tomášom Krišákom ( odborník na hoaxy) a Tomášom Kamencom  ( právnik, advokát).

                S rozmachom internetu a sociálnych sietí sa stále viac darí dezinformáciám. Nebezpečné boli vždy, avšak súčasná pandemická situácia nám ukazuje aký majú devastačný účinok pre spoločnosť. V posledných mesiacoch sa hovorí, že na boj s dezinformáciami nepomôže len vzdelávanie obyvateľstva. Ministerka spravodlivosti navrhuje zmenu novely zákona, navrhuje prísnejšie trestanie šíriteľov dezinformácii, za hoaxy by mohlo hroziť väzenie, je to dobrá cesta. V relácii diskutovali ako na jednej strane trestať týchto ľudí za tieto hoaxy, ale na druhej strane pritom neohrozovať slobodu slova.

Otázka č. 1- Čo v oblasti dezinformácii a hoaxov  podľa vás pán Krišák odhalila pandémia?

                Pandémia v oblasti dezinformácii a hoaxov odhalila zraniteľnosť celej svetovej populácie  a sociálne siete ukázali, že samé od seba tento problém nedokážu riešiť. Podľa hosťa je potrebný zásah štátnych a nadštátnych inštitúcii. Na Slovensku vidíme fenomén demoralizácie slovenskej spoločnosti. To sa ukazuje aj na štatistikách, dezinformáciám sa darí viacej ako kedykoľvek predtým, zvýšil sa obsah zdrojov zameraných na dezinformácie a hoaxy. Dezinformácie sa stali pre určitú časť obyvateľstva aj normou, vďaka tomu veľa politikov začalo používať ako svoj pracovný nástroj tvorbu dezinformácii a hoaxov. Slovensko je podľa hosťa rozdelené na 2 polovice a to obyvateľov, ktorí šíria dezinformácie a hoaxy a obyvateľov, ktorí veria štandardom, čo je objektívne pravdivé.

Otázka č. 2- Pán Kamenec, kde vidíte najväčšie riziko šírenia dezinformácii a hoaxov?

                Najväčšie riziko v tejto pandemickej dobe vidí hosť v ohrození života a zdravia. Podľa hosťa tento fenomén hoaxov a dezinformácii prináša ignorovanie overených vedeckých postupov, vedeckých názorov a prikláňania sa k šarlatánstvu. V druhej skupine vidí hosť aj ohrozenie demokracie, štátneho zriadenia, ktoré funguje v Európe, ktoré funguje  v Severnej Amerike, ktoré funguje v časti Ázie. Tento demokratický systém nie je teraz ochotný vzdorovať tomuto tlaku. Dokonca politici, ktorí si hovoria, že sú demokratickí používajú tento nástroj a vôbec si neuvedomujú, že je zničujúci pre spoločnosť.

Otázka č. 3- Čo sú vlastne dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie?

                Podľa Kamenca dezinformácia je informácia, ktorá je objektívne nepravdivá a dá sa vyvrátiť jej pravdivosť, hoax je úmyselne šíriaca dezinformácia, čí už médiami ale môže sa šíriť aj ústnym podaním.  Hybridná hrozba je hrozba, ktorá zahŕňa dezinformácie a hoaxy.  Je to podľa hosťa nevojnové ohrozenie demokratizácie štátov.

Otázka č. 4- Aký je rozdiel medzi dezinformáciou a nepravdivou informáciou?

                Nepravdivá informácia je informácia, ktorá je nepravdivá, ale šíriteľ tejto informácie si neuvedomuje, že je nepravdivá, šíri ju bezumyselne, vlastne bez toho, aby mal zlý úmysel. Pri dezinformácii už niekto vedel dokázať, že šíriteľ si uvedomoval, že informácia je nepravdivá. Tento šíriteľ má určitú agendu a objektívne šíri tieto dezinformácie. Tam vidíme akú majú rozdielnu mieru škodlivosti tieto informácie. Dezinformácie a hoaxy sú informácie, ktoré sú namierené k tomu, aby škodili spoločnosti, pri nepravdivých informáciách môžeme naraziť aj na predsudky alebo klebety. Prítomnosť nepravdivých informácii môže dokumentovať fakt, ako prítomné sú v spoločnosti negatívne javy ako je napríklad rasizmus, spoločenská nerovnosť.

V relácii bol použitý príspevok  Dáši Omástovej, ktorá sa rozprávala s policajtmi, ktorí bojujú s obyvateľmi Slovenska, ktorí šíria dezinformácie.

