ekonomika

Blog o múdrosti

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme múdrosť. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 23. októbra 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Tí, ktorí na sociálnych sieťach zažili ostrú výmenu názorov alebo počúvali verejné a súkromné debaty,  tak si mnohokrát položili básnickú  otázku Čo je to múdrosť? Títo ľudia si ďalej pokladajú otázku ako je možné, že nejeden vzdelaný človek urobil hlúpe chyby.

Otázka č. 1- Sme múdri ako národ?

                Je to veľmi zložitá otázka. Keby sme zobrali do úvahy hľadisko úrovne hospodárskej vyspelosti, tak by sme povedali, že sme európsky priemer. Keby sme zobrali do úvahy hľadisko Nobelových cien, tak sme na tom dosť biedne a nie sme moc múdry národ. Slovenský národ má také kvality, ktoré ho robia dobrým a múdrym národom. Sme pomerne múdrym národom, ale máme možnosti ako národ zlepšiť.

Otázka č. 2- Ako sa vyvíjali názory na múdrosť od dávnejšej doby až po dnešok?

                Od toho čí robí človek dobro alebo zlo veľmi závisí ako rozmýšľa. Aristoteles sa zamýšľal ako robiť správne, múdre  rozhodnutia. Rozlíšil 2 múdrosti človeka a to teoretickú a praktickú múdrosť človeka. Pán profesor uviedol, že sú ľudia, ktorí sú praktickí vzdelaní, ale v teórii neuspejú, a naopak, sú ľudia, ktorí sú akademickí vzdelaní, ale v praxi neuspejú. Tomáš Akvinský povedal, že čí sme múdri alebo hlúpi závisí od spôsobu uvažovania. Súčasný držiteľ Nobelovej ceny Daniel Kaneman, ktorý je aj psychológom rozlišuje myslenie na pomalé a rýchle.

Otázka č. 3- Čo je v tomto prípade pomalé a rýchle myslenie?

                  Daniel Kaneman hovorí, že sú veci, ktoré robíme automaticky, to je tzv. rýchle myslenie.   Každý z nás, keď ráno vstane, tak raňajkuje, ide do roboty, polieva záhradu, vyvenčí psa atd. Sú ale rozhodnutia v živote, ktoré si vyžadujú dlhé myslenie. Takými rozhodnutia sú napríklad tvorivosť,  keď chcem ísť do školy, keď chcem sa učiť na skúšku, keď chcem postaviť dom, to sú veľmi vážne rozhodnutia. Je potrebné oddeliť veci, ktoré robím automaticky a veci, pri ktorých musím hlboko premýšľať.  Treba rozlišovať aké veci sú v živote dôležité a aké veci sú v živote menej dôležité. Pán profesor povedal v relácii príklad.  Keď v sobotu a nedeľu ráno vstáva človek, tak si má položiť otázku, že čí si zachovať stereotyp 20-30 rokov alebo bude robiť niečo nové. Jeden slávny človek povedal, že každý chce byť slávny a bohatý, ale nevie čo má robiť v nedeľu ráno, keď prší. Moderátorka dodala, že praktická a teoretická inteligencia často rozhodujú o úspechu človeka v živote. U nás na Slovensku väčšinou rozvíjame teoretickú ( akademickú) inteligenciu. Menej si všímame praktickú inteligenciu a tvorivú inteligenciu skoro vôbec nerozvíjame. Tvorivá inteligencia je základom úspechu spoločnosti, ale aj zmyslu života človeka.  Moderátorku zaujalo, že psychológ Stenberg daroval knižku aj učiteľke štvrtého ročníka. Pán profesor dodal, že tento psychológ napísal mnoho ďalších kníh ako napríklad knižku s názvom úspešná inteligencia. Tento psychológ povedal, že táto učiteľka 4 ročníka u neho vzbudila záujem, záujem hľadať pravdu. Moderátorka dodala, že problematikou IQ  sa zaoberali aj počas prvej svetovej vojny. Pán profesor uznal pravdu moderátorky a dodal, že v tom čase sa vyvinuli testy, ktoré skúmali inteligenciu ľudí, dnes sú známe pod názvom IQ testy a stálo sa to veľkou módou v rokoch 1906-1910. Podľa týchto testov vyberali vojakov, napríklad kto mal nízke IQ bol obyčajný vojak. Ihneď potom to prešlo do priemyslu, v 20-30. rokoch vyberali ľudí podľa inteligencie na pozície v podniku. Následne sa to rozšírilo do škôl. Dodnes sú obrovské diskusie čí treba merať IQ alebo nie. Pán profesor povedal vtipnú hlašku, že niekto na Facebooku napísal, že treba merať IQ poslancov v našom parlamente. Moderátorka dodala, že na druhej strane ony sú zástupcovia ľudu, inteligencia v národe je rozložená rôzne. Pán profesor dodal, že keď niektorý človek volil do parlamentu poslanca, ktorý zradí ženu, tak tento človek si povie, že bol hlupák, prečo som volil tohto poslanca. Takéto veci som od teba neočakával, robíš zlé veci.

