ekonomika

Blog o tom ako správne kritiku používať a prežívať  a kriticky myslieť  

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme ako správne kritiku používať a prežívať a ako kriticky myslieť.  Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná v sobotu 22. mája 2021 o 20:05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom psychológom a vysokoškolským pedagógom Mironom Zelinom.

                Slovo kritika samo osebe nevzbudzuje práve najlepšie emócie. Kritiku počúvame všade napr. v práci, doma, v mediách a na sociálnych sieťach. Často sme s niečím nespokojní a dávame to najavo.

                Otázka č. 1- Je jej tlak väčší ako býval kedysi?

áno rozhodne jednak, že sme tu pandémiu, ale aj preto, že sme prešli nový systém s názvom demokraciu, je viacej kritiky ako bolo kedykoľvek inokedy.

                Otázka č. 2- Kde je tá hranica medzi vecnou a deštruktívnou kritikou?

Táto hranica je v múdrosti ľudí možno vo vzdelaní. Ten kto robí konštruktívnu kritiku kritizuje na základe argumentov, naopak ten kto robí deštruktívnu kritiku kritizuje na základe dojmov.

                Otázka č. 3- Ako vnímajú psychológovia  rozmnoženie kritiky v súkromnom a verejnom živote?

Kritika je vlastne dobrá, lebo keď je konštruktívna , tak posúva ľudský pokrok, táto kritika upozorňuje na chyby a robí nápravu, ale pri deštruktívnej kritike ľudia vystupujú, aby urazili daného človeka. V psychológii je kritické myslenie zaradené do hodnotového myslenia, keď sa kritizuje politika, kultúra, šport, tak daný človek by mal mať určitú predstavu o normách v tejto oblasti, musí mať hodnotiace myslenie. Kritické myslenie je aj pochvala, v tom zmysle hodnotiace myslenie- pozitívne. Keď sme otvorili hranice, tak ma človek väčšie právo kritizovať ako to bolo za komunizmu. V komunizmu kto kritizoval bol potrestaný, kritika bola potlačená.

Slobodu vnímajú ľudia rôzne, ale pre kritické myslenie sú dôležité 3 oblasti. Po prvé niektorí ľudia pochopili slobodu takým spôsobom, že kritizujem všetko, neodborne, všetko mu je zle, všetko mu je nespoľahlivé a neperspektívne, ale po druhé sú ľudia, že kritiku robia tak, že vedia čo hovoria, progresívne ju využívajú, po tretie sú ľudia, ktorí potrebujú návod na slobodu, títo ľudia utekajú od slobody, lebo nie sú zvyknutí, to znamená, že keď uteká od slobody, otiera sa od určitej autority napr. vedec, politik.      Moderátorka skonštatovala, že sloboda je veľká zodpovednosť aj v tom kritickom myslení

                Otázka č. 4 – Prečo máme toľko kritiky vo verejnom priestore?

Preto , lebo sa rozkývali hodnoty, nie je jasné čo je dobré, čo je zlé, čo je škaredé, čo je pekné. Ľudia začali mať dojem, že môžem začať kritizovať. Človek môže byť nahnevaný na manželku, napriek tomu kritizuje štát, tomu sa hovorí emociálne uvoľnenie- katarzia.

                Otázka č. 5- Ako je možné, že hoaxy šíria ľudia, ktorí sú v bežnom živote inteligentní?

Vzdelaní ľudia by mali zvažovať, či na to idú racionálne alebo emociálne. Napr. niekto sa chce stať slávny, dá nejaký hoax, kritizuje, pretože chce vyniknúť. Sú politici, ktoré opakujú veci, len preto, že chcú byť v mediách, chce uvoľniť svoju zlosť, darmo je múdry, vzdelaný. Napr. stretnú sa dvaja ľudia, 1 človek je proamerický, druhý človek je proruský, to je vec, ktorá samozrejme rozdeľuje tých ľudí, darmo je vzdelaný, nechce sa zbaviť príťažlivosti k tej danej strane.

                Otázka č. 5- Môže sa stať, že niekto je skalúplne presvedčenie, že kritické myslenie má dobre vyvinuté, ale v skútočnosti je to naopak?

Tento človek nemá dobre vyvinuté kritické myslenie, on si to len myslí.              Uznáva len filozofiu seba, neuznáva filozofiu druhého človeka. Niekedy to vnímame ako prehnaný návyk byť v nejakej roli, určitá zaslepenosť, zbaviť sa toho, že som len kresťan, prorusky, proamerický typ je strašne ťažké.

                Otázka č. 6- Na čom je založená múdra, konštruktívna kritika?

