ekonomika

Blog na tému Hrozí migračná kríza?

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme z webináru s názvom Hrozí migračná kríza? Inšpiráciou na tému mi bola mimovládna organizácia Café Európa, ktorá bola odvysielaná 24. novembra 2021 s moderátorkou Kristínou  Halmarovou ( pracovníčka denníka SME) a jej hosťami Zuzanou Vatralovou ( pracovníčka pre migráciu na Slovensku), Danielom Kabom ( generálny riaditeľ rozvojových organizácii) a Mariánom Cehelníkom  ( pracovník organizácie Človek v ohrození).

Otázka č. 1- Aká je situácia na hraniciach Bieloruska a Poľska v súčasnosti?

                Podľa Cehelníka, každý z nás zo správ, ktoré vidí môže usúdiť, že situácia na hraniciach nie je dobrá. Ide o stovky ľudí, ktoré sa nachádzajú v lesoch na pohraničí Bieloruska a Poľska. Sú tam bez akejkoľvek asistencie. Na druhej strane sú bieloruské jednotky, ktoré im neumožňujú návrat na opačnej strane. Ľudia prebývajú v lesoch a z tých scén sme každý niečo videli.

Otázka č. 2- Pôsobia tam v súčasnosti nejaké organizácie?

                To je najväčší problém, že tam nemajú prístup ani najväčšie humanitárne organizácie ani miestne mimovládne organizácie, aby tým ľudom pomohli. Hostka vie, že kolegovia z Bieloruska sa dostali ku hranici 2-krát predminulý víkend a ešte potom raz v priebehu tohto týždňa. Boli schopní poskytnúť urgentnú pomoc, humanitárnu pomoc. Väčšina ľudí sa dostalo z pohraničného územia, je presunutých do táborov. Situácia od jej kolegov sa mení zo dňa na deň.

Otázka č. 3- Akých ľudí stretávali Vaši kolegovia z Bieloruska?

                Krajiny pôvodu boli rôzne. Ide o legitimných žiadateľov o azyl. Nemajú presné štatistiky, lebo tie štatistiky si nemohli odtiaľ zozbierať.

Otázka č. 4- Sú to muži, rodiny s deťmi?

                Sú to muži, ženy aj deti. Podľa prvotných informácii už 15 ľudí tam zomrelo. Je tam relatívne veľa detí, lebo podľa hostky aj 1 dieťa je v takej situácii priveľa. Sú tam rodiny s deťmi, čo je obrovský problém.

Otázka č. 5- Pán Kaba, vy máte informácie o dobrovoľníkoch, ktorí tam pracujú?

                Áno aj sú v kontakte s niektorými z nich. Sú v kontakte s dobrovoľníkmi z Poľska. Ony poskytujú pomoc tým ľudom. Poskytujú tam pomoc aj ľudia v tých zónach, kde je zákaz vstupu. Potom sú tam mimovládne organizácie, ktoré sa zaujímajú o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a právneho poradenstva. Ide o územie, ktoré je mimoriadne zachovalé z hľadiska prírody. Ten les je unikátny prales v tejto časti Európy. Je to ťažko priestupný terén. Hraničná rieka má desiatky metrov na šírku. Keď sa brodia cez tú rieku utečenci, tak sú to skutočné udalosti, ktoré ukazujú v televizií. Žije tam aj komunita poľských Tatárov, ktorá sa tiež snaží pomáhať týmto ľudom na úteku.

Otázka č. 6- Ako sa na to miesto dostali utečenci?

                Ony sa dostali do Bieloruska cez víza, číže úplne legálne. V krajine pôvodu im vydali víza. V rámci Bieloruska sa začali presúvať buď k litovskej alebo poľskej hranici. Štatistiky ukazujú, že v tomto čase bolo vydaných oveľa viac víz. Ony sa legálne dostali do Bieloruska a z Bieloruska sa chcú dostať do krajín Európskej únie. Boli informovaní, že do krajín Európskej únie budú mať ľahký prístup, ale čí sa to dá vyvrátiť alebo potvrdiť podľa hostky nie je isté, nemáme dostatočné informácie. Došlo k zmene zákonov, ktoré umožňujú udeľovať tieto víza týmto ľudom, ale tieto informácie máme iba z médii, tak ťažko posúdiť spravodlivosť.

