Blog o podujatí s názvom Populárne o vede a technike
V nasledujúcom blogu sa budem venovať podujatiu s názvom Populárne o vede a technike. Inšpiráciou na tému mi bola Veda na dosah. Tento webinár bol odvysielaný dňa 10. novembra 2021 od 9 do 13 hodine. Hostia webináru boli Simona Dulajová ( píšuca o vede pre deti), Lucia Ciglár ( venujúca sa vedecko-popularizačnej grafike), Renáta Joszova ( pracujúca pre vedecký časopis), Karol Jeseňak ( profesor a pracujúci pre vedecký časopis), Miroslav Šarišsky ( vedec venujúci sa ekológii) a Samuel Kováčik ( zaoberajúci sa tvorbou vedeckých podcastov).
Simona Dulajová
- Vyštudovanie molekulárnej biológie a biotechnológie v škótskom meste Aberdeen
- Popri štúdiu venovanie sa písaniu náučného podcastu s názvom Dve baby aj o vede
- Dnes život a práca v Bratislave
Práca- toxikologické štúdie
Voľný čas- písanie krátkych textov s vedeckou tematikou do detského časopisu s názvom Bublina. Záľuba v čítaní a hraní volejbalu
Táto mladá vedkyňa píše časopisy pre deti o vede. V súčasnosti približuje tému Korona vírusu deťom. Tvrdí, že vedci a deti majú niečo podobné, pýtajú sa prečo. Krátko po napísaní diplomovej práce približovala deťom vo svojom časopise tému o starnutí. Text sa snaží deliť na odseky a každý odsek má 150 slov. Vo svojich článkoch experimentuje a nabáda deti k experimentom. Páni vedkyňa písala deťom o genetike a nabádala deti, aby si všímali čo majú spoločné a čo nemajú spoločné s blízkymi. V texte o gravitácii nabádala deti, aby si zmerali čas svojho skoku, aby zistili ako u nich funguje gravitácia. Vo vedeckých článkoch pre deti používa prirovnania a metafory. Napríklad váčkovcov prirovnáva k inkubátoru alebo vtákov prirovnáva k dáždniku. Vo vedeckých článkoch pre deti mladá vedkyňa dbá o vizualizácia, číže text má dobre vizualizovaný. Podľa mladej vedkyne treba deťom približovať vedu.
Lucia Cigľar
- Molekulárna biologička
- Počas doktorandského štúdia práca v Európskych laboratóriách molekulárnej biológie
- Okrem experimentov aj tvorba vedeckých ilustrácii
- Jej obrázky a grafy objavujúce sa v prestižných vedeckých časopisoch ako napr. Nature Science a Nature Genetics
- Vo svojich obrázkoch vysvetľuje ako vznikli Mrna vakcíny a PCR testy
- Prihlášku na vysokú školu si dala na viacero univerzít
- Pre štúdium v zahraničí sa rozhodla, pretože maturita bola medzinárodná
Vedkyňa začala prednášku otázkou, že čí si viete predstaviť vedu bez obrázkov. Existujú viaceré typy obrázkov vo vede. Prvým typom obrázkov sú primárne dáta, druhým typom obrázkov sú schémy a diagramy a tretím typom obrázkov sú ilustrácie. Vo vedeckých obrázkoch na jednej strane je exaktnosť, na druhej strane je umenie. Vedkyňa si založila profil o grafike.
Dôvody vizualizácie vo vedeckých časopisoch
- Lepšie upútanie mozgu
- Pochopiť ťažšie veci jednoduchšie
- Vizuálna gramotnosť
Otázky pri infografike
- Kto je moje cieľové publikum?
- Ako a kde bude obrázok použitý
- Čo chcem obrázkom dosiahnuť
Pri vizualizácii vo vedeckých článkoch platí 3-P a to presnosť- priehľadnosť- pútavosť
Proces tvorby infografiky
- Nápad- medzi nápad patria argumentačné fauly, dezinformácie, vedecké články a iné články
- Príprava- záleží od toho koľko viete o danej téme
- Realizácia- každý prvok musí mať svoj význam, aby boli informácie jasné a zrozumiteľné potrebujú čas na dýchanie
- Konzistetnosť je dôležitá pri vzťahu s publikom
- Spätná väzba
- Úpravy
Pri vizualizácii nejakej vedeckej témy môžu byť použité 2 obrázky a to obrázky určené laikom a obrázky určené verejnosti
Na záver vedkyňa povedala, že darmo sa budú vedci snažiť vysvetľovať veci, keď to verejnosť bude ignorovať.
