ekonomika

Blog o Alexandrovi Dubčekovi

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme osobnosti Alexandra Dubčeka. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Nočná pyramída. Táto relácia bola odvysielaná 26. novembra  2021 o 22.20 s moderátorkou Gabikou Angiaup a jej hosťom historikom Petrom Jašekom. Táto relácia bola odvysielaná na počesť 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka.

                Alexander Dubček je jedna z najvýznamnejších postáv modernej slovenskej histórie. Narodil sa v roku 1921 v Uhrovci v rovnakom dome ako Ľudovít Štúr. Krátko po narodení sa jeho rodina odsťahovala do Sovietskeho zväzu, študoval v Moskve. Po skončení druhej svetovej vojne kariérne rástol v Komunistickej strane. Davy ho pozitívne vnímali a bol pozitívne vnímaný aj na západe.

Otázka č. 1- Aký bol život pred narodením Alexandra Dubčeka?

                Samotný jeho otec mal tiež veľmi plodný život. Jeho otec  Štefan bol človekom socialistickej myšlienky. Rodina Dubčekovcov pochádzala z Uhrovca, kde sa narodil aj Dubčekov starý otec. Tradičné povolanie tejto rodiny bolo robotnícke. Dubčekov starý otec sa narodil v roku 1892. Bol to prelom 19.a 20. storočia, kedy do Uhorska začali prenikať socialistické myšlienky zo západu. V Uhrovci bola továreň, kde boli robotníci a tu prirodzene prenikali tieto socialistické myšlienky. Na prelome 19. a 20. Storočia tu prebehlo niekoľko štrajkov robotníkov. Celý príbeh Alexandrovho otca je veľmi dramatický. Vo svojej mladosti sa angažoval v socialistickom hnutí. V roku 1912 Dubčekov otec odchádza do Spojených štátov amerických za vidinou lepšieho života. Hospodárska situácia v Rakúsko- Uhorsku nebola vôbec jednoduchá. Jeho otec sa usadil v Chicagu, kde bola silná slovenská základňa. Tam sa angažoval nielen v slovenských spolkoch, ale aj v tamojšom socialistickom hnutí. Emigranti zo Slovenska mali problém s angličtinou, ale otec Alexandra Dubčeka bol výnimka. Medzi Slovákmi narazil skôr na konzervatívne prostredie. Štefan Dubček si našiel manželku, tiež bola socialistického zmýšľania.  Ich svadba bola v rámci slovenskej komunity prvým civilným sobášom. Alexander Dubček bol nielen socialista, ale aj pacifista. Keď musel narukovať do americkej armády, tak sa rozhodol odísť do Mexika.  Počas tohto pobytu bol chytený a bol s kamarátom uväznený. Situácia medzi robotníkmi po prvej svetovej vojne nebola vôbec jednoduchá. Zrejme aj to bola príčina prečo sa Štefan Dubček vrátil na Slovensko. To bolo v čase, keď sa oženil a narodil sa im syn Július.

Otázka č.2- Prečo sa Alexander Dubček narodil v Uhrovci?

                Dubčekovci, keď sa vrátili do Uhrovca, tak zistili, že dom Štefana Dubčeka je neobývateľný. Museli hľadať nové bývanie a toto bývanie im ponúkol evanjelický kňaz Alexander Dranči. Poskytol im ubytovanie, ktoré sa nachádzalo na evanjelickej fáre. Štefan sa vrátil z pobytu v Spojených štátoch amerických ako presvedčený socialista. Po návrate do Československa sa chcel angažovať v socialistických spolkoch.    V roku 1921, keď vznikla v Československu komunistická strana, tak sa snažil angažovať v tejto strane. Bol aktívnym členom miestnej bunky Komunistickej strany. Lenže návrat do Československa bol pre rodinu sklamaním, lebo Štefan Dubček si nevedel nájsť adekvátne zamestnanie. Tu sa rozhodli pripojiť medzi robotníkmi populárnej pomoci Sovietskemu zväzu. Sovietsky zväz bol v tom čase ešte neznámy štát. Socialisti prispieval Inter Helpu nejakým majetkom. Bol to veľký idealizmus, lebo títo ľudia namiesto profitovania dávali tam svoje vklady. Dostať do Sovietskeho zväzu nebolo jednoduché. Inter Help vznikol v Martine. V tom čase jeden komunista bol v Sovietskom zväze, kde nafotil fotky, ktoré slúžili ako propagácia Sovietskeho zväzu. Odpoveď na otázku prečo Dubčekovci chceli ísť do Kirgistanu je, že v Biškeku bola obnovená železnica, ktorá spájala Sovietsky zväz s Európou.

