ekonomika

Blog o očkovaní a vírusoch-2. časť

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Vírusy a očkovanie. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Viera do vrecka. Táto relácia bola odvysielaná 26.júna 2021 o 9:30 s moderátorkou Andreou Čelkovou a jej hosťom virologičkou a docentkou Slovenskej akadémie vied Tatianou Betakovou.

                Korona vírus nám výrazne zasiahol do našich životov. Mnohí naši blízki pre ochorenie Covid-19 nie sú už medzi nami. Ďalší majú po prekonaní tohto ochorenia zdravotné problémy. Veľa ľudí zvažuje či sa dá zaočkovať alebo sa nedá.

Otázka č. 1- Aký je rozdiel medzi infekciou a očkovaním?

                Keď sa nainfikujeme vírusom, tak ako prvá sa nám spustí vrodená imunita. Bunky imunitného systému rozložia vírus a tieto B bunky sa učia rozoznávať tento antigén. Tieto bunky začnú produkovať špecifické protilátky. T bunky sa učia rozpoznávať vírus V spolupráci s inými bunkami teľa vírus zlikvidujú. Keď sme infinkovaní, tak náš imunitný systém sa snaží rozpoznávať celý vírus, všetky proteíny toho vírusu. Imunitná reakcia je komplexnejšia. Pri vakcíne Korona vírusu využívame iba jeden proteín toho vírusu. Vyberajú najdôležitejší proteín Korona vírusu. Z tej guličky vírusu sa do vakcíny aplikujú len jeho anténky. Proti S- proteínu vírusu získavame imunitu. Získavame nielen protilátky, ale aj T- látky, ktoré sú tiež dôležité.

Pri infikovaní si vytvárame  protilátky na rôzne proteíny, pri očkovaní si vytvárame protilátky na jeden jediný proteín.

Moderátorka poznamenala, že mnohí ľudia uvažujú tak, že vakcína nie je potrebná, že telo si s vírusom nejako poradí. Ale ukazuje, že najúčinnejšia cesta je práve tá vakcína.

Hostka poznamenala, že v minulosti to fungovalo tak, že tí čo sa nevedeli vysporiadať s vírusom zomreli a tí čo sa naopak vedeli vysporiadať s vírusom, tak prežili.

Títo ľudia, ktorí sa nechcú očkovať, tak sa nemusia, ale nikto z nich nevie, že či to prežije bez následkov. Stále mortalita u neočkovaných ľudí je dosť vysoká a nie sú to iba starí ľudia. Hostka zdôraznila , že my nie sme zdravá populácia ľudí. Všetky civilizačné ochorenia sťažuje priebeh ochorenia Covid-19. Následky u týchto ľudí sú oveľa horšie, títo ľudia vyžadujú hospitalizáciu a veľa týchto ľudí aj napriek tomu, že nemá 80 rokov zomiera. V poslednom čase počet mladých ľudí, ktorí potrebujú pomoc s dýchaním a intenzívnu zdravotnú starostlivosť.

Otázka č. 2- Je spojený postcovidový syndróm so samotným ochorením?

                Je to spojené s tým ochorením, prebehla tam silná zápalová reakcia. Tie zápalové receptory sú v každej bunke nášho tela tým pádom sa vírus môže dostať do všetkých častí nášho tela. Keď sa vírus šíri v našom tele, tak bunka to neprežije. Títo ľudia, ktorí mali poškodené pľúca, tam sa znížila saturácia krvi kyslíkom na určitý čas. 20 % ľudí po prekonaní Covidu má neurologické problémy a len 16% ľudí sú dychaviční. Každý by očakával, že to budú práve tie pľúca, ale nakoniec je to mozog. Publikácie z Veľkej Británie potvrdzujú, že narastá počet ľudí s problémami pamäte Mladí ľudia sa sťažujú, že majú akoby hmlu v hlave, že sa nedokážu sústrediť. Mnohí sa sťažujú, že nevedia si spomenúť ako pokračuje veta. Mnohí ľudia sa sťažujú, že začali trpieť deliriámi, deliria sa spájajú skôr s nadmerným požívaním alkoholu. Ďalej môže tam dôjsť k trvalému poškodeniu mozgu. Tým, že sú chytené pľúca, tak časom sa môže vytvoriť fibróza pľúc. Je dobré, keď títo ľudia sa venujú pľúcam, idú na rehabilitáciu alebo na liečenie. Niektorí ľudia sa musia naučiť znova dýchať. Zaujímavosťou je, že niektorým ľudom sa čuch a chuť nevrátila ani po 6 mesiacoch. Následky sú tam, ale je otázka čo bude ďalej. V USA začali stávať špeciálne nemocnice pre poscovidových pacientov. Ukazuje sa, že poscovidoví pacienti nepotrebujú len jedného špecialistu, ale potrebujú viacerých špecialistov-lekarov, aby udržali následky pod kontrolou, aby sa to nezhoršovalo.

