Blog o kvalite nášho života
V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Kvalita nášho života na Slovensku i vo svete. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 25. septembra 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.
Slovenská republika sa v rebríčku šťastia obyvateľstva umiestnila na 37. mieste. Najmenej šťastnou krajinou je Afganistan, najviac šťastnou krajinou je Fínsko. Viac šťastnými krajinami na život ako Slovensko sú Nemecko, Maďarsko, Česko, naopak, menej šťastnými krajinami sú Poľsko, Japonsko. Tento prieskum šťastia obyvateľstva posudzoval okrem ekonomiky aj úroveň slobody v rozhodnutiach obyvateľstva.
V relácii Emotikony o starobe obyvateľstva sa moderátorka s hosťom zamýšľala nad tým, že jedna vec je dĺžka života človeka, ale druhá dôležitejšia vec je kvalita života daného človeka. Kvalita života môže závisieť od zdravia, ekonomického blahobytu, šťastia a pohody. Táto téma sa začala preberať vo vyspelých štátoch sveta v 2. polovici 20. storočia.
Otázka č. 1- Kedy sa odborníci začali vážnejšie zaoberať kvalitou života?
V druhej polovici 20. storočia sa v Spojených štátoch amerických založil ústav mentálneho zdravia. Cieľom tohto ústavu bolo poukázanie na budovanie pozitívnych kvalít ľudskej osobnosti. Dovtedy sa psychológia zaoberala len duševnými poruchami človeka. Na Slovensku v roku 1994 Slovenská akadémia vied usporiada konferenciu o duševnom zdraví človeka. V súčasnosti pribúda veľké množstvo magisterských a dizertačných prác, ktoré sa v rôznych pohľadoch zaoberajú kvalitou duševného života.
Otázka č. 2- Čím to je, že v súčasnosti sa čím ďalej viac zaoberáme kvalitou ľudského života? Nie je to tým, že už máme uspokojené základne potreby?
Klimatické zmeny, pandémia Covidu-19 prinútili človeka, že to zvonku ťažko znáša a potrebuje pomoc. Problémom dnešnej doby z hľadiska psychológie je, že máme obrovské množstvo informácii a tlaku na osobnosť človeka a úlohou človeka je naučiť sa pracovať s informáciami a tlakom.
Otázka č. 3- Je pravda, že z tohto dôvodu máme veľa náučnej a motivačnej literatúry?
Motivačná literatúra je podľa pána profesora laicky napísaná a chýbajú tam odborné poznatky. V motivačných knihách sa málo zdôrazňuje, že to sa má robiť systematicky, dlhodobo. Pán profesor uviedol, že keď sa človek chce naučiť sústrediť, tak to naučenie netrvá deň, 2 dní, ale rozhodne dlhodobejšie a to polroka, rok.
Otázka č. 4- Ako kvalita života súvisí so zmyslom života?
Zlatým kľúčom ku kvalitnejšiemu životu je mať dobrú hodnotovú orientáciu. Keď má určitý človek zmysel života, tak to danému človeku dodáva zmysel života. Pár rokov neskôr, ako vznikla pozitívna psychológia, tak vznikla pozitívna pedagogika. Deti odmalička by sme mali učiť k pozitívnemu mysleniu, to znamená učiť deti medziľudským vzťahom. Na Slovensku máme pár škôl, ktoré sa nazývajú “ šťastné školy“ Tieto školy kladú dôraz viac na emócie ako na myslenie, vedomosti.
Otázka č. 5- Čo je to podľa vás kvalita života?
Existuje viacero vedeckých disciplín, ktoré definujú kvalitu života. Pán profesor prečítal v relácii jednu z nich. “ Kvalita života je osobnostno emočná kognitívna psychoreflexia, je to stav jednotlivca spočívajúci porovnávaním skutočnosti s ideálom najmä v súvislosti s vyznavaním hodnôt spoločenstva, civilizácie a kultúry. Kvalita života nezávisí len od vedomosti, ale aj od toho čo človek cíti. Ľudia často odpovedajú na vtedajší stav kvality života, že kedy ako. To znamená, že na jednom mieste sa človek necíti dobre a na druhom mieste sa naopak človek cíti dobre. Pri hodnotení kvality života je ťažké to porovnať s určitými hodnotami. Človek sa môže rozhodnúť, že bude piť, klamať, podvádzať, ale to nie je v súlade s kultúrou spoločnosti. Takýto človek vybočuje z pohľadu normality spoločnosti. Norma života je ideál života, ideál kultúrneho života, ktorý má rozličné hľadiská. Moderátorka dodala, že je zaujímavé, že určitý človek môže mať subjektívne nedostatky a napriek tomu môže mať pocit šťastia. Pán psychológ dodal, že človek môže byť zdravý- bohatý- šťastný a napriek tomu nemusí mať pocit šťastia. Na druhej strane pán profesor pozná ľudí, ktorí sú chudobní možno aj chorľaví a napriek tomu majú pocit šťastia. Pán profesor má 1 klientku, ktorá je šťastná z toho, že sa môže porozprávať prípadne pohádať s klientmi v poisťovni a každý deň sa veľmi teší do práce. Táto klientka nie je bohatá a ani slávna, ale je šťastná. Potvrdilo sa, že neplatí, že čím je človek bohatší, tým je šťastnejší. Naopak niektoré štúdie potvrdila, že do určitej miery peňazí rastie kvalita života, ale nad určitou hodnotou peňazí kvalita života nerastie, stagnuje. Moderátorka dodala, že to ukazuje príklad relatívne bohatých krajín, kde len určitá časť ľudí sa cíti šťastná. Psychológ dodal, že iba tretina Američanov je šťastná, že je produktívna. Záverom od toho je, že šťastie nespočíva od hmotných záležitostí ako sú peniaze alebo od takých vecí, že mať veľa jedla alebo veľa materiálnych statkov.