                Podľa Martina Godu sa treba najskôr odvolávať na relevantné štúdie. Výhodou toho ministerstva je, že mnohí ľudia sú ochotní pomáhať. Ten obsah príspevkov je dobre vyzdrojovaný a skontrolovaný ľuďmi, ktorí sa vyznajú v tejto problematike.

                Ministerstvo zahraničných vecí publikuje videá, ktorých cieľom je objasniť obyvateľstvu na základe faktov zahranično-politické udalosti, lebo sa v našom priestore vyskytujú viaceré konšpirácie. Redaktorka doplnila, že sa pripravujú rôzne online debaty. Debaty sú zamerané na zahranično-politické témy ako je napríklad Európska únia, rozvojová spolupráca, OSN.  Redaktorka dodala, že ako je zvykom, tak tieto diskusie zachvátia nenávistné komentáre nahnevaných ľudí. Podľa Petra Jančkárika vidíme tam hlučných komentujúcich, nenávistné osočovanie. Malá skupina ľudí  vie pokaziť akýkoľvek pokus o diskusiu. Podľa odborníka by sme to nemali vzdávať, lebo komentáre sledujú ľudia, ktorí sú ticho. Nemá zmysel sa zapájať do zafuľaných diskusii, lebo nie je cieľom presvedčiť konšpirátora, že sa mýli, dôležité je presvedčiť tých ľudí, ktorí si to chodia čítať a ktorí sú v tej šedej zóne a ešte sú otvorení počúvať vás. Predsalen karta sa obracia a ľudia píšu aj konštruktívne komentáre. Peter Jančkarik povedal, že 1 páni presvedčila troch ľudí z práce s videámi z ich organizácie.

Otázka č. 5- Stačí podľa vás pán Kamenec takto nenásilne vzdelávať občanov alebo potrebujeme prísnejšiu legislatívu?

                Podľa pána Kamenca sa to ťažko váži detailne, lebo nemáme dostatočnú výbavu. Je dôležité postupovať aj mimo trestnoprávnych prostriedkov. Činnosť štátu musí byť intenzívnejšia ako to teraz vidíme. Vysvetľovanie musí byť cielené na dospelých ľudí, teraz je cielené na infaltívne postavičky a brať tú verejnosť vážne, to znamená, že tí ľudia sú znepokojení, tí ľudia sa boja a nevedia čo im môže spôsobiť vakcína, nevedia, čo im môže spôsobiť Kovid. Štát by mal cieliť akurátne informácie na spoločnosť. Zmätená komunikácia skôr nahráva dezinformátorom a konšpirátorom ako by mala presvedčiť. Ak tieto prostriedky zlyhajú, tak štát by mal mať zbraň posledného použitia, čí už formou trestnoprávnych  prostriedkov alebo aj iných právnych prostriedkov, kedy môže zastaviť škodlivé informácie a škodlivú aktivitu, čí už na sociálnych sieťach alebo niekde inde.

Otázka č. 6- Pán Kriššak, podľa vás sme vyčerpali všetky možnosti čo sa týka vzdelávania v oblasti dezinformácii?

                Pán Kriššák si myslí, že tie možnosti sme na Slovensku určite nevyčerpali aj napriek situácii ako sa javí sme ako keby na začiatku využitia tých možností ako je vzdelávanie, strategická komunikácia a vytvorenie funkčného až partnerského prístupu ku spoločnosti zo strany štátu. Pán Kriššák súhlasí s pánom Kamencom, že si to vyžaduje prísnejšie zákony by malo byť posledné po čom štát bude siahať. Tiež je dôležité hovoriť o regulaciách, ktoré sú záväzne práve k tomu riešeniu ako napríklad nútiť spoločnosti Facebook a Google, aby boli otvorenejšie k ochrane slobody prejavu a k ochrane samotných uživateľov sociálnych sietí. Musí byť snaha o nešírenie myšlienok, informácii, ktoré sú v rozpore s realitou. Toto všetko môžeme urobiť formou regulácie, ktorá tiež má formu zákonov, záväzných pravidiel, ku ktorým sa kooperácie majú zaviazať. V Európskej únii sa chystá jeden projekt zameraný na dezinformácie a hoaxy a hosť verí, že to prinúti Facebook a Google k väčšej zodpovednosti. Tento projekt sa bude snažiť, aby rôzne stránky šíriace hoaxy a dezinformácie   sa stali menej vplyvnými, aby to bol buď znížený dosah alebo aby boli absolútne zastavené.