Renáta Joszová
- 5 rokov vedie redakciu QUARK
- Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského so špecializáciou na sociálnu a pracovnú psychológiu
- Venovanie sa vzdelávaniu vo firmách v oblasti výberu zamestnancov
- Nástup na pozíciu redaktorky v roku 2016
- Okrem slovenčiny dokáže perfektne ovládať angličtinu, španielčinu, francúzštinu, trochu ruštinu
- Vo voľnom čase sa venuje rodine, rekreáčne behá, fotografuje prírodu a číta
Pani vedkyňa na úvod svojej prednášky povedala, že popularizácia vedy by nemala byť liekom, ale by mala byť prevenciou.
Pani vedkyňa zvolila názov svojej prednášky- Aby sme si o vede a technike mohli prečítať všetci.
Podľa vedkyne je prístupnosť časopisu od 15 do 100 rokov. Pri tvorbe vedeckého článku na každom slove záleží
Základné pravidlá pri tvorbe vedeckého článku
- Komu je článok určený?– pri tomto bode vedkyňa dodala, že nie je čitateľ ako čitateľ, že redakcia časopisu sa musí prispôsobiť čitateľom
- Kto bude písať?– pri tomto bode vedkyňa dodala, že nie každý redaktor musí byť odborníkom na všetko. Jeden redaktor sa špecializuje na fyziku, druhý na chémiu, tretí na geológiu
- Kedy uverejniť článok?– V tomto bode vedkyňa zdôraznila, že v súčasnej dobe je vhodné zverejňovať články o vakcinách a nie o pôvode Korona vírusu
- Čo chceme vlastne popularizovať?- Podľa vedkyne má byť obsah a forma na jednej úrovni
- Ako popularizovať?- Popularizovať by sme mali zrozumiteľne, spisovne a dôveryhodne
- Prečo popularizovať- Podľa vedkyne problémom sa má predchádzať
Karol Jeseňak
Pán profesor nazval svoju prednášku s netradičným názvom Vedu popularizujem nerád, radšej zabávam. Podľa pána profesora je jeden obrázok viac ako tisíc slov. Dôležitý nie je cieľ, ale podnet.
Témy, ktoré uprednostňuje časopis QUARK
- Všeobecné témy
- Témy obyčajné- to znamená, že sú to témy blízke ľuďom
- Špecializované vedomosti
- Všeobecný rozhľad
Pán profesor poukázal na prepojenosť vedných disciplín a to napríklad prepojenosť fyziky s chémiou následná prepojenosť s geológiou a následná prepojenosť s históriou.
Pán profesor sa dotkol témy žartov na popularizáciu vedy. Povedal, že to môže fungovať, ale väčšina ľudí a dokonca vedcov tomu nerozumie.
Miroslav Šarišský
Tento vedec mal názov prednášky s názvom Dostanete sa na mars alebo ako predísť klimatickej zmene. Aktuálne sa koná klimatická konferencia v Glasgove na tému s názvom Ako predísť k zmene teploty na zemeguli. Pri prednáške poukázal na citát spisovateľa Exuperyho, ktorý povedal nasledovne: “ Čo sa týka budúcnosti nie je dôležité predpovedať ju, ale umožniť ju.“
Pár faktov z prednášky
- 6- násobne zvýšenie spaľovania fosilných palív
- Ekologické palivá- iba zlomok
- Nárast CO2 a metánu v atmosfére
- Zrušenie závislosti na fosilných palivách= zmena štýlu života obyvateľstva
- Podiel spaľovania fosilnych palív- kraľuje Európa, nasleduje Severná Amerika a Ázia
- Na hlavu pripadá nasledujúci podiel emísii
- India- 2 tóny
- Slovensko- 8 tón
- Nemecko- 10 tón
- USA- 17 tón
Pár faktov o Marse
- Slnečné žiarenie len 63 %
- Prachové búrky- 35-70 dní
- Tlak 100-krát nižší ako na Zemi
Odkaz prednášajúceho
“ Máme len jednu planétu na život, naša aktivita zanecháva uhlíkovú stopu“.
Samuel Kováčik
Samuel Kováčik sa zaoberá tvorbou vedeckých podcastov
Princípy podcastov
- Na akej úrovni má byť vytvorený podcast
- Aká má byť časová intenzita podcastov
- Aký veľký má byť podcast
- Ako sa ľudia dozvedia o podcaste
- Aký veľký rozptyl podcastu si dovolíme
Podľa Samuela Kováčika dôležitá vec na podcaste je, že vyžaduje málo. Dôležitou vecou je mikrofón. Optimálne je mať niekoľko bodov o ktoré sa môžeme oprieť.
Celá debata | RSS tejto debaty