Založ si blog

blog č. 9- Predsudky

                               Blog o predsudkoch

V nasledujúcom blogu sa budem téme predsudky.  Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 5.6.2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mirom Zelinom.  V blogu sa budem venovať aj  témam   Máme rôzne postoje, názory, predsudky vo vzťahu k ľudom inej pleti, sexuálnej orientácie či voči očkovaniu. Čo sa deje vtedy v našej myslí.  Psychológ je presvedčený, že s predsudkami sa dá pracovať. Niekedy pomôže aj osobná skúsenosť s niekým kto je v určitom ohľade iný.  Ako sa dá predísť predsudkom v detstve a kto je na predsudky náchylnejší.

Podľa prieskumu 80 % Slovákov nedôveruje cudzincom mimo Európskej únie. Dôvera voči Rómom je nižšia

Otázka č. 1- Sú to názory, predsudky?

V tomto prípade podľa pána profesora je to postoj ľudí k určitej skutočnosti.

Otázka č.2- Čo sa deje v mysliach ľudí, ktorí prichádzajú s rôznymi postojmi, názormi, predsudkami?

                V odbornej psychológii je často využívaný pojem postoj. Postoj je iný pojem ako pojem  názor.  Pojem názor je rozumové zváženie.

Príklad pre názor: Futbalisti hrali veľmi dobre futbal

Postoj má 3 zložky:

  1. Rozumová zložka: Aký máš postoj k prírode, je to aké vedomosti mám o prírode
  2. Emócialná zložka: Aký máš postoj k prírode, je to aký mám cit k prírode, mám ju rád, nemám ju rád, je mi ľahostajná.
  3. Zložka správania: Ideš tej prírode nejako pomôcť?

 Medzi postoje môžu patriť postoj k ľudom, postoj, keď sa 2 mladí ľudia milujú, postoj k cudzincom, postoj k politikom  atď.

Pán profesor povedal príklad postoja ku Vietnancom . Čo o tých Vietnamcoch vie, aký má citový vzťah ku Vietnancom a čo by pre Vietnamcov urobil a to je aplikácia zložiek postoja v praxi.

Otázka č. 2- Prečo je dôležité sa zaoberať predsudkami, aké následky môžu mať predsudky?

Má to  obrovské následky, lebo to určuje veľa vecí. Pán profesor povedal príklad volieb.  Volíme nejakého kandidáta a to odráža náš postoj, lebo je dôležité akých máme predstaviteľov vo vláde. Moderátorka dodala , že postoj je, čí má to zaujíma alebo nie.  Môže mať ľahostajný prístup ku voľbám, nie je citovo naviazaný ku politike.  Mnohí ľudia nevedia o tom politikovi, nemajú splnenú kognitívnu zložku. Idú k voľbám, ale ich voľby sú kadejaké, jedny sa rozhodujú na základe emócii, druhí na základe náhody.  Medzi ďalšie predsudky patria predsudky voči rase, sexuálnej orientácii. Ovplyňuje to každodenný život človeka, je obrovsky dôležité to skúmať a pokúšať sa to meniť.

Otázka č. 3-  Na aký príklad vyrovnávania sa  s predsudkami si spomínate v praxi v úlohe psychológa a pedagóga?

                Ako psychológ má príklad predsudku voči ľudom na vozíčku.  Žiaci na strednej škole si mysleli, že ten daný vozičkár bude hlúpy.  Po roku až 2 rokoch sa ukázalo, že ho žiaci akceptovali, ba dokonca došlo k zvláštnemu fenoménu, že keď videli, že je postihnutý, venovali mu väčšiu pozornosť a viacej ho ľutovali, jedného dňa povedal nasledovne: “ Pán doktor urobte niečo, aby za mňa nerobili, neľutovali, lebo ja to aj sám.  Moderátorka dodala, že vyrovnávanie sa s ľuďmi, ktorí nepatria medzi minoritu, ale sú nejakým spôsobom iní buduje empatiu.  Profesor dodal, že prejavuje sa to keď,  žije človek s človekom a zisťuje, že ten druhý človek je normálny, ale nejakým spôsobom je iný.

Otázka č.4- Ako zisťovať alebo merať predsudky ľudí?