Otázka č. 3- Aké sklamanie prišlo po príchode do Kirgizska?

                Fotky komunistu sa nezhodovali s realitu. Po príchode do Kirgizska videli len schátrane budovy. V tom čase bolo určite Československo viac rozvinuté ako zaostalejšie regióny Sovietskeho zväzu. Po príchode zrazu museli bojovať o holý život. Tam si museli postaviť ubytovne, lebo bývali v malých barákoch. Čo bolo horšie, že prepukla epidémia malárie. Veľa deti na maláriu zomrelo.

Otázka č. 4- S čím všetkým tam museli bojovať? Do ktorého roku života tam Alexander Dubček žil?

                Sklamanie bolo veľké, ale neskôr prevážil idealizmus ľudí, ktorí išli do Inter Helpa. Do Kirgizska prišlo okolo 230 ľudí vrátane rodinných príslušníkov. Kolónia po ťažkom začiatku začala prosperovať. V Kirgizsku títo ľudia pomáhali budovať ideu socializmu. Otec Alexandra Dubčeka si zriadil dielňu, kde začal vyrábať drevo a nábytok do celého Sovietskeho zväzu a aj pomáhali Kirgistanu s výstavbou. Problémy prišli v druhej polovici 20. storočia a tieto problémy súviseli s masívnou kolektivizáciou a to veľmi zle dopadlo aj na družstvá, ktoré boli budované v Sovietskom zväze. Dubčekovci  v 30. rokoch 20. storočia odišli na iné miesta v Sovietskom zväze. Ďalším pôsobiskom rodiny Dubčekovcov sa stalo mesto Gorki, dnes Nižný Novgorod. Alexandrov otec tam robil vo veľkej továrni na výrobu automobilov. Využíval tam jazykové zrúčnosti napríklad angličtinu, v tom čase prišla ako výpomoc inžinieri zo Spojených štátov amerických. Zastával tam pozíciu nielen robotníka, ale pomáhal aj pri tlmočení. Osud Dubčekovcov sa tam skomplikoval kvôli jednému incidentu. Alexandrov starší brat sa zapojil do bitky, v ktorej ublížil jednému staršiemu chlapcovi. Rodina Dubčekovcov sa bála, čí to nebude mať nejaké následky. V tom čase represie   Sovietskeho zväzu boli naozaj brutálne. Dohoda znela, že Dubčekova mama sa so starším bratom Alexandra Dubčeka sa vráti na Slovensko a Alexander Dubček s otcom Štefanom  zostane v Sovietskom zväze. Fenomém politických procesov, Dubčekovcov vzhľadom na to, že žili v tomto prostredí nemohol obísť. Mladý Alexander to zažil, tak že zo strán učebníc sa vytrhávali strany, kde boli minulí sovietski funkcionári.

Otázka č. 5- Neovplyvnil ho tento zážitok v pohľade na komunizmus?

