ekonomika

Blog o podpore motivácie

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme podpore motivácie. Inšpiráciu na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 20. novembra 2021 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Mnohí si asi položili otázku prečo je to tak, že sa nad niečím sa môžeme nadchnúť, a naopak niečo môžeme nenávidieť. Prečo niektorí ľudia sú pracovití a dobrí a niektorí zas sú leniví a odsúvajú svoje povinnosti, niekedy sú nahnevaní, vyhorení alebo zlí.

Otázka č. 1- Aké odpovede na to dáva psychológia?

                 Psychológia je jedna z najzložitejších tém, ktoré má psychológia k dispozícii. Odpoveďou na túto otázku je, že motivácia sa môže vyvolávať a smerovať k niečomu. O tom je štúdia motivácie, aby človek bol lepší a motivovanejší pre prácu a život

Otázka č. 2- Prečo je dôležité skúmať príčiny nášho správania?

                Je veľmi dôležité skúmať na základe čoho človek ide niečo robiť, je veľmi dôležité skúmať podnety jeho správania. Napríklad je nedeľa ráno a človek sa vzhľadom na to, že má voľný čas môže rozhodnúť čí ide raňajkovať alebo nakupovať alebo cestovať atď. Rozmýšľa čo urobí, ako uspokojí svoje potreby. Prvým významom je, že človekovi to organizuje život, jeho motivačný systém. Má to ale význam oveľa širší. Spôsob motivácie u človeka závisí od toho aké má hodnoty. Napr. ten človek, ktorý je zameraný na prácu, ráno vstane a robí. Ten človek, ktorý je zameraný na zážitky, t.j. má zážitkovú filozofiu života, tak ide ráno do lesa.  Ten človek, ktorý má rád prechádzky, tak ráno plánuje prechádzky a ten človek, ktorý má rád jedlo, tak ráno plánuje čo si dá na jedenie. Význam motivácie je v tom, že človek si v podstate určuje svoje bytie skoro každý deň a skoro každú hodinu. Potom psychológia študuje, čí sa to dá ovplyvniť alebo nie. Predstavte si ľudí, ktorí s chuťou robia v práci a potom sú ľudia, ktorých nezaujíma čo robia, lebo to robia z núdze, že musia. V rodine môže byť človek, ktorý chce robiť čo najviac, pretože je to jeho cieľ a potom sú ľudia, ktorí sa doma ani neukážu.

Otázka č. 3- Inými slovami, ak nájdeme u ľudí niečo, čo ich môžeme nadchnúť, tak sa môže stať, že sa budú nadchyňať?

                Áno tomu sa dostaneme. Tu chcel pán profesor poukázať,  po prvé  že systém motivácie je veľmi zložitý, po druhé, že ho treba spoznávať. Snahou by malo byť, aby človek nerobil len pre seba. Každý človek má naviac, každý človek má podľa pána profesora zisťovať kde je pravda a čo je pravda , má zisťovať kde je dobro a krása v živote. Podľa pána profesora, ak ľudia robia s chuťou čo majú robiť, tak spoločnosť sa má lepšie. Moderátorka dodala, že určite to má význam aj na samotné vzťahy človeka. Väčšina z nás tak žije, že uspokojuje základné ľudské potreby. Týmito potrebami sú jedenie, spánok, rodina, práca. Existuje niečo nad tým.

Otázka č. 4 Moderátorka dodala, že na prvé počutie to vyzerá jednoducho, že všetci by sme sa mali snažiť robiť dobré veci. V praxi to býva zložitejšie, lebo všetci vieme, že fajčenie škodí zdraviu. Prečo toľko ľudí fajčí?