                Je to vážna otázka metodológie, to znamená spôsobu ako to zisťujeme.  Do akej miery, čo sme si zistila je platné, odborne tomu hovoríme validita a to je základ toho ako sa tvoria alebo netvoria predsudky. Klasické metódy vznikli ešte v Spojených štátoch amerických, keď bol konflikt medzi černochmi a belochmi. Začali prvé veľké prieskumy, ako sa vnímajú tieto dve národnosti. Pán profesor povedal príklad, že robil sa prieskum ako vnímajú Američania Nemcov a ako vnímajú černochov. Záverom z výskumu bolo to, že Američania Nemcov vnímali, že sú viac vedeckí založení, pracovití, inteligentní, metodickí ,ale vypichli aj negatívne vlastnosti, že sú tupí, nebystrí  extrémne nacionalistickí. Na Černochov odpovedali, že Černosi sú leniví, poverčiví, bezstarostní, ignoranti, muzikálni, veľmi nábožní, ale aj hlúpi.

Otázka č. 5-  Pán profesor ak sa nemýlim, vy ste sa podieľali aj na prieskume, ktorý sa týkal sociálnej blízkosti, ako ste posudzovali odpovede ľudí?

                Sociálna blízkosť znamená do akej vzdialenosti príjme jeden človek druhého človeka. To je jedno čí sa týka sexuálnej, náboženskej orientácie alebo rasy.

Medzi otázky prieskumu o sociálnej blízkosti

  1. Či by si pustil cudzinca do tvojej blízkosti, vždy začínajú najbližšou vzdialenosťou. 
  2. Čí by si ho zobral za manžela alebo manželku alebo do rodiny.
  3.  Či by si pustil cudzinca do tvojho  klubu alebo medzi kamarátov
  4. Či by si prijal cudzinca do svojho zamestnania
  5. Čí by prijal cudzinca ako občana do tvojej krajiny
  6. Čí by prijal cudzinca ako návštevníka do tvojej krajiny
  7. Vylúčil by si ho úplne

Na Slovensku robia prieskum ako sa akceptujú rómske a nerómske deti v triedach. Minulý týždeň pán profesor robil rozhovor v jednej škole, že keď má škola veľa Rómov, tak rodičia nerómskych detí tam nebudú dávať deti, číže zostavajú čisto rómske školy.   

Otázka č. 6-   Ako je to pán profesor, ľudia majú viac  predsudky voči ľudom, ktorých považujú za minoritu alebo ľudom, ktorých nikdy v živote nevideli?

                Je to hodne o sociálnej blízkosti, čo je potvrdené od rozličných prieskumov v štátoch, ktoré sa tieto prieskumy robili. Ľudia, ktorí majú pozitívne skúsenosti s inými ľuďmi napr. s ľudmi inej rasy, tak príjmu týchto ľudí lepšie ako ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s týmito ľuďmi.  Keď zbadám, že človek je ok, tak ho začnem rešpektovať.  Beriem jeho inakosť ako jeho normu, a potom sa k nemu aj tak správam.  Pán profesor povedal ďalší príklad. New York je najviac multikulturné mesto. Tam sú tak nastavené pravidlá, že človek proste nevníma , že sa nachádza v inej rase, v inom náboženstve dokonca ani v sociálnych triedach, samozrejme to vníma, ale to rešpektuje.

  Otázka č. 7-  Čo znamenajú pojmy integrácia  a inklúzia a ako súvisia s predsudkami?

                To je veľmi moderná téma, lebo je určená Európskou úniou, našou politickou orientáciou, lebo naša vláda prijala zákon o inkluzivnom vzdelávaní .

Definícia inkluzie

Inkluzia je prijatie dieťaťa, človeka do nejakej spoločnosti. Opakom je, keď človek sa izoluje, segreguje ( segregácia), keď ho dávam na okraj (ostrakizmus).  Filozófia Európskej únie hovorí o humanizme.  Inklúzia je humanizmus, prijať  človeka takého aký je.  Vytvoriť k nemu postoj, nemať voči nemu predsudky, spolupracovať s ním a brať ho veľmi vážne.

Rozdiel medzi integráciou a inkluziou

Slovenská republika má integráciu žiakov v zákone.  Doslova je tam napísané nasledovne: Žiak s telesným, mentálnym postihnutím alebo žiak, ktorý je nadaný má právo chodiť do normálnej školy, ale sa musí prispôsobiť osnovám, učiteľom, organizácii. Pojem inklúzia zjednodušené povedané znamená, že nie žiak sa musí prispôsobiť škole, ale škola sa musí prispôsobiť žiakovi. Škola musí vytvoriť podmienky, aby žiak sa tam dobre cítil, aby maximálne rozvíjal svoje možnosti a na to treba vytvoriť podmienky samozrejme.

