ekonomika

Blog o Magdaléne Rovderovej

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať osobe Magdaléne Rovderovej, ktorá vyrozprávala ako jej Boh, rádio Lúmen a súrodenci pomáhali pri prekonávaní problémov v rodine. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Svetlo nádeje. Táto relácia bola odvysielaná 10. októbra 2021 s moderátorkou Janou Ondrejkovou a jej hostkou Magdalénou Rovderovou

                V živote Magdalény Rovderovej bolo veľa lásky, ale aj smútku. Jej príbeh je silným svedectvom manželskej a materskej lásky. Hostka nepozná oddych, ide na doraz. Aj keď spadne na kolená, otrasie sa a ide ďalej. Silu čerpá vo viere Boha a vo svojej veľkej rodine.

                Pani Magdaléna Rovderová pochádza z viacčlennej rodiny z Kysúc. Bolo ich sedem deti, ale jedno dieťa zomrelo. Hovorí, že prežila pekné detstvo. K viere ju viedli odmalička. V rodine pomáhali s hospodárstvom, ale udržiavali dobré vzťahy so strýkami, ujami a tetami.

                Jej mamička ako 4- ročná stratila mamičku. Prežila veľmi ťažké chvíle, ale o to viac im ukazovala ako niesť kríže. Dávala im nekonečno veľa lásky. Každému človeku sú priradené bolesti a kríže, ktoré majú význam. Hostka študovala strednú školu v Žiline, kde sa zoznámila aj s manželom, potom sa zobrali a v roku 1980 sa im narodilo prvé dieťatko. Boli šťastní, ale toto dieťatko im náhle zomrelo. Malo 3 a pol mesiaca a bola to veľká rana pre nich hlavne pre ňu ako mladú mamičku. Niesla to veľmi ťažko, ale musí povedať, že manžel bol jej veľkou oporou. Vtedy ešte nepociťovala hlboký vzťah ku Bohu. Po dvoch rokoch po smrti syna sa im narodil syn Lukáš, a potom ďalší 2 a to Ladislav a Michal. Páni Magdaléna sa ich snažila vychovávať vo viere, potom však prišla kríza v manželstve, manžel od nich na určitý čas odišiel. Tu však bolo dôležité udržať rodinu pokope. V tom období sa snažila synom dávať vieru cez Saleziánov v Žiline. Tam chlapci chodili do skautu, stretká, sväté omše a sviatosti. Manžel bol od nich odklonený, ale hostka to s ním nikdy nevzdala. Vždy držala takú líniu, že manželovi musí dať oporu, aj keď to bolo ťažké, lebo manžel nechcel. Každá situácia chcela veľa odvahy a vytrvalosti, trpezlivosti. Postupne ako roky ubiehali, tak jej manžel si začal uvedomovať hodnotu rodiny. Začali sa rozprávať viacej, potom bol aj rád doma. Potom nastalo obdobie, kedy hostka prežila najťažšie obdobie svojho života, keď manželova mamička ochorela. Bola ležiaca, striedali sa tam s opatrovateľkami. Jej syn Lukáš ako 20 ročný odišiel na študentskú stáž do Ameriky. Potom tam ostal, ostal tam 10 rokov. Syn Lukáš v Amerike prežil ťažké obdobia, ťažké veci. Po 10 rokoch sa vrátil, prišiel v roku 2012. Začal pracovať a po 3-4 mesiacoch psychicky skolaboval. Nastalo ťažké obdobie, lebo aj svokra bola chorá. Najmladší syn hostky sa navyše dostal do zlej partie a navyše aj do konfliktu so zákonom. Ten syn Lukáš sa liečil, to obdobie trvalo v podstate 7 rokov. Navyše manžel ako zdravý, pracujúci človek odpadol a bol na ARE. Pán manžel náhle zomrel po 6 dňoch. Pre syna Lukáša to bola obrovská rana, lebo s otcom si rozumeli, boli silná dvojka, rozprávali dlho do noci, tak jemu sa zhoršil stav. Hostka mala veľkú túžbu mu pomôcť, bol pod lekárskym dohľadom v nemocnici. Určitý čas sa zdalo, že bude lepšie, ale táto diagnostikovaná schizofrénia sa ťažko lieči. Iba tretina ľudí sa z toho dostane a on sa z toho nedostal. Zomrel pred 2 rokmi presne, on si vzal život. Podľa hostky psychické poruchy sú oveľa ťažšie ako telesné poruchy. Bolo to obdobie úplného dna, hlavne jej mama to ťažko prežívala. Podľa hostky sa zopakovala situácia, keď jej  malý syn zomrel, tak tiež to tak prežívala aj pri tom veľkom synovi. Už sú to 2 roky a hostka sa cíti ľudsky aj osobne od leta lepšie. Jej najmladší syn Michal sa zo všetkého dostal, má rodinu a teraz sa im narodilo druhé dieťa. Postavil dom, pracuje, študuje vysokú školu popri zamestnaní a rodine. U pána Boha vždy príde situácia, kedy vidíme, že nám dôveruje.

                Otázka č. 1- Nemali ste niekedy pocit, že na vás Boh zabudol?