Otázka č. 6- Ktoré hlavné faktory kvality života si všímajú odborníci?
Existuje obrovské množstvo faktorov kvality života. Svetová zdravotnícka organizácia urobila dotazníky na kvalitu života. Existuje napr. aj Index ľudského vývoja, ktorý sa meral v 174 krajinách sveta. Slovenská republika sa umiestnila v tomto Indexe ľudského vývoja na 46. mieste. Tento Index ľudského vývoja zahrňuje mnoho takých veci ako sú bohatstvo alebo zdravie. V indexe ľudského šťastia sú na prvých troch miestach Island, Holandsko a Švédsko. Slovensko bolo na 35. mieste zo 48 sledovaných krajín. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1997 menovala 6 základných indikatorov kvality života, po prvé je to zdravie, po druhé je to psychické zdravie, po tretie je to úroveň nezávislosti, po štvrté sú to sociálne vzťahy, po piate je to životné prostredie a po šieste je spiritualita- napr. tam patrí potreba krásy, potreba morálky.
Otázka č. 7- Čím sa Slovensko líši od ostatných krajín?
V celkovej kvalite života je Slovensko podľa pána profesora dobre umiestnené. Na Slovensku sa robila analýza kvality života podľa regiónov. Najhoršia kvalita života na Slovensku je na východnom a južnom Slovensku, najväčšia kvalita života na Slovensku je v Piešťanoch a Trenčíne. Zaujímavšie je meranie kvality života ľudí s postihnutím.
Otázka č. 8- V čom sa cítia horšie hendikepovaní občania?
Je zauímavé podľa pána profesora, že ľudia na vozíku sa nesťažovali na somatický problém. Psychická stránka bola tiež dobrá, najhoršie stránky kvality života u vozíčkarov boli enviromentálna a sociálna stránka. Sociálna stránka zahŕňala prístupu ľudí k vozíčkarom . Čo sa týka enviromentálnej oblasti tam vyšlo, že vozíčkari nemajú príliš bezbariérový prístup.
Otázka č. 9- Čo vozíčkarom chýbalo vo vzťahu k iným ľudom?
Tam sú dve krajnosti buď sa im vysmievali a podceňovali ich alebo ich príliš ľutovali. Obidve tieto krajnosti sú pre nich nepríjemne. Vozíčkari sa cítia samostatní, ale zároveň chcú pomoc v určitých veciach, čo nevedia.
Otázka č. 10- Od čoho závisí, že prežívame kvalitný život?
Medzi vnútorne psychologické fenomény patria vzdelanie alebo výška inteligencie alebo zrelosť našich emócii. Medzi ďalším psychickým fenomén patrí príjem ( čí je daný človek spokojný so svojim príjmom). Ďalším psychickým fenoménom človeka je jeho bezpečnosť, to znamená, že čí je bezpečný tam kde žije alebo čí má bezpečné postavenie v spoločnosti kde žije napr. tam patrí sociálna istota. Tretí psychickým fenoménom u človeka je pocit slobody. Tam patrí sloboda politická, sloboda osobná. V tomto fenoméne je dôležitý dialóg. Druhá vec je sloboda osobná, to znamená nebáť sa byť sám sebou. Tretia vec je v tomto fenoméne dôležitá kreativita, tvorivosť. Človek, ktorý nie je produktívny nemôže rásť. Ďalším dôležitým psychológickym fenoménom medzi ľuďmi je sociálna rovnosť, to znamená, aby človek nebol odstrčený. Na Slovensku nemáme podľa pána profesora dobre rozvinutú kultúru sociálneho dialógu, kultúru politickú.
Otázka č. 11- Môže sa stať, že človek má nedostatok duchovných hodnôt, a preto je nešťastný?
Pomocou vedomostí by sme mali deti učiť kvalite života.