                Ťažko povedať ako toto mohlo ovplyvniť Alexandra Dubčeka v pohľade na komunizmus. Zo Slovenska do Sovietskeho zväzu odchádzal Alexander Dubček ako malý chlapec a zo Sovietskeho zväzu na Slovensko prichádza Alexander Dubček ako 17- ročný, číže v roku 1938. Pobyt v Sovietskom zväze bolo veľmi zásadne pre formovanie jeho osobnosti, naučil sa veľmi dobre po rusky. V roku 1938 sa vrátili preto lebo geopolitická situácia vo svete bola zlá, schyľovalo  sa k vojne. Sovietsky zväz v tom čase vydal nariadenie, že tí ľudia, ktorí nemajú štátne príslušenstvo musia odísť zo Sovietskeho zväzu.

Otázka č. 6- Aký bol návrat Dubčekovcov na Slovensko?

                Prišli do zmenenej politickej situácie na Slovensku, bolo krátko po Mníchovskej dohode. Na rodinu Alexandra Dubčeka to malo veľmi zásadný vplyv. Oddanosť ku Komunistickej strane sa prejavila aj v tom čase. V tom čase bola Komunistická strana Slovenska zakázaná, pôsobila v ilegalite. V roku 1940-1941 bol vydávaný ilegálny časopis Komunistickej strany s názvom Hlas ľudu. V tomto sa pozitívne zapísal do Komunistického odboja. Potom bol kľúčový moment druhej svetovej vojny a to napadnutie Nacistického Nemecka Sovietskym zväzom a to bolo v júli 1941. V júli 1942 bol Štefan Dubček vyšetrovaný v justičnom paláci. V marci 1944 bol odsúdený na 2 roky väzenia. Tento trest si odpykával vo väznici v Nitre. Osudy Alexandra Dubčeka boli v tomto čase iné, Alexander v tomto období pracuje ako robotník v závode Škoda v Bratislave. Jeho zásadné vystúpenie prichádza po vypuknutí Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil. V tom čase sa uskutočnila ešte jedna udalosť, ktorá ovplyvnila život Alexandra Dubčeka a to bola akcia v Nitre za účasti prominentných komunistických väzňov. Jedna z úloh Slovenského národného povstania bola zabezpečiť zrušenie väzení pre komunistov, ktorí boli uväznení v Nitre. To sa však z rôznych príčin nepodarilo.  Všetko to prisudzovali Gustávovi Husákovi, že oslobodenie nitrianskej väznice sa nekonalo. Alexander Dubček bol zranený a takisto v Slovenskom národnom povstaní bol aj brat Alexandra Dubčeka, ktorý druhú svetovú vojnu neprežil. Obdobie od augusta 1944 do konca druhej svetovej vojny bolo pre Alexandra Dubčeka závažné. Alexander Dubček bol postrelený do nohy a potom dostal priestory, kde sa mohol zotaviť, bolo to v dome jeho družky, ktorá neskôr bola jeho manželkou. Oveľa menej šťastia mal jeho starší brat Július, ktorý počas bojov v Slovenskom národnom povstaní padol.  Veľmi ťažké osudy zakúsil Alexandrov otec Štefan. Štefanovi Dubčekovi sa podarilo prežiť útrapy koncentračného tábora. Štefan Dubček, keď sa vrátil z koncentračného tábora, tak nevážil ani 50 kíl. Bol skoro až na prahu smrti.

Otázka č. 6- Čo by sme mohli povedať o rodine Alexandra Dubčeka?

                Obdobie po druhej svetovej vojne bolo obdobím, keď si Alexander Dubček založil rodinu. Krátko na to ako sa oženil sa mu narodili traja synovia. Vtedy to vyzeralo, že život Alexandra Dubčeka pôjde inou cestou, zamestnal sa ako robotník v droždiarni. Podľa informácii, ktoré majú historici, on plánoval na tomto mieste zostať. V roku 1949 prišla ponuka, aby vošiel do aparátu Komunistickej strane, Alexander Dubček veľmi zvažoval. Alexander Dubček videl svoju kariéru v droždiarni, kde mal prisľúbenú funkciu riaditeľa. Funkcia riaditeľa bola pre čerstvého otca platovo výhodnejšia. Rodinné zázemie bolo veľmi výrazne socialistické a to závažilo. Moderátorka dodala, že ho čakala veľmi hviezdna kariéra a veľmi rýchly rast.