Moderátorka dodala, že v Slovenskej republike padol rozsúdok, že dievčatko s Downovým syndrómom sa môže vzdelávať v bežnej škole. Profesor dodal, že týchto prípadov je veľa, všetko rieši Európsky súd.  Štát sa snaží, aby škola bola pripravená prijať žiakov rozmanitého druhu. Pán profesor sa stretol s učiteľkou  z belgickej školy. Títo žiaci  nevedia jazyk, sú inej národnosti, náboženstva a to je prípad ako ich inkludovať, ako ich dať dohromady, ako urobiť inklúziu.

 Na Slovensku sa podľa pána profesora o to snažíme, ale je dôležité sa vrátiť k predsudkom, postojom. Kolegyne pána psychológa robili prieskum na jednej škole. Účastníkmi prieskumu boli ôsmaci a deviataci, bolo ich 955. Pýtali sa nasledovnú otázku: “ Myslíte si, že by sa trestné činy Rómov trestali prísnejšie?“  Možnosti boli úplne súhlasím, silne súhlasim, nesúhlasim, neviem.  Prekvapujúce bolo, že 44 % žiakov zaškrtlo možnosť , že úplne alebo silne súhlasí. Samozrejme to charakterizujeme ako predsudok, nerovnosť, niečo čo nie je ok a 10 % zaškrtlo možnosť, že nevedia, ostatní žiaci si mysleli, že by mal mať Róm za rovnaký trestný čin rovnaký trest.  V prieskumoch je podľa profesora potrebné skúmať čí sa po 10 rokoch zmenili postoje alebo nie. Veľmi to záleží na tom, kde ten človek práve je.  Napr. Romóvia, ktorí žijú v osadách sú iní ako Romóvia, ktorí žijú v obci.

Moderátorka dodala, že deti, ktoré žijú v Anglicku dosiahli pozoruhodné študijné výsledky.  Napr. pán profesor sa rozprával s učiteľkami, ktoré učia v Anglicku a povedali mu, že tam nerozlíšujú kto odkiaľ je.  Učili sa angličtinu humanným spôsobom, ale títo žiaci zažili niečo, že ich nikto neodstrkoval.  Bola tam aj sociálna aj edukačná inklúzia. Podľa profesora na Slovensku sa začali meniť postoje. Pýtajú sa aké indexy inklúzie má daná škola. Inklúzia je filozófia, inklúzia je spôsob výchovy, inklúzia je o tom, aby sme prijali človeka ako nepodmienenú ľudskú bytosť. Vytvoriť štátny systém, aby to bolo možne vytvoriť, preto sa snažíme dnes mať veľa sociálnych pedagógov, psychológov, aby pomáhali učiteľom, aby tieto ideály uskutočnili.

Otázka č. 8- Ako pracujeme s predsudkami pri osvete, reklame, a pri tvorbe a ovplyvňovaní názorov v politike a v kultúre?

                Je to možné rozlíšiť, podľa toho čo to obsahuje.  Samotný postoj ako sa tvorí.  Keď je nejaká relácia, ktorá sa snaží vytvoriť názor k niečomu, tak ako psychológ sa pýta koľko je tam logických faktov, ktoré ma presviedčajú, že je to viac na dojme a emocionalite a potom, keď je tam výzva, čo s tým robiť. Profesor povedal pekný príklad. V mediách je veľká propagácia enviromentalistiky. V tej reklame môže byť vyzdvihnutá láska k prírode, ale psychológ sa pýta, čí v reklame je vyzdvihnutá aj racionálna stránka. Podľa profesora sila faktov tam nie je dostatočne zastúpená, to znamená, že nie sú tam hypotézy, čí sú potvrdené alebo nie,  čí je dostatočná vzorka, čí je správne otázka, čo tam prebieha. To sa málo kedy rozoberá.

Otázka č. 9- Ako to vyzerá potom v praxi?