Otázka č. 7- Mali ste informácie, že tam chodia extremistické organizácie, ktoré napadajú týchto ľudí?

                Ten prístup zo strany Bieloruska je rozdeliť tieto strany a tým pádom rozdeliť Európu a vyvolať napätie v rôznych častiach spoločnosti. Toto je voda na mlyn rôznym extremistickým skupinám. Sú tam naozaj ľudia alebo skupiny, ktoré slovne útočia na ľudí, ktorí chcú pomáhať.

Otázka č. 8- Dá sa to prírovnať k nejakej inej situácii, ktorá sa stala predtým?

                V menšej miere k týmto situáciám dochádza, že ľudia na mori nemôžu prekonať určitú bariéru, ale hostka si nepamätá, že by to bolo organizovane za účasti štátov. Druhý hosť potvrdil, že podobná situácia v menšom sa udiala aj v iných krajinách. Čo je podľa hosťa bezprecedentne, že nie je tam prístup k humanitárnej pomoci. Podľa hosťa je to výnimočná situácia, v ktorej sme neboli.

Otázka č. 9- Pomôžu sankcie na režim Lukašenka

                Pán Kaba si myslí, že to pomôže. Je to štvrtý alebo piaty balík sankcii Európskej únie. Režim v Bielorusku možno reaguje takto, lebo sankcie začnú zaberať. Dohoda Európskej únie a Bieloruska sa bude sprísňovať. Podľa hosťa nie je to len o sankciách, ale je tam nastavená diplomácia. Viacero letov bolo pozastavených z tých krajín kde pochádzajú utečenci. Európska únia vyčlenila nový balík peňazí pre sledovanie hraníc aj pre Lotyšsko a Litvu. Veci sa dejú, možno sa nedejú tak rýchlo akoby sme chceli. Zo strany Bieloruska je to vykreslené ako migračná kríza. Pritom to nie je migračná kríza, ale musíme pred to dať 2 slová a to umelo vytvorená migračná kríza. Tá miera ako to bolo umelo vytvorené je v tomto prípade vysoká. Už sú správy ako sa našli pečiatky, víza a účtovné doklady na letisku. Dôkazy pribúdajú, že je to umelo vytvorená migračná kríza.

Otázka č. 10- Čomu pripisujete, že situácia na hraniciach s Bieloruskom vyeskaulovala do takého napätia práve teraz?

                To si hosť netrúfne povedať, tých možnosti je veľa. Hosť poukázal na jeden paradox, že Bielorusky režim bráni Bielorusom odísť z Bieloruska.

Otázka č. 11- Vnímali ste protesty v Bielorusku počas leta?

                Z pohľadu migrácie majú na to trošku iný pohľad. Majú tam program s názvom Program asistovaných návratov. Z tohto pohľadu nevedia zhodnotiť ako sa zmenila alebo nezmenila situácia oproti situácii pred voľbami, lebo nemajú na to mandát. Vnímajú každú krajinu z hľadiska migračných politík. Podľa hosťa je tam veľmi ťažko pôsobiť. Organizácia Open Eight vyčleňuje peniaze na štipendiá. V týchto aktivitách sú zapojené aj členské organizácie na Slovensku.

Otázka č. 12- Čo podľa vás znamená pomenovanie  hybridná vojna, ako to nazývajú Poliaci?