Otázka č. 7- Kariéra v Komunistickej strane sa začala v Trenčíne. Čomu pomáhalo v kariérnom raste v Komunistickej strane?

                Podľa názoru historika mu pomáhali dve veci. Po prvé to bol hviezdny životopis zapojenia do odbojových udalostí. Jeho otec bol významný odbojový komunistický funkcionár. Bol naozaj celý život verný socializmu. Detstvo prežil v Sovietskom zväze. Osobný a kariérny rast Alexandra Dubčeka sa odohrával na pozadí temných udalostí Slovenska. 50. roky a stalinizmus bol na jednej strane typický pre budovanie krajiny, ale na druhej strane bol typický brutálnymi perzekuciámi. Bolo to obdobie, ktoré bolo charakteristické politickými procesmi. Bolo charakteristické mučením politických väzňov, kolektivizáciou, ktoré znamenalo koniec živností. Bolo to brutálne obdobie slovenských dejín. Toto obdobie života Alexandra Dubčeka nemá slovenská historgrafia až také dobre preskúmané. Takisto sa vychádza z jeho spomienok a pamätí. Treba si uvedomiť jeho stranícku kariéru v tomto jeho období. Bol napríklad vedúci tajomník Komunistickej strany v Banskej Bystrici. Musel mať nejaké informácie na regionálnej úrovni čo sa deje.

Otázka č. 8- Čo všetko mal Alexander Dubček na starosti?

                Ako okresný tajomník bol členom bezpečnostnej trojky, kde sa prejednávali všetky problémy, ktoré súviseli s bezpečnosťou. Okresný tajomník Komunistickej strany bol najväčší funkcionár. Vtedy prebiehali čistky medzi samotnými komunistickými funkcionármi. Alexander Dubček bol v tomto období lojalný káder. Alexander  Dubček nemal vtedy ani 30 rokov a z toho pohľadu išlo o lojálneho komunistického funkcionára. Dôležitá je otázka osobnej zodpovednosti, ktorú si historik netrúfa pomenovať, lebo má málo relevantných údajov. Moderátorka chcela dodať, že ešte stále je veľa priestoru na skúmanie života Alexandra Dubčeka. Veľmi dôležitým medzníkom v živote Alexandra Dubčeka bolo štúdium na Vysokej škole politickej v Moskve. Bolo to od roku 1955 do roku 1958, v tom období tu zaznel slávny Chruščov prejav. Častokrát Alexander Dubček mal lepší vzťah ku svojim sovietskym spolužiakom ako ku spolužiakom, ktorí prišli študovať z Československa.

Otázka č. 9- Aký mal vzťah Alexander Dubček ku Chruščovovi?

                Určitá snaha zo strany Chruščova boli prínosne a inšpirovali.

Otázka č. 10-Čo znamenala pre neho funkcia prvého tajomníka Komunistickej strany v Československu?

                Keď odchádzal zo Sovietskeho zväzu jeho stranícke postavenie sa upevnilo. Dosadili ho na funkciu Krajského tajomníka v Bratislave. Na konci 50. rokov 20. storočia odchádza na najvyššiu aparatúru Komunistickej strany.

Otázka č. 11- Aká bola v Československu politika počas uvoľňovania počas 60. rokov minulého storočia ?