Otázka č. 7- Ako v súčasnosti vyzerá legislatíva, lebo moderátorka dodala, že aj dnes je možné postihovať šíriteľov poplašných správ. Je táto legislatíva pán Kamenec dostatočná?

                Skutková podstata šírenia poplašnej správy nie je podľa  Kamenca dostatočná. Táto skutková podstata je v trestnom zákone pomerne dlho, je využívaná pri tzv. bombových telefonátoch. Existujú ďalšie netrestné regulácie zamerané na šírenie dezinformácii a hoaxov. Sú aj niektoré tak povediac jemnejšie prostriedky. Tá snaha o postihovanie šíriteľov dezinformácii zo strany Ministra spravodlivosti je na mieste. Táto demokracia by mala mať nástroj, aby sa mohla brániť.

Otázka č. 8- Ako sa vám pán Kamenec  pozdávajú návrhy ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej?

                Hosť sa tým principiálne vie stotožniť, principiálne chápe prečo to ministerstvo navrhlo a principiálne vie hosť zakotviť trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Je ťažké nájsť formuláciu, ktorá vie chrániť demokraciu. Hosť si nemyslí, že tento trestný čin je na popretie demokracie, ale skôr na ochranu demokracie. Zároveň musíme mať efektívny nástroj v boji s dezinformáciami. Tam si to vyžaduje ešte hlbšiu diskusiu. Hosť verí, že sa nájde určitá formulácia, ktorá bude uspokojivá pre spoločnosť a neprinesie nebezpečenstvo pre slobodu prejavu.

Otázka č. 9- Ako sa pán Krišák pozeráte vy na návrhy ministerky spravodlivosti?

                Pánovi Krišákovi sa pozdáva na legislatíve, že nechce trestať každého. Ľudia majú právo klamať, ale títo ľudia vidia rozdiel, že niektorí ľudia sa k tomu venujú profesionálne a dlhodobo. Pri tejto legislatíve sa podľa hosťa intenzívne zaoberáme otázkou demokracie. Tu sa nad tým mohli zamyslieť aj poslucháči, lebo tu sa zaoberáme aj ochranou slobody  prejavu. Demokracia nie je v podstate anarchistický koncept, že každý človek môže povedať všetko a nikomu sa nestane nič, ale sloboda prejavu je v podstate demokratická nehmotná inštitúcia, ktorá umožňuje, že každý obyvateľ má právo robiť informované rozhodnutia. Bez ohľadu na to, že čí človek je bohatý alebo chudobný má právo robiť informované rozhodnutia. Každá nepravda v podstate ničí, podkopáva slobodu prejavu. Táto osoba ničí jeden priestor, ktorý by mohol byť zahltený kvalitnými informáciami, tie nám pomáhajú v realite sa objektívne zorientovať. Nad tým sa v kontexte informačnej bezpečnosti treba zamýšľať, lebo to je niečo, čo by bežná spoločnosť sa mala usilovať.

Otázka č. 10- Dá sa dosiahnuť taký stav, že verejnosť bude vedieť kto šíri nepravdivú informáciu úmyselne a kto ju šíri neúmyselne, nechtiac?

                Tam sú podľa hosťa dve roviny. Prvá rovina je otázka čo je nepravdivá informácia. Hosť je hlboko presvedčený, že existuje objektívna realita i keď časť dezinformátorov hovorí, že existujú alternatívna realita, alternatívne média a alternatívny svet, hosť v takom svete nežije, hosť vie, že čierna je čierna a biela je biela. Dobro a zlo by mal odlíšiť dospelý človek. Tá kategória nepravdivých informácii nie je nová v trestnom zákone a aj pri poplašnej správe je vlastne kategória nepravdivé informácie, ktorá môže spôsobiť vážne znepokojenie časti obyvateľstva. Hosť povedal príklad, že keď niekto nahlasí  v obchode, že je bomba a tá bomba v skutočnosti tam nie je, tak ide o nepravdivú, poplašnú informáciu, ktorá ako keby spôsobí časť znepokojenia obyvateľstva. Ak niekto napríklad hovorí, že rakovinu možno vyliečiť pitím Sava, tak túto informáciu vieme vedecky overiť, čí sa tak skutočne vedecky lieči rakovina. Potom budú riešiť, čí tá informácia bola šírená úmyselne alebo je človek naprosto hlúpy a šíri nezmysly. Hosť chápe, že príklad, ktorý uviedol je čiernobiely, že existuje mnoho sivších alternatív, ale hosť si nemyslí, že bude potrebné ministerstvo pravdy.