                V praxi to vyzerá tak, že s malou vzorkou a ešte so zle položenou otázkou idú manipulovať ľudí. To znamená, že vytvárajú predsudok nejakým spôsobom.  Pán profesor by mohol povedať, že dnešní mladí ľudia sú veľmi zlí, ľahostajní. Pán profesor to vyhlási v mediách, nemá to žiadnu podporu, alebo nesprávne by bolo, keby povedal pán profesor, že ako uvádza prieskum toľko a toľko ľudí je ľahostajných v politike. Tam môže dôjsť k mystifikácii, tam mohla byť malá vzorka alebo zlé položená otázka. Napríklad keby pán profesor chce účelne manipulovať moderátorku alebo poslucháčov, tak vytvorí dotazník, ktorý bude mať zhruba 15 otázok, z ktorých vás urobím neurotikov . Otázky budú nasledovné: 

1.Si občas roztržitý?

2. Zabúdaš veci?

3.  Si niekedy nervózny?

4.  Zle sa ti zaspáva?

5.  Nechutí  ti jesť?

Z 15 otázok aspoň 1 otázke sa nájdeme.  Z tohto zistil, že 98 % ľudí je u nás neurotických, samozrejme to je zlý  záver.  Potom si môžeme položiť otázku na základe čoho to tvrdí.

Otázka č. 10-  Predsudky sú postavené  aj preto, že ľudia, ktorí nemajú sebaistotu si povedia, že som lepší

Profesor dal moderátorke za pravdu, že to je presne o tom.  Ak strácame naše ego, tak hľadáme záchranu. Pán psychológ mal kvázi jeho klientku, s ktorou robíme iné veci a pán psychológ sa jej spýtal čí je zaočkovaná alebo nie.  Nie, celé Horehronie čaká na očkovaciu látku Sputnik. To pána psychológa prekvapilo.  Už v tom pojme celé Horehronie je mystifikácia a pán psychológ sa jej spýtal, že prečo sa chcú očkovať Sputníkom, lebo majú radi Rusov, odpovedala. Toto je typický vstup emocionality do rozhodovacích procesov. Tá páni vedela možno polhodiny hovoriť o milovaní Ruska a predsudku k Rusku. Má vypracovaný celý systém milovania kultúry Ruska, to je ich záchrana.  Hľadanie alternatív zneisťuje človeka.

Otázka č. 11- Dajú sa pán profesor predsudky, názory a postoje zmeniť?

                Všetci známi autori, ktorí sa zaujímajú predsudkami hovoria, že predsudky sú naučené spôsoby správania sa človeka, to znamená, že ich získal. Najčastejšie sa uvádza rodina.  Pán psychológ sa stretáva v poradni s predsudkami voči náboženstvu. Raz prišla ku nemu jedna žena a spýtala sa ho: “Pán profesor, čo mám robiť, keď môj partner je taký zanietený katolík?“ a ona bola evanjelička.  Pán psychológ sa jej spýtal čí sa rozprávali o iných dôležitých veciach.  Títo partneri sú 3 týždne zobratí a pán psychológ verí, že im to vydrží.  Druhá vec je skupina, v ktorej človek žije.  Napr. referenčná skupina tej spomínanej ženy z Horehronia sú babky, ktoré sedia na lavičkách.  Napr. človek, ktorý ide do Dubaja, tak vidí, že dá žiť aj v inom a to nasáva má iné postoje. 

Sú viacero faktorov na tvorenie predsudkov, po prvé je to osobnosť.

Otázka č. 12- Aký typ osobnosti je najnachylnejší, aby mal predsudky?

                Robili sa prieskumy na to a pán profesor zjednodušené povedal, že na predsudky sú nachylní ľudia, ktorí majú jednoduché myslenie, osoby, ktoré majú nízke sebavedomie, ženy majú častejšie predsudky ako muži, lebo majú vyššiu emocionalitu, emócie aktivizujú mozog. Ďalej sú to ľudia, ktorí sú neurotickí, ľudia, ktorí sú nesústredení, nevedia sa kontrolovať, ľudia, ktorí majú narúšeny spôsob samoregulácie a ony v krízových situáciách podliehajú predsudkom aj vzhľadom tomu, že to je ich obrana, lebo majú narušený hodnotový systém. Potom pán profesor porovnal extrovertov a introvertov, zistilo sa, že extroverti viac podliehajú predsudkom ako introverti.  Extrovert podlieha predsudkom, lebo je v sociálnom tlaku, ale vždy to je kombinácia s inteligenciou. Introvert, ktorý je inteligentný radšej rozmýšľa pomaly akoby mal prijať predsudok. Kritické myslenie je veľmi dôležité, aké má rozvinuté.  Takým faktorom je sugestibilita. Sú ľudia, ktorí sú vysoko hypnotickí a sugestibilní.