                60. roky 20. storočia v sebe nesú etos kultúrneho boomu, uvoľnenia a slobody. To sa týkalo sveta vôbec. Na Slovensku 60. roky sú typické ako roky politického predjaria. To je odvodené od Pražskej jari a roka 1968. Bratislavské predjarie je spojené s osobou Alexandra Dubčeka. Bol vymenovaný za prvého tajomníka Komunistickej strany v Československu v roku 1863. Táto destalinizácia si vyžiadala personálne výmeny. Museli odísť politici, ktorí boli zodpovední za zločiny z 50. rokov  20. storočia. Do popredia sa dostávala nová generácia politikov. Diskutovalo sa o väčších kompetenciách o slovenské národné úrady. Pomerne zlá ekonomická situácia podnecovala ekonomické reformy. Spoločnosť sa prebúdzala. Osobnosť Alexandra Dubčeka sa postupne dostávala do popredia.

Otázka č. 12- Aký mal postoj Alexander Dubček k cenzúre?

                Cenzúra bola zrušená až v roku 1968. Výrazne sa posunúli mantinely v tom čo bolo možné. Dubčekov postoj bol podľa historika veľmi pozitívny. V 60. rokoch to bolo veľmi špecifické, lebo treba si uvedomiť, že vo svetových politikách vládla atmosféra zmiernenia. V Sovietskom zväze doznievali Chruščovove reformy, na druhej strane sa k moci už dostával Brežnev. Československo bolo vnímané trošku z iného pohľadu, situácia bola pomerne komplikovaná. Prezident Antonín Novotný sa dostáva do veľmi ťažkej situácie. Brežnev Antonína Novotného nemal osobne rád, lebo Antonín Novotný podporoval skôr Chruščova ako Brežneva. Sovietski komunisti videli, že situácia v Československu nie je dobrá. Dochádza tu k opozičným náladám voči Novotnému. Voči nemu sa postavili komunistickí funkcionári na čele s Alexandrom Dubčekom. Na druhej strane rástla opozícia aj v Čechách voči Novotnému. Antonín Novotný brzdil ekonomické reformy, čo sa nepáčilo proreformným komunistom. Sovietsky zväz videl, že nálada v Československu začína vrieť.

Otázka č. 13- Aký vzťah mal Antonín Novotný a Alexander Dubček?

                Vzťah medzi nimi bol veľmi napätý, aj keď historik povedal, že na prelome 50. a 60 rokov išiel Alexander Dubček do Prahy ako Novotného človek, pretože ho osobne poznal a bol odporúčaný niekým. Už aj keď pôsobil v Prahe, tak došlo voči nim k rozporom, ktoré sa prehĺbili. Dokonca Štátna bezpečnosť sa zamerala na Alexandra Dubčeka, skúmali jeho minulosť v období Slovenského štátu. Z tohto pohľadu to bol veľmi zaujímavý vnútrostranícky zápas. Medzi Dubčekom a Novotným bolo napätie, Dubček zdôrazňoval stranícke vedenie. Naozaj reformné zmýšľanie Alexandra Dubčeka sa ukázalo počas pobytu na Slovensku. Historik na záver vstupu povedal, že pomenovanie Bratislavské predjarie je z týchto dôvodov úplne oprávnene.

Otázka č. 14- Čo znamená pre Alexandra Dubčeka získanie najvyššej funkcie v januári 1968?

                To bol vrchol jeho straníckej kariéry. V súboji s Antonínom Novotným ťahal za povestný dlhší kus povrazu. Alexander Dubček bol skôr komprompisným kandidátom. Treba povedať 2 veci. Alexander Dubček bojoval za vyššie kompetencie slovenských orgánov. Vnímal, že slovenská ekonomika je ešte horšia ako česká. Nadviazoval kontakty so slovenskými ekonómami, ktorí mu poskytovali exaktné dáta. Slovenská ekonomika v rámci centralizovaného riadenia je poškodzovaná. Zlepšenie  pôsobenia slovenských národných orgánov by zlepšila aj slovenskú ekonomiku. Toto bol jeho obranný mechanizmus v pravom zmysle slova. Keď vrcholil boj medzi Novotným a Dubčekom, tak Brežnev prišiel na krátku návštevu Československa, z ktorej mal povedať jednu krátku vetu, že je to Vaše dielo, urobte si to po svojom. V tom sa odrážali 2 veci a to po prvé Brežnev Novotného príliš nemal rád a po druhé Brežnev s Dubčekom istým spôsobom aj sympatizoval. Alexander Dubček bol v 60. rokoch jeho azda najväčším spolupracovníkom. Politická orientácia Vasiľa Biľaka bola jednoduchá, orientácia na Moskvu. Hovoril vždy, že Moskva, to je dobre.