Otázka č. 3- Ako je to s tou imunitou, keď človek prekoná Covid-19? Na aké obdobie človek získava imunitu?

                Tento vírus má takú zaujímavú schopnosť, že vie ovplyvňovať náš imunitný systém. Dokonca dokáže ovplyvňovať aj tvorbu protilátok. Zistilo sa, že niektorí ľudia nemajú protilátky aj napriek tomu, že 2 týždne strávili v horučkách. Naopak niektorí ľudia, ktorí mali ľahký priebeh majú protilátky, takže je to veľmi individuálne. Najväčšie množstvo protilátok mali ľudia, ktorí prekonali mierne ťažký priebeh. U nich množstvo protilátok v tele začalo klesať až po 8 mesiacoch. Týmto ľudom po prekonaní Covidu-19 sa odporúča zaočkovať sa aspoň jednou dávkou vakcíny. Z imunológie vedci vedia, že po opakovanom stretnutí s vírusom sa imunita u ľudí zlepší. Pri vakcíne človek si môže byť istý, že bude mať stimulovaný imunitný systém, bude chránený. Cieľom vakcíny nie je, že vôbec, vôbec neochorieme, ale cieľom vakcíny, aby sme neskončili v nemocnici alebo prípadne na cintoríne. Cieľom očkovania je, aby to nemalo ťažký priebeh a aby to neskončilo smrťou.

Otázka č. 4- Máme viaceré vakcíny proti Covidu-19. V čom sú najväčšie rozdiely vo vakcínach?

                Momentálne Európa schválila 4 vakcíny na ochorenie Covid-19. Ide o tzv. vektorové a RNA vakcíny. Celé to funguje tak, že keď potrebujeme proteín, tak bunka vyšle signál do jadra, nájdu nejaký gén a tento obrovský gén sa prepíše na RNA. RNA sa prepíše na messengerovú  a prejde do cytoplazmy, kde sa prostredníctvom RNA nasynténtizuje  proteín, ktorý potrebujeme. Nová technológia vakcín prišla s tým, že my použije RNA. Je to veľmi ťažké vyrobiť, aby to bolo podľa predstáv bunky. Keď dajú gén RNA , tak bunka si vyrobí perfektný proteín. Odpoveď bude oveľa lepšia ako keď my si niečo budeme umelo vytvárať. U vektorových vakcínach je trochu iný mechanizmus. Takýto plazmit, vektor nebude produkovať žiadne vírusové častice. Ten vírus, keď nemá proteíny nedokáže sa poskladať, nedokáže vzniknúť. Znova je tu zabezpečené, že to bude bezpečné.

Otázka č.5- Je reakcia na očkovanie odpoveďou imunitného systému každého človeka alebo je to iba vakcínou?

                Tieto vakcíny nevznikli pod holým nebom, je za tým 10-ročná práca. Tieto vakcíny vznikali dlho, len posledný rok sme tam dali proteín toho vírusu. Klinické výskumy dokázali, že niektorí ľudia majú silnú imunitnú reakciu aj na lipidy, čo si vedci ešte ani nedokážu vysvetliť. Náš vrodený imunitný systém je veľmi individuálny. Niektorí reaguje veľmi silné na všetko cudzie aj na vakcíny, iní ľudia sú v uvodzovkách tolerantnejší.  Dôležitú úlohu pri vakcinách zohráva náš zdravotný stav Ukázalo sa, že niektoré choroby, ktoré boli skryté, vyplávajú na povrch a tiež môžu eventuálne spôsobovať rôzne komplikácie. Je to veľmi individuálne, je to odpoveď našej zápalovej reakcie. Chýba vo vakcínach nie je. Vidíte sami, že niektorí ľudia prekonajú infekčné ochorenie bez problémov a iných ľudí to úplne zloží. Sú to veci ako sa niekedy hovorí medzi nebom a zemou, ktoré nikdy nemôžeme predpovedať. Ten človek u ktorého by sme povedali, že bude mať problémy je úplne v pohode a platí to aj naopak. Ako bude náš organizmus reagovať je úplne nepredvídateľné.