Otázka č. 12- Ako sme na tom v prežívaní kvality života v porovnaní s inými krajinami?
Najväčšiu úroveň prežívania kvality života majú Dáni. Najmenšia úroveň optimálneho prežívania kvalitného života bola v Rusku. Na Slovensku sme boli na 20. mieste z 23 krajín, čo nie je príliš dobre. Ľudia na Slovensku by sa mali inak pozerať na prežívanie človeka. Optimálne prežívanie vecí odborníci nazývajú exponačný model prežívania situácii. Ľudia, ktorí vnímajú situáciu, tak, že všetko zlé tu bude už navždy, je podľa pána profesora veľmi zlé vnímanie. Pozitívne vnímanie negatívnych vecí spočíva v tom, že to je dočasné a zmeniteľné. To je podľa pána profesora o uhle pohľadu každého človeka. Optimista si povie, že to je dočasné, že to prejde, pesimista naopak povie, že to je koniec, že sa vzdáva.
Otázka č. 13- Čo môže urobiť človek, aby pozitívne hodnotil svoj život?
Prvá vec je v tom, že človek by sa mal zamyslieť aký má život, aké má ciele, aké má hodnoty. Druhá vec, čo by si mal človek uvedomiť, že každý je strojcom svojho šťastia. Akonáhle človek začne umiestňovať veci dovonku, napríklad si hovorí, že ja nemám šťastie, to je môj osud, počasie za to môže, tak to myslenie je zlé. Človeku treba veľa optimizmu, veľa činorodosti, veľa vitality, veľa viery a nádeje a veľa presvedčenia o tom, že život má zmysel. Kvalita človeka môže prebiehať v 2 rovinách a to výkonnosť a šťastie človeka. Existujú 4 typy ľudí. Prvým typom človeka je výkonný a šťastný človek. To je asi ideál. Je to človek, ktorý miluje svoju prácu. Je nadšený z toho, že má výkon aj dobre prežíva. Druhým typom človeka je výkonný a nešťastný človek. On robí ako workoholik, ale pritom je nešťastný. Tie vzťahy a tá práca ho neuspokojuje v tom, že nedosahuje ciele, ktoré chce. Tretím typom človeka je nevýkonný a nešťastný človek. Tento človek nič nerobí a je nešťastný z toho, že nič nerobí. Štvrtým typom človeka je nevýkonný ale šťastný človek. Je to typ človeka, ktorý nerobí, ale je šťastný pri voľnočasových aktivitách. Najväčšie problémy majú nevýkonní, šťastní ľudia a výkonní, nešťastní ľudia.
Otázka č. 14- Dajú sa cvičiť návyky, tak že budeme vnímať svoj život šťastnejšie?
V škole šťastia v Lučenci majú metódu učenia, ktorá sa nazýva metóda učenia vďačnosti. V tejto škole učia deti , aby sa poďakovali každému, kto im dal nejakú drobnosť. Pán profesor to robil aj so svojimi študentmi a študenti boli šokovaní, že nepamätajú, kto im naposledy urobil nejakú drobnosť. Ďalej je výborné cvičenie 3 dobré veci. Cieľom tohto cvičenia je rozpamätať si na3 veci, čo som dobre urobil v minulosti a rozpamätať si na 3 veci, čo chcem urobiť dobre v budúcnosti. Keď to človek bude robiť dlhší čas, napríklad, že bude ďakovať, tak sa to stane návykom toho človeka, ktorý to tak robí. Napríklad ľudia by si mali citovo zagratulovať k narodeninám alebo meninám. Jedna metóda spočíva v tom, že je 300 kreatívných činnosti v liste a človek má zaškrtnúť tie činnosti, ktoré už urobil a zaškrtnuť tie kreatívne činnosti, ktoré by mal urobiť. Napr. sa môže rozpamätať človek, že niekedy v minulosti maľoval a tento človek sa k maľovaniu môže znova dostať. Kultivácia silných stránok slúži na to, aby sa človek hýbal dopredu. Ďalšou metódou je si povedať určité ciele, chceš dosiahnúť tento týždeň, tento deň, tento mesiac. Pán profesor mal 1 profesora, ktorý sa nikdy nespýtal, že ako sa máš, ale na čom pracuješ. Ľudia by nemali mať zmätok v cieľoch. To by sme mali učiť deti od detstva. Deti by si mali zadať určitú úlohu, ako môžu pomôcť iným ľudom. Keď chce človek zlepšiť kvalitu života, tak by mal človek čítať alebo vzdelávať sa. Druhá vec čo je dôležita je emociálna úroveň človeka, človek by mal chodiť veľa do prírody.
Otázka č. 15- Môže služba iným ľudom naplniť človeka väčším šťastím?
Áno, pán profesor potvrdzuje, že služba iným ľudom môže byť cieľom kvalitného života.