Otázka č. 15- Čo hovorí mocenský boj o Alexandrovi Dubčekovi?

                Minimálne o ňom hovorí, že nebol naivným, hlúpučkým politikom. Má isté črty idealizmu, ktoré sa aj v politike prejavovali.

Otázka č. 16- O čom bol akčný program cirkvi?

                Bol to socializmus s ľudskou tvárou. Základom toho bol akčný program Komunistickej strany Československa, ktorý bol vydaný v apríli a ktorý ako keby zhutnil tieto demokratizačné nariadenia do jedného dokumentu. Tento dokument sa týkal zásadnej demokratizácie celej spoločnosti. Medzi body dokumentu patrili napríklad odstránenie cenzúry. V tomto období hovoríme o demokratizácii a nie o demokracii. Tento akčný program mal svoje limity. Obsahoval veľmi dôležité fakty ako napríklad otvorenie hraníc . Veľmi dôležitou otázkou bola aj otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska v Československu. Koncom roka 1968 umožnil vznik nekomunistických spolkov. Ku cirkvi sa tento akčný plán moc nevenoval .

Otázka č. 17- Čo mohol Alexander Dubček zo svojej pozície všetko ovplyvňovať?

                Bol to najmocnejší muž v štáte, prvý tajomník strany. V priebehu roka 1968 bola pozícia Alexandra Dubčeka pozitívna. To sa nazýva socializmus s ľudskou tvárou. Svojim úsmevom dával tomu režimu veľkú dávku dôveryhodnosti. Do istej miery môžeme povedať, že bol ľudskou tvárou socializmu. Moderátorka dodala, že aj to bol moment, ktorým si získal davy a popularita prerástla do záhraníčia. V tomto období stále sa hovorilo o vedúcej Komunistickej strane a orientácii na Sovietsky zväz, ktorému bol Alexander Dubček úprimne oddaný. Tie limity tam určite boli. Ľudia si pamätali politických funkcionárov z 50. rokov 20. storočia, oproti týmto ľudom Alexander Dubček pôsobil ako zjavenie ako zázrak. Dovtedy bolo nepredstaviteľné, že komunistický funkcionár si išiel zaplávať s bežnými obyvateľmi. To boli momenty, ktoré Dubčekovi veľmi pomohli získať si sympatie ľudí. Moderátorka dodala, že uvoľnenie sa skončilo pádom Sovietskych vojsk do Československa.

Otázka č. 18- Čo sa dialo v auguste 1968 na území Československa?

                Bol to zlomový bod v živote Alexandra Dubčeka. Vlastne situácia predtým sa zdala byť kritická, pretože Socializmus s ľudskou tvárou nenašiel v Sovietskom zväze pochopenie. Pri tých rokovaniach v Čiernej nad Tisou bola nádej, že by sa niečo mohlo podariť.

Otázka č. 19- Bol niekým varovaný Alexander Dubček?

                Tam bol známy telefonický rozhovor s Brežnevom z 13. augusta 1968, kde naozaj Alexander Dubček bol rezignovaný. Keď si človek prečíta rozhovor, tak vyzerá byť rezignovaný. Na jednej strane mal Alexander Dubček tlak verejnosti, aby zastavili socializmus, na druhej strane mal Alexander Dubček tlak zo Sovietskeho zväzu, tak nebol v ľahkej situácii. Ťažko povedať, ako by sa mohlo vymarňovať z tej situácie, jedine tak, že zastaviť reformy.