                Podľa Vatralovej nech to je akokoľvek, nemajú na to doplácať ľudia, že sú rukojemníkmi. Je nemysliteľné, že na hranici zomierajú  a nie je to taký počet ľudí, ktorí by sa nemohol zvládnuť. Nie sú v takej situácii, ktorú by nemohli zvládnuť. Obidve krajiny majú legitímné právo, ktorých ľudí vpustia a ktorých ľudí nevpustia na územie ich štátu. Berúc tieto fakty, tak by ľudia nemali  by byť v takej situácii v akej sú.

Otázka č. 13- Prekvapila vás reakcia Poľska na túto situáciu?

                Pravdupovediac nečákali, že sa vytvorí takýto múr.

Otázka č. 14- Existujú nejaké pravidlá, ktoré by krajiny mali dodržiavať?

                Samozrejme existujú a najmä existuje Ženevská konvencia, ktorá hovorí o postavení utečencov. Táto konvencia hovorí, že človek v núdzi,  môže požiadať o ochranu.  Ak táto žiadosť na ochranu je legitímna, tak štát mu má poskytnúť ochranu, ak nie je legitímna, tak ho má príslušný štát legitimným spôsobom vyhostiť. Áno sú na to pravidlá, ale pravdepodobne tieto pravidlá neboli dodržiavané.

Otázka č. 15- Je to možné, že ľudom má byť bránený prístup do krajiny?

                Je to zložité aj technicky aj právne. V niektorých častiach krajiny si Poliaci posunúli plot dovnútra ich územia. Keď vidia ľudia výjavy, ktoré sa dejú, to sa reálne deje na poľskom území. Ony sú častokrát v Poľsku doslova. To je podľa hosťa najväčší zadrhel situácie. Chápu Poľsko, že chce sa suverénne  rozhodovať, ale z pohľadu humanitárnej organizácie ľudia nemôžu byť rukojemníkmi v tejto situácii. Podľa Cehelníka humanitárna organizácia Páni Vatrálová povedala zjednodušenú prosbu, že aby pustili pomáhajúce organizácie na ich územia.

Otázka č. 16- Pamätáte si na situáciu kedy Turecko oznámilo, že nekontrolované bude pušťať migrantov? Myslíte si, že je to podobná situácia?

                Podľa hosťa môžeme nachádzať určite podobnosti, ale hosť si myslí, že je tam skôr tých rozdielov. Turecko leží na prirodzenej ceste utečencov. Druhý rozdiel je, že na hranici s Tureckom začína 11. rok ozbrojeného konfliktu so Sýriou. Tam ten prílev utečencov utekajúcich pred vojnou bol enormný. Dnes Turecko je v prvej desiatke čo sa týka ľudí utečencov. Dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou je taká, že každoročne štáty Európskej únie prispievajú Turecku vrátane Slovenska na zabezpečenie života pre utečencov. Niečo podobné bolo medzi Talianskom a Líbyou. Berlusconi s Kadafim podpísal dohodu o vzájomnej dohode a spolupráci a vzájomnom priateľstve. V skutočnosti to bola dohoda s úmyslom zastavenia migrácie na pobreží Líbye. Za to dostávala Líbya finančné prostriedky.

Otázka č. 17- Čo sa dá robiť na hranici s Bieloruskom?