                Potom v takomto prípade ideme do teórie.  Dánsky psychológ Madsen vo svojej knihe rozoberá 24 teórii motivácie, v ďalšej knihe rozoberá moderné teórie motivácie, kde je 28 teórii. Odpoveďou na otázku, že prečo človek fajčí aj napriek tomu, že vie, že mu to škodí zdraviu, tak jednou odpoveďou na to, že mu to poskytuje určitú slasť, určitý zážitok, že cíti sa dobre, keď fajčí, možno si nahovára, že sa lepšie koncentruje. Zakaždým týmto správaním môžeme hľadať príčinu prečo to človek robí. Zaujímavé je na psychológii, že tú istú skutočnosť môžem vysvetliť niekoľkými spôsobmi.  Základnou príčinou ľudského správania sú pudy, inštinkty. Ďalší psychológovia prišli s téoriou, že príčina ľudského správania je príčina, ktorá je odmenená. Ďalší psychológovia prišli s teóriou, že príčina ľudského správania je v rozume človeka, to je tzv. kognitívna teória. Ďalší psychológovia prišli na to, že príčinou ľudského správania ľudí je slobodná voľba. Táto teória hovorí, že človek zvolí taký typ správania, ktorý je pre neho aj pre iných ľudí najlepší.

Otázka č. 5- Čo všetko sa skrýva pod pojmom motivácia? Ako sa prejavuje?

                Medzi motiváciu patria pudy a inštinkty, ďalej tam patria potreby, patria tam ďalej záujmy človeka, ďalej tam patria túžby, ďalej tam patria ciele, hodnoty, čo je vyššia úroveň a najvyšší je zmysel života. Definícia motivácie môže byť prečo človek robí to čo robí. Malé deti sú tak aktívne, že unavia aj dospelého človeka. Postupom času energie transformujeme do vedomia. Človek, keď zistí, že to nemá význam, spácha samovraždu. Na Slovensku máme ročne 540 samovrážd, ktoré boli dokonané. Tie, ktoré sú pokusy tých je vyše 800. Tých štatistík o samovraždách je veľa napríklad ktoré dni sa štatisticky robí najviac samovrážd, ale je ťažko určiť príčinu samovrážd. Napríklad sa uvádza, v ktorej  krajine je aký počet samovrážd. Moderátorka dodala, že Maďarsko je na tom dosť zlé. Pán psychológ podotkol, že 540 dokonaných samovrážd ročne je viacej ako počet vyhasnutých životov pri autohaváriach. Každý deň zomrie 1,5 človeka, keď to vyrátame. Média venujú málo priestoru problému samovrážd. Pán profesor strašne oceňuje Ligu za duševné zdravie a IPčko, ktorí sú jeho kolegovia.

Otázka č. 6- Aké sú najčastejšie motívy pre činnosti, ktoré robíme?

                Po prvé medzi motívy sa dostáva v mnohých krajinách zdravie. Na druhom mieste najčastejšie aj u nás býva rodina, tretie miesto okupujú peniaze. Mnohí ľudia dávajú na prvé miesto peniaze, lebo si myslia, že keď majú peniaze zabezpečia zdravie a rodinu, čo je podľa pána profesora mýtus. Veľmi bohatí ľudia nie sú šťastní, a naopak, chudobní ľudia môžu byť šťastní.  Ďalším motívom pre ľudí je sláva, postup. Tento motív ťahá ľudí neuveriteľným spôsobom. Je otázka akými spôsobmi ľudia dokazujú moc, uznanie. Ďalším motívom pre ľudí je sex. Siegmund Freund hovorí, že chlap chce byť slávni a bohatí nie preto že to chce, ale preto, aby bol príťažlivý pre ženy. Medzi motívy ďalej patria charita, potreba obetovať sa iným ľudom. Medzi motív ľudí patrí aj zážitok. Sú typy ľudí, ktorí chcú niečo zažiť. Mnohí ľudia chodia na zážitky zo snobizmu. Moderátorka dodala, že snobi sa chvália zážitkami na sociálnych sieťach ale tí ostatní  ľudia to prežívajú v sebe. Motivácia človeka musí byť postavená na slobode človeka v tom zmysle, aby boli bol autenticky, aby odolával týmto tlakom.

Otázka č. 7- Aký má význam pyramída Abrahama Heralda Maslowa?