Otázka č. 20- Čo sa udialo 22. augusta 1968?

                22. august 1968 bol veľmi ťažkým dňom v živote Alexandra Dubčeka. Jednak to bolo pre neho veľkým šokom, že došlo k tejto vojenskej akcii.  Sám hovoril, že neveril, že by mu to osobne urobili, a potom sám sa ocitol vo veľmi zložitej situácii. Bol odvlečený Sovietmi na horskú chatu, kde sa nevedelo čo bude s ním. Osud by bol určite iný keby nedošlo k masívnemu zopnutiu obyvateľstva. To podľa historika Dubčeka zachránilo od politického procesu a súdenia. Sovieti si uvedomili, že politická akcia sa síce podarila, ale politicky skrachovala, tak si uvedomili, že majú prejsť na inú stratégiu, ktoré súčasťou sa stal Alexander Dubček, ktorý bol v Moskve pozvaný na rokovania. Tieto rokovania spustili normalizáciu. Moderátorka dodala, že československí politici boli pod nátlakom.  Stálo sa, že jeden z československých politikov to nepodpísal. Československo bolo v tom čase obsadenou krajinou , delegácia nevedela čo sa v Československu presne deje, ale hrozilo, že bude krviprelievanie v uliciach. Čo bolo horšie, že československá delegácia nebola jednotná. Negatívnu úlohu zohral aj vtedajší prezident Ľudvík Sloboda. Alexander Dubček išiel na to rokovanie v zlom zdravotnom stave, koniec koncov išiel na tie rokovania z chaty v Zakarpatsku. Viackrát musel vyhľadať aj pomoc lekára.

Otázka č. 21- Kto nepodpísal protokol?

                Nakoniec kto nepodpísal protokol bol František Klinger, ale ťažko to porovnávať s Dubčekom, lebo Dubček bol z hľadiska politiky v úplne, úplne inej situácii.

Otázka č. 22- V čom bol Gustáv Husák z pohľadu Sovietov prijateľnejší?

                Bolo jasné, že čo Sovieti nazývali normalizáciou, tak to musí nastať. V tejto podobe sa viedol zápas.  Myslel si, že v niektorých reformách bude môcť pokračovať, ale realita ukázala, že to bude naopak. Priklaňali sa k tzv. realistom. Mnohé z nepopularných opatrení  príjimal ako prvý tajomník Komunistickej strany. Potom Alexander Dubček nepopulárne podpísal tzv. Obuškový zákon. Bolo to posledné zopnutie vtedajšej spoločnosti, kedy ľudia posledný krát išli do ulíc. Boli v tom čase aj straty na životoch. Nerobili to už okupačné vojská, ale československé bezpečnostné jednotky. Potom Alexander Dubček priznal, že urobil veľkú chybu, že Obuškový zákon podpísal.

Otázka č. 23- Podpísal tento zákon pod nátlakom Gustáva Husáka?

                Gustáv Husák si bol vedomý symbolickej hodnoty podpisu Alexandra Dubčeka. Určite to bol iný nátlak ako v roku 1968.

Otázka č. 24- Čo znamenalo pre Alexandra Dubčeka obdobie normalizácie?

                Druhá polovica roka 1968 ho zastihla ako predsedu Federálneho zhromaždenia. Uvažovalo sa čo ďalej bude s Alexandrom Dubčekom. Verejne zaznievala kritika Dubčekovej politiky, ale aj diskretizácia Dubčeka. Nakoniec sa tajne dúfalo, že Alexander Dubček môže byť veľvyslanec. O tom, že komunisti s Dubčekom to mysleli vážne, bol fakt, že mu ponúkli veľvyslanectvá v Ghane a Turecku. V podstate vtedy to boli exotické krajiny. Zobral ponuku veľvyslanca v Turecku, ale aj to bolo veľmi komplikované, lebo bol sledovaný štátnou bezpečnosťou. Počas pobytu v Turecku ho zastihla správa, že bolo pozastavené členstvo v Komunistickej strane.