Múdra, konštruktívna kritika predpokladá múdre myslenie človeka, toto myslenie musí byť rozvinuté, musí byť celostné.  Profesor si položil otázku, čo je múdry, vzdelaný človek

Sú v ňom nasledujúce aspekty:

1.  Musí vnímať dobre svet, musí vedieť čo sa deje, 
2. musí mať historický kontext, musí si pamätať
3. Dávať veci do súvislosti, abstraktné, analytické myslenie
4. Idem vysloviť kritiku

 Po vyslovení kritiky by mala nasledovať ďalšia etapa a to je ako to riešiť

                Otázka č. 7- Predtým ako vyslovíme kritiku, čí máme porozmýšľať, čí máme dobrý zámer?

To závisí z predchádzajúcich bodov, ak viem čo sa deje, ak mám dobré analytické myslenie, tak viem aj o hodnotách, a potom na základe hodnôt vyslovujem kritiku, keď to nemám podložené, tak kritika je o ničom. Psychológovi sa páčilo, že 1 politik povedal takúto vetu: “ Dajte mi vedecky podložené fakty, dajte vedecky podložené čísla koho názor preferujete.“ Manipulovanosť je obrovská a ten človek, ktorý chce vysloviť konštruktívnu kritiku, tak musí mať fakty a tie fakty musí mať platné a spoľahlivé, aby presvedčil iných ľudí. Nemá povedať, že on zastupuje záhradkárov Slovenska a pritom v skutočnosti zastupuje seba a 2 susedov.

                Otázka č. 8- Vieme odhadnúť, či tá daná kritika je pozitívna

Hosť moderátorku pochválil, že dobrá otázka a najprv zodpovedal, čo je negatívna kritika. Psychológ dal svoju osobnú skúsenosť.   Hosť bol riaditeľom školy v Zázrivej- Havranej a do školy prišiel inšpektor. Sedel tam a pozeral ako hosť vyučuje. Hosť sa pripravil najlepšie ako mohol. Napriek tomu inšpektor prišiel za ním so slovami. “

Pán Zelina urobili ste 5 zásadných  chyb:

1. Máte porozhadzované papieriky pri peci
2. Kalendár prírody je zlý
3. V prípravách nemáte slovné spojenie výchovný ciel podčiarknutý červenou farbou  a vzdelávací podčiarknutý modrou farbou
4. Žiaci nemali ruky za chrbtom

Inšpektor hosťa zvozil  úplne zvozil, pokritizoval pritom vôbec nepovedal ako učí, ako motivuje žiakov, čo vedia atď. Z toho vyplýva, že nevzdelaný človek sa pri kritike utieka na  nepodstatné veci .  Keby bol vzdelaný človek, tak by povedal, že rozvíjate žiakov veľmi dobre a papieriky pri peci by boli nepodstatné.

                Otázka č. 9- Čo je to vlastne to kritické myslenie?

Kritické myslenie je vyjadrenie človeka o inom človekovi na základe noriem a hodnôt, ktoré uznáva alebo neuznáva.  Rozhodujúcim faktorom je to, čí sa tento človek vyjadruje racionálne alebo iracionálne. Tí ľudia, ktorí sa nekontrolujú propagujú iracionálne myslenie.

Hosť rád chcel povedať ako to postupuje od začiatku. Človek, ktorý nevie o kritickom myslení nič, tak vysloví určitý dojem. Hosť sa napr. deťom spýta ako sa im páči tento obraz alebo moderátorky by sa spýtal ako sa vám páči táto miestnosť. Moderátorka povie nejakú vetu: “ No páči sa mi, ale nie celkom, lebo a niečo uvedie. To je tzv. reflexívne hodnotenie, môj zážitok, čo je prvou etapou kritického myslenia, ktorá je tiež veľmi dôležitá.  Je veľmi dôležité vyvodiť u ľudí, u detí svoj dojem  o hodnotách  

Toto reflexívne hodnotenie sa prejavuje v 3 smeroch

1.  Racionálne hodnotenie- čí je niečo správne alebo nesprávne
2. Estetické hodnotenie- Je tento obraz škaredý alebo pekný, je táto miestnosť pekná alebo škaredá a prečo
3. Morálne hodnotenie- Je možné, aby farár hral karty, zarábal pri tom peniaze a dával to chudobným

Hosť  by sa pýtal dieťaťa ideme do opery. Dieťa by odpovedalo je to pekné alebo je to škaredé

Je veľmi dôležité dodať prečo. Prečo je jablko lepšie ako hruška?

Hosť povedal ďalšiu skúsenosť zo svojich učiteľských čias. Hosť vyvolal šiestaka Petra a povedal prednes nám báseň Mor ho. Chlapec sa uklonil a predniesol báseň naozaj krásne. Hosť mal na škole v Zázrivej systém hodnotenia, 1 palíčka- veľmi slabé, 10 paličok- veľmi dobré. Žiaci zdvihli čísla, väčšinou boli body 8-9, ale 1 žiak zdvihol 4-ku. Potom sa pýtal šiestaka Ondra prečo mu zdvihol 4-ku. Ondro povedal, že ako môže takú krásnu báseň prednášať taký strapatý a z toho vyplýva je strapatosť takým dôležitým faktorom na hodnotenie, aby dostal 4-ku?  Hosť žiakom povedal, že strapatosť nie je dôležitým faktorom. Moderátorka poznamenala, že my dospelí často zle ohodnotíme váhu kritérií.  eeMali by sme si stanoviť konkrétnu normu.