                Táto teória sa využíva v mnohých sferách od práce až po politiku. Abraham Maslow zomrel v roku 1970, ale čo je zaujímavé čo sa týka slovenského vedeckého sveta, on učil na Maasutskej univerzite v USA. Vzhľadom na to, že napísal pár dobrých knižok, tak dostal dotáciu, dostal peniaze od potravinárskej firmy s názvom Saga, kde mu zabezpečili pobyt v ich rekreačnom zariadení , mal tam krásne koberce, pekný výhľad, 2 sekretárky, aby mohol lepšie rozmýšľať a písať. To je sen pre mnohých vedcov, že ich zaplatí firma, aby robili niečo užitočné.

Otázka č. 8- Aký to má zmysel pre prax?

                Maslow vymenovať 5 základných potrieb, že má človek. Nazval ich B- potreby ( základné ľudské potreby), ktoré človek musí mať k uspokojeniu. Keď ich nemá, dochádza k flustrácii, že sa tým musí vyrovnať. Prvou potrebou, ktorú človek potrebuje je zachovanie života napríklad vyspatie, najedenie sexovanie atď. Zachovať život je nezabiť sa, nespáchať samovraždu. Zachovanie života je zachovanie života prírody, zvierat. Druhou základnou potrebou je bezpečie a istota. To je napríklad istota zamestnania, istota príjmu, istota fyzická, že ma niekto nenapadne, istota, že človek má domov, istota rodiny, istota zdravia. Treťou základnou potrebou je láska a priateľstvo. Človek by mal mať rád nejakých ľudí a ony by mali mať radi jeho. Štvrtá základná potreba je úcta a sebaúcta. Piatou základnou potrebou Maslow nazval sebaaktualizácia. Významom tejto potreby je, že človek niečo chce a nie musí. Maslow hovoril, že 4 základné potreby sú udržiavacie, ale potom čo ďalej. Ďalšie potreby nazval D-potreby Medzi D- potreby je potreba človeka poznať pravdu, potreba prežiť krásu, mať zážitok, potreba morálky, charakteru.

Otázka č. 9- Je možné mať tieto nadstavbové potreby vždy uspokojené?

                Tieto potreby nikdy nebudú uspokojené. Zmyslom života je v hľadaní ciest ako tieto potreby uspokojiť. Človek sa môže mýliť. Nemusí byť krásou iba tá krása, ktorú uznáva. Môže byť dobro rozličného druhu. Keď som hladný, tak idem do chladničky, ale hľadať múdrosť, pravdu je vec na dlhé lakte.

Otázka č. 10- Sú lenivosť a nuda poruchy motivácie?

                Áno sú to poruchy motivácie a mnoho iných k tomu. Osobnosť, ktorá má tieto porucha je deficitná, to znamená, že by mala s tým niečo robiť. Sú 3 typy porúch motivácie. Prvá je intenzita motivácie, to znamená ako človek je motivovaný na niečo. Pán profesor vyzval poslúchačov, aby si predstavil Gaussovu krivku. Na jednej strane sú ľudia, ktorí nie sú absolútne motivovaní, nič sa nechce robiť a nič nerobia. Na druhej strane je vysoká premotivovanosť, ktorá mu braní vo výkonoch a to poznajú najmä športovci. Premotivovaný tenista stráca koordináciu, stráca pokoj. Druhou poruchou je smer motivácie, to znamená smer na čo nacielím. Na jednej strane je asociálna a na druhej strane je proľudská motivácia. Treťou poruchou je strata motivácie úplne. Niekedy tomu odborníci hovoria amotivácia.

Otázka č. 11- Ako sa amotivácia prejavuje?

                Je veľká filozofia okolo toho. Lenivý človek vie čo robiť, ale neurobí to, nechce sa mu to. Lenivý človek je zvláštny človek, lebo vie čo má robiť, ale nerobí to. Človek, ktorý stratil hodnoty sa nudí. Existuje porucha motivácie, ktorá sa nazýva ľahostajnosť. Tento človek nechce mať konflikt, tým pádom sa neozve. Ďalšou poruchou motivácie je snobizmus, keď nechce byť sám sebou, ale chce silou mocou zapadnúť do skupiny. Napríklad títo ľudia chcú bez ponožiek chodiť alebo tetovať si vlasy farbou.