Otázka poslucháčky- Zapájate sa do diskusie na sociálnych sieťach a snažíte sa vyvrácať nejaké hoaxy?

                Pán Krišák mal skúsenosť z pondelkového dňa, narazil na hoax, ktorý mal 500 zdieľaní. Tento hoax hovoril, že jedna študentka sa priznala, že bola akože figúrkou fiktívneho Covid oddelenia s cieľom vytvoriť propagandisticky v ľuďoch pocit, že situácia je vážna, v skutočnosti  to boli všetci herci. Keď sa pán Krišák pozrel bližšie na video, tak videl, že niekto len to video skrátka zostríhal. V skutočnosti to bola žena, ktorú zamestnávala miestna nemecká nemocnica. V skutočnosti natočili video, ktoré bolo určené pre medikov, aby lepšie pracovali na Covid oddelení. Z takého nezaujímavého medicínskeho cvičenia niekto urobil hoax. Hosť na to zareagoval pod samotným zdrojom, kde sa snažil zareagovať. Autorke tohto hoaxu sa hosť pokúšal slušne vysvetliť, dal tam aj nemecký zdroj, ale ona a jej fanúšikovia na hosťa ostro zaútočili a išli si ďalej svoje a tvrdili, že hosť je naivný a v skutočnosti je to dôkaz toho, že celá pandémia je vymyslená. Tým ľuďom, ktorí veria konšpiračným téoriám nepomôžu ani fakty. Napríklad o realite by túto páni, ktorá šírila dezinformáciu presvedčilo keby tú Nemku osobne stretla.

Otázka poslucháča- Aký postup treba urobiť v oblasti závadzajúcej reklamy alebo čo sa závadzania v oblasti ekonomiky?  Viete si predstaviť ako toto by sa mohlo riešiť v novele trestného zákona?

                Všetko sa nedá riešiť v novele trestného zákona. Tam treba odlíšovať politickú debatu od šírenia dezinformácii. Druhá rovina pri ekonomikách existuje silná regulácia investovania. Naozaj tí, ktorí sa venujú týmto veciam, musia pravdivo informovať svojich klientov, o tom aké sú riziká tých investícii. Tam tá regulácia existuje a je relatívne robustná. Je otázka, čí sú ľudia ochotní si prečítať 17 strán, ale postihuje sa najmä napríkad zavádzajúca reklama. To sú inštitúty, ktoré práve sú. Nedosahuje to takú intenzitu, aby išlo o trestný čin.

Otázka poslucháča- Prečo sa nehľadajú príčiny šírenia dezinformácii?

                Príčiny sa hľadajú aj popri legislatívnych riešeniach. Sám hosť je kritikom, že mnohí z politikov si urobili na internete pragmatickú arénu. Hosť úplne súhlasí v názore, že treba sa pozrieť na to, ako máme na Slovensku skorumpované elity, ktorí neváhajú na tomto probléme rásť.

Otázka č. 11- Ako sa predkladatelia zaoberajú s problematikou subjektívnej stránky skúmania úmyslu a ako by malo vyzerať samotné znenie?

                Pán Kamenec sa domnieva, že má ísť o úmyselný trestný čin. To znamená, že by nemalo byť postihované šírenie dezinformácii z nedbanlivosti a je to naozaj otázka dokazovania. Tie postupy nie sú povedzme neznáme. Je veľa ohrozujúcich trestných činov, je veľa trestných činov, ktoré nezanechávajú fyzické následky. Orgány v trestnom konaní dnes odhaľujú úmyselne páchanie trestných činov, číže ak to je možné aj pri iných trestných činoch, tak hosť nepochybuje, že to bude možné aj pri tomto trestnom čine.

Otázka poslucháča- Čo ak niekto bude za hoax potrestaný a za niekoľko rokov sa z hoaxu stane pravda?

                S takým niečím sa pán Krišák nestretol. V takýchto prípadoch existujú rôzne mechanizmy, kedy sa prípad môže dostať späť na súd. Koľkokrát sa stal prípad, kedy niekto bol odsúdený nespravodlivo za vraždu alebo za iný trestný čin. Po tomto opakovanom súdnom konaní bol obvinený človek prepustený na slobodu. Potom bola spätne navrátená suma peňazí alebo odškodnenie za to, že bol krivo obvinený. Hosť nevie ako to funguje v slovenskom právnom systéme, ale vie, že takéto prípady sa stali zahraničí. Hosť si nevie predstaviť, že niečo z tých bludov a nezmyslov, ktoré sa šíria na internete sa vyklynulo niečo čo bude nakoniec pravdivé.