Otázka č. 4- Čo je to inteligencia, čo je to múdrosť, čo je to hlúposť?

                Áno sú to zložité otázky čo je čo. Múdrosť je širší pojem ako pojem inteligencia. Vzdelaný človek nemusí byť múdry, naopak, múdry človek môže byť aj bez vysokoškolského vzdelania. Páni profesori hovorili, že na inteligenciu vplývajú 2 faktory a to vrodený a špecifický. Vrodený faktor získava človek narodením, špecifický faktor získava človek  výchovou. Nedá sa urobiť z človeka, ktorý má nízky G- faktor človek s vysokým G- faktorom a naopak.  V roku 1956 americký psychológ Gilford rozlíšil 37 faktorov múdrosti. Ten pán psychológ sa nazýva Otcom kreativity. V tom období sa na všetkých stupňoch od škôl po priemysel začala rozvíjať kreativita. Ďalšou teóriou múdrosti bola teória od Gaunera, ktorý rozlíšil nasledujúce druhy múdrosti a to na lingvistickú inteligenciu ( schopnosť ovládať jazyky), hudobná inteligencia, logicko-matematická inteligencia, priestorová inteligencia ( to mal na mysli najmä maliarov), telesno-kinetická pohybová inteligencia ( to sa týka športovcov), intrapersonálna inteligencia ( to znamená budovanie vzťahu k sebe ) a na koniec interpesonálna inteligencia ( to znamená schopnosť  budovať medziľudské vzťahy).  Pán profesor povedal, že to je veľmi zaujímavá teória, lebo podľa neho by sa na školách nemalo vyberať podľa IQ čísla, ale podľa toho v ktorej oblasti je dieťa dobré, v ktorej oblasti dieťa vyniká.

Otázka č. 5- Čo tým konkrétne myslíme, že múdry človek automaticky nemusí byť vzdelaný človek a naopak?

                Pán profesor začal odpoveď na túto otázku definíciou čo je múdrosť. Múdrosť znamená kombináciu faktorov. Medzi faktory patria múdrosť, vzdelanie, inteligencia, emócie, city a na koniec ako sa rozhodneš, čo urobíš. Vzdelaný človek síce toho veľa vie, ale nevie kriticky myslieť. Naopak ľudia, ktorí skončili len 7. ročník  základnej školy, tak životné situácie riešil perfektným spôsobom. Opakom múdrosti je samozrejme hlúposť. Je to oblasť, ktorá stále zaujíma psychológov. Hlúposť sa analyzuje z viacerých aspektov. Hlúposť sa delí na niekoľko druhov. Jedna z hluposti je nevedomosť, ten človek proste nevie.  Ďalšou hlúposťou je, že človek nevie uvažovať, nevie si pospájať veci. Toto sú známe delenie hlúposti, ale potom existuje čestná hlúposť. Tento človek nemá geneticky dané, aby rozmýšľalo viacej. Existuje sociálna hlúposť, tento človek sa nevie sociálne správať.  Zaujímavým druhom hlúposti je tzv. inteligentná hlúposť. Tento človek má síce vzdelanie, inteligenciu, ale má zafixované, aby robil zlé veci. Ľudia zneužívajú svoju inteligenciu na to, aby navrhovali riešenie, ktoré sú proludsky neprospešné. Pán profesor to uviedol na príklade Hitlera.  Hitler zmanipuloval celý národ v súvislosti s rasami. Ten človek, ktorý je menej inteligentný si myslí, že viac vie oproti iným, je väčší narcista.

Otázka č. 6- Ako je to so zisťovaním intelektových schopnosti už v detstve?