Otázka č. 12- Ako sa volá porucha motivácie, keď niečo odkladáme na poslednú chvíľu?

                Volá sa to prokastinácia. Pri tejto poruche si človek musí urobiť plán hodnôt a systém ako to urobiť. Nadväzuje na jednu zásadnú vec a to je autoregulácia.

Otázka č. 13- Čo máme urobiť, aby motivácia mala dobrý efekt?

                Pán profesor naznačil, že motivačný systém a motivácia sa dá meniť. Maslow, Rodgers a humanistická psychológia hovoria, že v človeku je viacej možností na rozvoj. Paradoxom tejto doby ako Maslow napísal, že ľudia preferujú pokoj a pohodlie. Zmyslom života je otázka, čí sa uspokojím so slastným životom alebo sa rozhodnem, že idem ďalej. Sú ľudia, ktorí idú ďalej, bojujú napríklad za očkovanie, dobrú klímu alebo neočkovanie. Princípom toho všetkého je budovanie vnútornej motivácie dieťaťa, človeka. Špeciálnym druhom motivácie je internacionalizovaná motivácia, keď napríklad som nechcel jesť špenát, ale ma presvedčili jesť špenát.  Dieťa podľa pána profesora je zvedavé, neustále sa pýta prečo. Dieťa prichádza do školy s otáznikmi a odchádza zo školy s výkričníkmi alebo bodkami. Zvedavosť je podľa pána profesora univerzálny a celoživotný problém. Pán profesor hovorí, že by mali dať človeku priestor sa pýtať. Existujú prepracované programy zvýšovania motivácie. Pán profesor sa pýta, že prečo tieto programy sa neučia v školách. Prečo človek robí, že musí a prečo nerobí, že chce.

Otázka č. 14- Ako by ste motivovali zamestnancov, ktorí sa cítia vyhorení?

                To je veľmi vážna otázka, akú stratégiu na nich zvoliť. Po prvé u žiakov, ale to nie je dobrý systém môže byť sociálny tlak. Ďalší spôsob je vytvoriť priestor pre poznanie, rozmýšľanie. Napríklad dávame popud na rozmýšľanie čo bolo skôr sliepka alebo vajce. Tvorba vnútornej motivácie je o hodnotách. Keby pán profesor vyzval detí alebo dospelákov, aby vyjadrili svoj názor, ale ony by nechceli. Dieťa alebo dospelý musí rozmyšľať čo na to povie. Siegmund Freund vo svojej knižke o slobode napísal, že človek, keď mu dáte slobodu, tak má 3 možnosti. Po prvé človek berie slobodu a žije alebo nedokáže byť slobodný a v tom prípade potrebuje, aby za neho niekto rozhodoval alebo treťou možnosťou je, že zneužíva slobodu, to znamená, že si začne myslieť, že všetko môže. Stredná cesta hovorí keby sme hovorili o spoločnosti tak je o demokracii.

Otázka č. 20- Môžeme povedať, že každý človek má na niečo viac ako si myslí?

                Každý človek sa môže rozvíjať, každý človek môže ísť dopredu. Pán psychológ mal prípad chlapca, ktorý sa volal Janko, ktorý kopal kanály. Prišiel potom za pánom psychológom. Tento chlapec čítal ťažkú knihu na pochopenie a chcel sa o tom s pánom psychológom porozprávať. Nakoniec tento chlapec kopajúci kanály vyštudoval vysokú školu so zameraním na etnografiu. Potom o rok, o dva roky pánovi psychológovi prišiel s knižkou, ktorú napísal. Pán psychológ nevie bohužiaľ čo je s ním, čí sa mu to podarilo uskutočniť, ale bol to príklad neuveriteľnej vnútornej motivácie človeka, ktorý kdesi kope kanály. Všetci ho podceňovali, ale on je šikovný, on je mudrý.