                Áno tieto otázky v nej rezonovali, bolo najmä v čase choroby starej mamičky a syna. Niesli 3 ťažké rany a niekedy to ani nezvládala. Nikdy vo sebe nenašla vnútorný protest v podobe odmietania Boha. Boli tam obdobia, keď nemala vytrvalosť sa ani modliť. Áno, boli tam obdobia otázok, ale nebol tam výrazný odklon od viery. Môže k tomu povedať základné body, ktoré si k tomu rozobrala. Po prvé je to vnútorný postoj, hostka aj keď padala, tak zdvíhala hlavu hore. Hostka prosila Ježiša, aby sa o všetko postaral. Opakovala, že postaraj sa o všetko, ja ti dôverujem. Samozrejme svätá omša, sviatosti, zahĺbenie jej vnútorne pomáhalo. V období po smrti syna hostka nevládala ani čítať, tak počúvala rádio Lúmen. Počúvala prednášky a príhovory, ktoré mali svoju hĺbku a posúvali ju do ľudskej, vyrovnanejšej pozície. To môže pánu Bohu poďakovať, že máme tieto možnosti, ktoré neboli v minulosti. V tých časoch mladosti hostky neboli ani rádia, ani knihy. To dáva človekovi veľa v tých chvíľach ťažkosti. Človek má možnosť sa otvoriť a vnímať to, že nie som sama, aj keď samota niekedy je náročná. Hostka býva v meste, v byte a má okolo seba  veľa ľudí. Hostka má veľmi rada ľudí, mnoho rodín, mladých ľudí, ale aj malé deti, ktoré môže zobrať na prechádzku, môže ich niečo učiť, môže ísť  s nimi na výlet. Boh, keď niečo nám zoberie, tak nás odmeňuje inými darmi. Tie naozaj treba zobrať a využiť ich. S deťmi z rodiny sa modlia cez internet alebo si zavolajú.

Hostka mala zážitok s chorými manželovými rodičmi, že keď manželov otec zomieral, tak chcel sviatosti a manželova mama, keď bola ležiaca, tak sa modlila spolu s hostkou a opatrovateľkou a postupne začala počúvať rádio Lúmen a to bola veľká sila. Tri mesiace pred smrťou ju našli ako sa modlí Otče náš. Moderátorka dodala, že sú radi, že pomáhajú a teší ich spätná väzba poslucháčov.

Otázka č. 2- Priniesli vám tieto pozitívne emócie aj niečo pozitívne?

                Áno, toto všetko čo človek zažije má svoj zmysel, na to človek nepríde hneď, na to treba vytrvalo čakať. Táto cesta v pozemskom živote niečo prináša a postupom času zisťujeme aký to malo význam, čo nám to zobralo a čo nám to dalo. Slovo od Boha by sme mali prijmať a vnímať jeho hĺbku. Odmenou za to všetko je, že nachádzame zmysel života vo všetkom čo je neviditeľné. Hostka priznáva, že materiálne veci si treba kúpiť a užívať, ale do určitých hraníc to čo potrebujeme. V tomto čase, keď pripustila duše k Bohu, tak nachádza útechu v neviditeľných veciach predovšetkým vzťah s ľuďmi, vzťah so širokou rodinou. V susedstve má babičku, ktorá má 93 rokov, žije sama, babička má rodinu, ktorá túto babičku navštevuje a babička je pre hostku obrovským príkladom. Od situácii od ľudí hostka si berie príklad pre seba. Hostka videla na vlastnej koži manželových rodičoch aká je staroba a prosí pána Boha, aby hostka starobu dobre zvládla, lebo nie je to úplne ľahké. Toto je pre ňu takou barlou a oporou. Hostka by to zhrnula do troch viet. Na prvom mieste človek je stvorený našim Bohom, našim Otcom. Hostka s ním hovorí, prosí ho o pomoc. V určitých chvíľach života každý človek prežíva určité trápenie a vtedy treba hľadať pozemskú pomoc, t.j. lekári, rodina, priatelia. Každý je zahltený prácou a rodinou, ale je veľa ľudí, ktorí hostke pomohli. V nemalej miere je to o nás samých. Hostka vníma ako pozemskú povinnosť, že na ceste do večnosti by sme sa mali neustále vzdelávať.  Určite by sme mali rozdávať úsmev. Hostka sa snaží veľa nehovoriť, ale iba pohladiť, povzbudiť, ale niekedy sa to človeku nedarí. Hostka si uvedomila, že je veľmi dôležitá a každý človek je dôležitý ku pánu Bohu. Zároveň hostka chce zdôrazniť, že človek by mal byť aktívny, robiť nejaký ľahký šport. Pre hostku sú veľmi dôležité stretnutia s vnučkami, s neterkinými deťmi alebo deťmi zo dvora. Hostka má rada ľudí a obzvlášť detí, lebo jej malý syn tak rýchlo zomrel. Hostka je veľmi citlivá na deti, ale dodržuje určité hranice, ktoré sa snaží neprekročiť. Hostka sa rozpráva s deťmi, povzbudzuje a hladí detí. Mať rád detí je pre hostku veľká výzva. Pre hostku je pozitívne, že teraz na to má čas. Užíva si ručné práce, ktoré miluje.  Hostka ďakuje pánu Bohu za malé veci, ktoré nie sú samozrejmé napríklad, že ráno sa zobudí a má teplo v byte alebo že si môže navariť teplú kávu, teplý čaj.  Mnoho ľudí to nemá a naozaj sú to dary. “ Čakal som, čakal som na Pána Boha a on sa ku mne sklonil, vyslýšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy bahnitého kalu, nohy mi postaviť na skalu a kroky mi upevnil, do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. To sú slová 40. žalmu.