                Existujú u nás psychológické poradne. Máme poradne pre pracovnú psychológiu a mnohé iné oblasti. Skoro všade sa uplatňuje, že sa zisťuje inteligencia alebo by sa mala zisťovať. Čím múdrejší človek je, tým je väčší predpoklad, že bude úspešný.  Keď dieťa má IQ na úrovni mentálnej retardácie, tak to dieťa  patrí do špeciálnych škôl.  Naopak dieťa, ktoré má IQ na úrovni génia, tak patrí do škôl pre nadané deti.

Otázka č. 7- Môže sa inteligencia rozvíjať bez ohľadu na to aký má inteligenčný koeficient dieťa?

                Existuje inteligenčné testy, ktoré merajú len GOS parameter, ale potom sú zložitejšie testy, ktoré majú viacero faktorov napríklad deduktívne myslenie, induktívne myslenie, pozornosť. Tento test zistí, že dieťa má napríklad slabú pozornosť, číže ADHD, ale na druhej strane má silné logické myslenie.  Z toho sa robia dôsledky čo u dieťaťa sa rozvíjať a čo dobiehať.

Otázka č. 8- Ktoré stupne inteligencie sa majú rozvíjať?

                Veľmi ľahko sa dá rozvíjať verbálna inteligencia napr. ako je pochopenie slova ako je analýza, ako je syntéza. Čarovnou hranicou IQ je IQ 70, ak je to pod tou hranicou, tak je to mentálna retardácia alebo mentálne zaostávanie. Ten žiak ktorý mal IQ pod 70 išiel do špeciálnych škôl. Ten žiak, ktorý má IQ nad 70 ide do štandardných škôl. Je veľmi ťažké rozlíšiť, že čí nízke IQ  je spôsobené kultúrou alebo genetikou. Tam je potrebné pridať ďalšie testy, ktoré zistia čí ten žiak môže ísť dopredu alebo je to iba tým, že je sociálne zanedbaný. Pán profesor povedal príklad Róma, Maďara, ktorý nevie po slovensky, ale je vysoko učenlivý, tak pán profesor by mu začal tvoriť postupnosť  slovnej zásoby. Pán profesor mu nemôže dávať stále 5-ku, keď nevie čo znamená slovo “ orechy“, lebo jednoducho nerozumie po slovensky.

Otázka č. 9- Ako rozoznáme dieťa, ktoré je  viac inteligentné od dieťaťa, ktoré má problém v kognitívnej oblasti?

                Napríklad dieťa v predškolskom veku by malo poznať číslo, by malo poznať farby, by malo vedieť robiť na mobile, na počítači.  Tam dochádza, že väčšina rodičov preceňuje schopnosti svojich detí.  Inteligentný, skúsený rodič porovnáva dieťa v nejakej skupine rovesníkov.  učiteľka môže porovnávať, kto do akej miery pozná čísla, pozná farby. Tam sa pekne ukáže, že deti zo slabého sociálneho prostredia nevedia základné veci.

Otázka č. 10- Je múdry a inteligentný človek automaticky dobrý?

                Samozrejme, že nie. Poznáme niekoľko prípadov ľudí, ktorí sú síce inteligentní, ale nie sú morálne čistí. Zneužívajú inteligenciu na to, aby boli dobrí. Človek, ktorý zneužíva inteligenciu, tak väčšinou má pocity viny. Je niekoľko druhov cnosti. Prvým druhom sú intelektuálne cnosti, potom sú to morálne cnosti číže morálka, potom sú to občianske cnosti. Táto cnosť sa týka hodne kultúry napríklad. Ešte medzi cnosti patria výkonové. Človek, ktorý je  múdry a vzdelaný by mal byť aj etický, morálny, nemal by klamať, nemal by podvádzať, nemal by brať úplatky. Intelektuálno cnostný človek by mal dôverovať v rozum. Človeku by sme mali veriť, že je rozumnou bytosťou. Jednou z cnosti inteligentného človeka je, že je kriticky voči iným ľudom, ale aj je kritický voči sebe. Musí mať odstúp od toho čo robí a priznať si chybu. Moderátorka pripomenula výrok z dávnej minulosti, ktorý znie “ Viem, že nič neviem“. Ľudia, ktorí nie sú rozumovo cnostní, tak pokoru zamieňajú za aroganciu, číže preceňovanie svojich schopnosti na úkor všetkých pravidiel, ktoré sú. Medzi intelektové cnosti patrí odvaha. Tam patrí mať odvahu povedať nejakú vlastnú myšlienku a ju povedať. Človek by mal mať podľa pána profesora Intelektovú empatiu, to znamená schopnosť vžiť sa do kože komunikujúceho.