                Hostka verí, že ich čaká riadny právny postup. Verí, že každá žiadosť bude individuálne posúdená čí to bude alebo nebude zamietnutá.  Tým ľudom, ktorým nie je zamietnutá žiadosť, tak by mal byť poskytnutý riadny život, to znamená zamestnanie, práca a bývanie v tom danom štáte a tým ľudom, ktorým je zamietnutá žiadosť, tak by mala byť poskytnutá iná pomoc. V kontexte Európskej únie je to doplnková pomoc, ktorá sa dáva na 2 roky. Táto doplnková ochrana sa môže predlžiť viacej krát, hostka si nepamätá presný počet razí. V prípadoch, keď mu nehrozí nebezpečenstvo v domovskej krajine, tak mu je poskytnutý asistovaný dobrovoľný návrat. Asistovaný návrat je hradený štátom, ktorý vysiela toho daného človeka späť do domovskej krajiny. Hradí mu letenku, poskytuje mu poistenie pri tom návrate. Ak sa vráti človek domov, tak mu spravidla pokračuje pomoc. Ten systém je tak nastavený, aby človek nemusel hľadať znova nelegálne, neregulárne cesty ako sa dostane späť do Európskej únie. Tento človek by sa mal ekonomicky stabilizovať v krajine pôvodu. Robia to aj pre ľudí, ktorí sa vracajú zo Slovenska. To im však nebráni dostať sa späť do krajín Európskej únie. Zákaz vstupu do krajiny úrady často môžu zrušiť. Toto sú nástroje, ktoré veľmi dobre fungujú, ktoré aktívne využívajú členské štáty Európskej únie. V posledných rokoch rozvíjajú návraty, ktoré robí organizácia Frontex. To sú jedine 2 možnosti, buď poskytnutie určitej pomoci alebo návrat domov. Ak nemá povolenie na pobyt, tak musí sa vrátiť domov a požiadať o víza, ale priamo povolenie na pobyt alebo povolenie na prácu a podobne. To robia aj ich kolegovia v Taliansku a v Grécku. Kolegovia majú veľmi dôležitú úlohu v Taliansku, kde v prvom rade identifikujú zraniteľných, ktorí mimochodom prichádzajú neustále cez Stredozemné more a tým ľudom treba okamžite poskytnúť špecifickú pomoc. Kolegovia v Taliansku triedia migrantov na tých legitímných a na nelegitimných, ktorými sa netreba zaoberať. Hosť doplnil dôvody, kedy človek môže získať azyl. Sú to rasové alebo náboženské dôvody, pri ktorých existujú oprávnené dôvody z prenasledovania z náboženského, rasového, národostného dôvodu. V priebehu desaťročí vznikla otázka čo s ľudmi, ktorí nie sú prenasledovaní z týchto špecifických dôvodov, že sa nejedná o nejakého aktivistu v Iraku, ale jedná sa o rodiny s deťmi, ktoré sú bombardované v Sýrii alebo v inej krajine. Európska únia prišla s nápadom, že aby sme urobili doplnkovú ochranu pre túto skupinu utečencov. To sú osoby, ktorým hrozí vážne bezprávie alebo strata života alebo strata na zdraví v dôsledku vojenského konfliktu. Páni Vatrálová doplnila, že každá krajina si môže určiť navyše vlastné pravidlá pre utečencov napríklad na Slovensku je to rozhodnutie o humanitárnom azyle. To je výsada daného štátu, komu poskytne pobyt a komu poskytne dokonca ochranu. Podľa hosťa Kabu Turecko uznáva utečencov len Európanov. Turecko nepodpísalo protokol k Ženevskej konvencii. Po druhej svetovej vojne vlády stáli pred otázkou migrácie. Už vtedy štátnici rozmýšľali, že ak napíšeme ženevskú konvenciu ako sa to bude správať. Rozhodli sa, že sa to bude sťahovať na udalosti, ktoré sa stali pred rokom 1851. Ony predvídali, že prídu ďalšie vojny, ktoré spustia migračné tlaky. Vtedy sa urobil UZUS, že sa to bude vzťahovať na udalosti druhej svetovej vojny. V roku 1967 sa príjal newyourský protokol, ktorý rozšíroval aj na iné udalosti. To si štáty slobodne, že kto k protokolu pristupí a kto nie a napríklad Turecko neprístupulo k tomu protokolu. Niektoré mimovládne organizácie sú toho názoru, že Turecko nepredstavuje bezpečnú krajinu čo sa týka príjmania utečencov.

Otázka č. 18- Ako prebieha vymožiteľnosť nárokov v praxi?