Otázka č. 25- Prečo nevystúpil zo strany?

                Historik pochválil, že je to veľmi dobrá otázka. Tu zavážilo, že Alexander Dubček bol oddaný socializmu.

Otázka č. 26- Kedy pracoval ako mechanizátor v Krasňanoch?

                V podstate to bolo krátko potom ako sa z Turecka vrátil. To bolo jasné, že nemôže zostať vo funkcii veľvyslanca, krátko po návrate bol odvolaný. V roku 1970 sa uvažovalo čo s ním. Paradoxne sa vrátil do pozície robotníka. Do roku 1989 bol sledovaný dennodenne štátnou bezpečnosťou. Do veľkej miery jeho život vyzeral ako život väzňa na slobode. Mnohých členov bezpečnosti poznal osobne, čo psychologicky efekt ešte umocňoval. Bol vypočúvaný jeho telefón, bola sledovaná jeho korešpondencia. Z pohľadu Alexandra Dubčeka to bolo ťažké obdobie. Alexander Dubček písal protestné listy počas tohto obdobia. Ich intenzita rástla v druhej polovici 80. Rokov. Tam bol dôležitý nástup Michala Gorbačova a jeho politiky PS3. Pre Dubčeka to bolo iné obdobie, bol návrat na vysĺnie. Bol vtedy na dôchodku, mal viac času a zintenziňoval svoje politické kontakty. Zásadná zmena nastala v roku 1988, vtedy sa vrátil Alexander Dubček do politiky.

Otázka č. 27- V akom spojení bol s dnešnými aktérmi Nežnej revolúcie?                To spojenie nebolo až tak veľké. Stretával sa s okruhom svojich známych. To bolo do 10 do 20 ľudí. Roky 1988-1989 boli pre neho prelomové. V novembri 1989 bolo známe jeho výstupenie v talianskej Bologni. Prevzal čestný doktorát, to bola veľká udalosť pre Alexandra Dubčeka. Veľmi výrazne sa začal aktivizovať. Napríklad stretol sa v Prahe s Václavom Havlom. Podpísal protestný list proti väznenie členov bratislavskej 5-ky. Ešte pred 17. novembrom  vystúpil. Ponúkli mu miesto na tribúne. Treba dodať, že sa dočkal veľkej slávy obyvateľstva, že mu kričali znova na slávu. Alexander Dubček sa nakoniec prezidentom nestál , hoci išlo od predstaviteľov Novembra 89 o logický krok, keďže Alexandra Dubčeka považovali za osobnosť Socializmu s ľudskou tvárou. Ťažisko revolúcie 89 bolo už niekde inde. Naozaj mal záujem o funkciu prezidenta, čo sa dá chápať. Bol to symbol roka 1968. Málokto si pamätal niečo iné ako rok 1968 a vojnové roky. Tragicky zahynul v roku 1992 pri autonehode. Otvára to otázku aká by bola jeho ďalšia politická kariéra. Pozícia prezidenta samostatnej Slovenskej republiky sa ponúkala, ale to sú len teoretické dohady. Osobnosť Alexandra Dubčeka pre slovenské dejiny 20. Storočia je veľmi významná. Nie je na mieste jeho čiernobiele vnímanie. Spoločnosť sa pozerá na historické osobnosti veľmi polarizujúco až čiernobiele. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí boli vo vrcholovej politike sa kvôli závažným rozhodnutiam dopustili aj veľa chybám. Podľa historika Dubčeka netreba hodnotiť paušálne, ale treba prihliadať k dobe v ktorej žil. Netreba zakrývať oči, že neurobil politické chyby, netreba zatvárať oči pred jeho presvedčením, ale treba mu prisúdiť aj to čo urobil pozitívne v rokoch s názvom Bratislavské predjarie.