Otázka č. 11- Deje sa to, keď počúvate nejaké súkromné debaty na verejnosti alebo sledujete debaty na sociálnych sieťach?

                Na sociálnych sieťach je neuveriteľný príklad sociálnej neempatie. Tam ľudia sa medzi sebou urážajú, nápadajú, sú hostilní. Tam je veľmi zlý príklad sociálneho myslenia alebo ich intelektu. Moderátorka dodala, že pán profesor má dokonca klientov, ktorí to riešia. S tými klientami je to ťažko, lebo majú nízku inteligenciu. Keď má človek vysokú inteligenciu, tam sa dá komunikovať o tom, kde človek urobil chyby. Pri nízko inteligentných ľuďoch prevažujú dva faktory a to citovo afektívne a pudové. Človek s nízkou inteligenciou povie na otázku, že prečo sa ti páči prezidentka odpoveď, že má pekné šaty a ja nemám. To je vysoko citová a pudová záležitosť. Tam chýba empatia, chýba integrita myslenia. Jeden psychológ povedal, že my sme tak nahaňani úlohami, že nevieme prepracovať postup tých úloh, nie sme vytrvalí. Človek môže meniť názory hocikedy, ale hodnoty musí mať jasné. Keď tieto cnosti človek nerealizuje, tak ide o inteligentnú hlúposť.  

Otázka č. 12- Dá sa v dospelosti zlepšiť našu inteligenciu, našu múdrosť?

                Dá sa zlepšiť múdrosť, dá sa zlepšiť etické, morálne myslenie aj charakter človeka. Pána profesora mrzí, že v súčasnej dobe sa veľmi zanedbáva mravná výchova. V školách podľa pána profesora učíme informácie, ale neučíme rozmýšľať. Na to, aby človek mal myslieť, tak by mal rozvíjať všetky funkcie o ktorých bolo pomenované. Medzi tieto funkcie patrí:

1. vnímať a zapamätať si,
2.  porozumieť,
3.  vedieť použiť,
4. vedieť informácie zovšebecniť,
5. vedieť informácie zhodnotiť ( tzv. kritické myslenie)
6.  kreativita.

To je 6 základných bodov rozvoja ľudského myslenia. Vedúci pracovník, ktorý robí s deťmi by sa mal zamýšľať na všetkých týchto 6 úrovniach. Ten rozhovor môže vyzerať nasledovne:

1.Čo je rodina ( vnímanie a zapamätanie),

2. Aké sú funkcie rodiny ( porozumenie),

3.Ako to u vás vyzerá v rodine ( funkcia vedieť použiť),

4.Majú aj zvieratá svoje rodiny ( funkcia vedieť informácie zovšebecniť

5.  Je naša rodina dobrá alebo zlá ( funkcia vedieť zhodnotiť informácie

6.  Čo by si urobil, aby bola rodina dobrá ( funkcia kreativity

To je 6 základných úloh zameraných na naučenie človeka rozmýšľať. Učitelia by sa nemali zaoberať iba bifľovaním vedomostí, že aké je hlavné mesto Peru, ale tak to by mali učiť. Je veľa kníh, ktoré hovoria o riešení dilematických situácii. Pán psychológ Emil Komárik napísal celú knihu o tom ako budovať charakter.

Otázka č. 13- Existujú nejaké cvičenia pre nás dospelých?

                Vedúci pracovník môže so zamestnancami diskutovať ako zlepšiť prácu. V podnik a v rôznych organizáciach existujú školenia, výcviky. Pán profesor si všimol na Facebooku, že je veľa motivačných kníh, ktoré rozvíjajú myslenie.  Za komunizmu vydal jeden psychológ knihu s názvom Učiť sa ma učiť.

Otázka č. 14- Čo by sa malo zrealizovať voči skupine na Facebooku, ktorá nie je empatická?

                Existuje tzv. skupinová psychoterapia. Skupina 10 ľudí zasadne do kruhu a začnú debatovať o veciach. To, že si vypočujú názory podobných ľudí s rôznymi názormi to otvára oči.

Podľa pána profesora sme podcenili rozvoj myslenia hlavne u detí. Boli by sme oveľa múdrejší národ, keby sa rozvíjal komplex 6 úloh kritického myslenia