                Hostka má skúsenosť s posudzovaním azyly zo Slovenskej republiky. V Slovenskej republike sa posudzuje oprávnenosť o azyl osobitne. Hostka podotkla, že posudzovanie azylu by sa nemalo porovnávať s posúdzovaním azylu s krajinou pôvodu. Sú rôzne overovacie metódy. Dokonca majú metódy ako overiť príslušenstvo daného človeka k danej menšine. Ak migračný úrad zamietne žiadosť, tak daný človek má právo sa odvolať. Toto odvolanie môže posúdiť súd. Súd môže vrátiť žiadosť migrančnému úradu na overenie. Migračný úrad môže rozhodnúť, že pobyt neudelia, ale doplnkovú ochranu áno, lebo keď niekomu udelia azyl, tak mu udelia aj trvalý pobyt a de facto má také isté postavenie  ako slovenský občan. Rýchlejšie má nárok žiadať o občianstvo. Normálny cudzinec žiada o občianstvo až po 8 rokoch pobytu na Slovensku, žiadatelia o azyl môžu požiadať o občianstvo po 4 rokoch. Je veľmi málo situácii, kedy štát môže odobrať túto ochranu napr. keď človek bol členom teroristickej organizácie a spáchal vlastizradu alebo keď človek spáchal hrdelný zločin. Moderátorka dodala, že kontrolný mechanizmus je sofistikovane nastavený, aby kontroloval tých, čo prídu do inej krajiny ako utečenci. Do vyhľadávania utečencov sú zapojené bezpečnostné zložky nášho štátu napríklad Slovenská informačná služba. Týchto ľudí lustrujú. Týmto ľudom na poľsko-bieloruských hraniciach nie je umožnené ísť ku tomuto systému. Nikto im neotvorí dvere do tohto systému. Zvyčajne, keď sa dostanú do Poľska, tak nasleduje okamžitý transport späť do Bieloruska. V mnohých prípadoch je to bez možnosti požiadať o azyl.

Otázka č. 19- Sú nejaké informácie, že niektorým ľudom sa podarilo dostať sa do Poľska, do Európskej únie?

                Áno, niektorí ľudia to dokázali dostať sa do Poľská a tým pádom do Európskej únie.

Otázka č. 20- Čo sa môže robiť ľudom, ktorí sú v tejto situácii?

                Hľadanie riešenia je hlavne o politikoch a diplomatoch. To čo je dôležité z nášho pohľadu umožniť prístup k humanitárnym organizáciám, aby mohli vykonávať svoju činnosť, pomáhať týmto ľudom v situácii, v ktorej sa aktuálne nachádzajú. Ďalšie veci by mali byť adresované niekomu inému nie humanitárnej organizácii. Napríklad tam rodičia ležia na svojich deťoch, aby počas noci neomrzli.

Otázka č. 21- Ako by sa Slovensko malo zapájať pri riešení krízy na hraniciach s Bieloruskom? Existujú nejaké iniciatívy zo strany vlády Slovenskej republiky na pomoc pre utečencov?

                Páni Vatrálová o takých iniciatívach nevie. Slovensko by sa malo zapájať podobne ako v iných krajinách, číže zdieľať to bremeno. Je to naozaj bremeno, keď je zrazu veľa ľudí v krízovej situácii na jednom mieste. Ak Poľsko sa rozhodne prijať utečencov na svoje územie, tak Slovensko je ochotné pomôcť s ubytovacími kapacitami. Páni Vatrálová si myslí, že všetko to začína tým, aby poľské a bieloruské úrady umožnili prístup ľudom k hranici, a potom sa môže zapojiť  aj Slovensko.

Otázka č. 22- Koľkým ľudom Slovensko udelilo azyl?

                Na Slovensko požiada o azyl niekoľko stoviek ľudí. Minulý rok to bolo určite menej ako 300 ľudí. Doplnkovú ochranu dostane 100-150 ľudí. V porovnaní s legálnou migráciou je to obrovský rozdiel. Slovensko je v štastistike migrantov a azylantov na poslednej priečke v Európskej únie. Drvivá väčšina migrantov sú ekonomickí migranti napr. sú tam lekári alebo šoféri. Samozrejme je tam veľa študentov, Srbsko je pomerne veľa zastúpene.