Otázka č. 13- Už sme si povedali kto je náchylnejší  na predsudky, teraz čo robiť s predsudkami?

                Človekovi by sme mali hovoriť, aby nepodľahol tomu, neveril tomu hneď.  To sú zmeny na úrovni osobnosti, kde pracujem s jeho myšlienkami.  Druhá vec zavísí to od sily jeho postojov.  Ľudia, ktorí sú ľahostajní ku všetkému, tak nemajú vybudované postoje k ničomu a tomu človekovi ľahšie nainfikujem postoj ako tomu človekovi čo má pevný postoj.  Tretia vec a tá je najdôležitejšia, že zmena postojov znamená od spracovania informácii a tá sa podľa profesora odvíja od múdrosti človeka.

Otázka č. 14- Ako viesť malé deti, aby nemali predsudky?

                Deti by sme mali pridružiť k inej skupine detí.  Bolo by dobré, keby dieťa chodilo do materskej školy, aby si vypracovalo trpezlivosť, znašanlivosť, lebo malému dietaťu je veľmi ťažké vysvetľovať cez nejaké informácie alebo cez nejaké argumenty, ale nechať ich zažiť a to je tzv. zážitková pedagogika, tak sa vypracúvava cit pre prírodu, cit pre spoluprácu

Veľkou skupinou sú podľa pána profesora aj média, ja sa v televízii, rozhlase identifikujem s nejakou skupinou  a podľa toho si vyberám média, ktoré sledujem. 

blog č.10- blog o pracovnom pohovore

18.06.2021

Blog o Daliborovi Slávikovi V nasledujúcom blogu budem písať o Daliborovi Slávikovi , ktorý najskôr chcel byť upratovač, nakoniec sa z neho stal Headhunter- lovec mozgov. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia študentské šapitó. Táto relácia [...]

referát č. 57- Produkty

15.06.2021

Definícia produktu Produkt je čokoľvek, čo môže byť ponúkané na trhu k uspokojeniu potrieb. Druhy produktov Materiálne produkty- tam patria automobily a knihy Služby- tam patrí holičstvo a koncerty Myšlienky- plánovanie rodiny Miesta- Benátky, Havaj 4 hierarchicky usporiadaných rovín produktu: Užitočnosť- z akého dôvodu môže [...]

referát č. 56- Voľby

14.06.2021

Voľby Voľby sú pravidelne opakujúci sa proces, kde si ľudia volia svojich zástupcov na zastávanie verejných funkcii. Funkcia volieb Občania si vo voľbách volia svojich zástupcov, ktorí ich budú reprezentovať určité volebné obdobie Voľby sa konajú aj inde ako v politickom svete a to napríklad v náboženskom svete pri voľbe pápeža alebo [...]

Polícia / Kontroly / Opatrenia /

Stropkovčan riadil nákladiak s 2,8 promile v krvi. Bez vodičáku

21.06.2021 14:00

Policajná hliadka zadržala v Bardejove 43-ročného muža zo Stropkova na nákladnom motorovom vozidle. Mal vypité a nemal vodičský preukaz.

hranica, kontrola, polícia, vojaci,

S čím príde krízový štáb? Polícia je pripravená na všetky varianty kontroly hraníc

21.06.2021 13:48

Do úvahy pripadá aj dvojfarebný cestovateľský semafor, uviedol pred rokovaním štábu Vladimír Krčméry.

saková denisa

Vnútro dostalo pokutu 40-tisíc eur za lety objednané za vlády Smeru

21.06.2021 12:49

Rezort súkromnej firme za lety zaplatil takmer 2 milióny eur.

Alexander Lukašenko

Lukašenko na zatknutie Prataseviča doplatil rozsiahlymi sankciami

21.06.2021 12:31, aktualizované: 13:17

Nové sankcie odobrili ministri zahraničných vecí EÚ.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 66
Celková čítanosť: 46280x
Priemerná čítanosť článkov: 701x

Autor blogu

Kategórie