Otázka č. 23- V akom štádiu je celoeurópske prerozdeľovanie utečencov?

                Podľa Vatralovej je Európska únia v stále rovnakom štádiu. Už bolo prijatý celoeurópsky migračný pakt, ale pracuje sa na prijati spoločnej azylovej politiky. Doteraz je to tak, že každá členská krajina má právo riešiť si azylovú politiku sama. Tento systém je nastavený tak, že ak krajiny chcú medzi sebou spolupracovať musia sa dohodnúť. Neexistuje nič jednotné a záväzné pre všetky krajiny.

Hovorí sa o rôznych spôsoboch solidarity, nielen prijať fyzicky utečencov, ale uvažuje sa o náhradných riešeniach.

Otázka č. 24- Pán Cehelník bolo Poľsko cieľovou krajinou pre migrantov?

                Pán Cehelník si nemyslí, že Poľsko bolo cieľovou krajinou pre migrantov, ale cielený výskum tam nebol vykonaný. Vidíme z praxe, že migranti väčšinou vyhľadávajú štáty ako Nemecko a Švédsko.

Otázka č. 25- Čí by sa vyriešil problém na bieloruskej hranici humanitárnym transférom? Bolo by riešením keby Poľsko dopravilo migrantov do Nemecka?

                Podľa pána Kabu budeme v rovine špekulácii. Osobne si pán Kaba nemyslí, že to je nejaké čiernobiele. Európska únia rozbehla rokovania s cieľom, že lety sa pozastavujú. Podľa pána Kabu jedným z cieľov bieloruského režimu by bolo polarizovať spoločnosť. Nastaviť to tak, že buď alebo. Hosť Kaba vidí, že tento fakt polarizuje spoločnosť aj na Slovensku, to znamená, že sú len 2 strany a neexistuje nič medzi tým. Medzi tým riešenie je otvoriť vstup pre humanitárnych pracovníkov, aby mohli poskytnúť humanitárnu pomoc týmto ľudom, ktorí sa nachádzajú v tom pásme medzi hranicami. To neznamená, že týmto ľudom bude automaticky poskytnutý azyl, musia byť naplnené ich základné životné potreby ako život a zdravie.

Otázka č. 26- Vidíte, že by sa situácia na hraniciach nejako menila?

                Podľa Vatralovej ľudia z hranice boli presunutí do táborov, ale hostka si nie je istá. Páni Vatrálovej otázka moderátorky pripomenula situáciu v Stredozemnom mori v roku 2014. Taliansko podporovalo organizáciu, ktorá mala na starosti záchranu ľudských životov. Tí námorníci, ktorých hostka stretla odmietali označenie, že išli pomôcť migrantom, ale že išli pomôcť predovšetkým ľudom. Potom to nechávali na štáty, aby sa rozhodovali kto je migrant a kto je utečenec. Taliansko v roku 2015 už nevládalo financovať túto organizáciu a apelovalo na členské štáty, aby financovali túto organizáciu alebo zriadili inú organizáciu s podobným zameraním a aby sa pokračovala v týchto záchranných  akciách. Keď táto operácia skončila, tak bol približne rovnaký počet migrantov len s tým rozdielom, že oveľa viac ich zomieralo na mori. Rozprávanie o týchto veciach pri kávičke sa zdá byť jednoduchšie ako je realita. Je otázkou času, keď podobná situácia sa zopakuje niekde inde a hostka myslí podobnú situáciu z hľadiska migrantov. Títo migranti chcú si zachrániť svoj život. Moderátorka dodala, že situáciu na bieloruských hraniciach zhoršuje aj počasie. Týchto ľudi motivuje fakt výberu menšieho zla.