V domácnosti si všíma rodič ako má dieťa poupratované a vôbec si nevšíma ako sa učí. Opakom kritického myslenia je myslenie vôbec , ale hlavne komformita, ľudia príjmu to s čím sa nestotožňujú.

Hosť aj na to povedal príklad.  Zamestnancom 1 firmy dal hosť v dotazníku nasledujúcu otázku: “ Minulý sme oslávili 100. výročie narodenia významného rodáka nositeľa Nobelovej ceny Martina Hrušku,

1. čo podľa vás vynašiel?
2. Padák
3. Banskú pumpu
4. Bicykel

• Počuli ste o ňom v médiách?
• Koľko by ste dali peňazí za výstavbu jeho pamätníka?

45 % respodentov sa nechalo touto otázkou nachytať. Tí zamestnanci, ktorí mali odvahu povedať, že nepoznáme sa vlastne prekonali.

                Otázka č. 10- Dá sa predísť zbytočným zraneniam?

Profesor pochválil moderátorku, že otázka je veľmi dobre naformulovaná. Vyskytol sa nový fenomén  predísť kritike, predísť problémom. Vyskytol sa nový fenomén, ktorý má skratku FOMO- čo v slovenčine znamená strach z toho, že nie som pripojený, že nie som v obraze. To znamená, že mám strach, že mi niečo ujde, napr. dnes som nepozeral politickú reláciu, mám strach, že mi niečo ujde z politiky, dnes som nepozeral šport, mám strach, že mi niečo ušlo zo športu. Prvým riešením je odpojiť sa, psychológ má klientov, ktorí sú od rána do večera pripojení na televízii, pozerajú sociálne siete, psychológ im hovorí, že jediným riešením je odpojiť aj keď úplne sa to nedá.  Mali by sme rozumne regulovať čo sledujem a ako sledujem.

                Otázka č. 11- Ak predsa len chceme povedať nejakú kritiku, ako máme povedať, aby neublížila?

 To je veľmi dôležité naučiť sa konštruktívne kritizovať. Od prvého ročníka by sme mali deckám vštepovať do hlavy otázky typu: “ Predniesol váš spolužiak báseň kvalitné? Je táto škola pekná alebo škaredá?“ Pritom to všetkom sa deti učia tvoriť kritéria. Hodnotové myslenie človeka  by malo tvoriť odmalička. U človeka sú 2 extrémy buď človek sa bojí slobody a potrebuje autoritu alebo človek zneužíva autoritu, stáva sa anarchista. Tomáš Garigue Masaryk povedal raz túto myšlienku: “ My máme demokraciu, ale nemáme demokratov.“  Konštruktívna kritika by mala viesť ku tomu skús nájsť riešenie, pri konštruktívnej hádke by sme nemali zaťahovať do toho cudzie veci, napr. Máš zlú polievku a nie, že tvoj otec bol alkoholik, lenivec. Pri kritizovaní by sme mali povedať aj niečo pozitívneho, povzbudiť toho človeka.  Hosť povedal ďalší príklad. “ V televízii vystupovali 3 odborníci na poľnohospodárstvo a zhodne povedali, že vlaha a ďažd nám prispievajú k zlej úrodu, ale iba 1 odborník povedal, že vlaha a ďážď nám prispievajú k dobrej úrode. Konštruktívna kritika je postavená na to, že dôverovať ľudom a nájsť riešenie. Je tu známa veta, že nerozmýšľaj čo ty dal štát, ale rozmýšľaj čo ty si dal štátu. My Slováci strašne málo chválime a to ukazujú aj výskumy.

                Otázka č. 12- Ako sa vyrovnať s tou nespravodlivou, neoprávnenou kritikou, pán profesor mal uviesť aj príklady

Spôsobov vyrovnávania sa s kritikou je veľmi veľa. Niektoré sú zlé ako napríklad človek môže začať byť úzkostlivý, depresívny, to sú zlé spôsoby vyrovnávania sa s kritikou. Hosť mal prípad, že neustála devalvácia hodnôt viedla klienta až k samovražde.  Psychológ povedal normálnu situáciu. Manželia sa pohádali, že 1 partner je až príliš poriadny a druhý partner je až príliš neporiadny. Partner sa sťažoval, že partnerka ho neustále za niečo kritizuje, partner si to aj prečítal psychológovi.

Medzi možné stratégie riešenia problému partia

1. Rozvod
2. Kritizuj ma ďalej, ja to zapisujem, budeme žiť tak ako naďalej
3. Robenie si z toho humor
4. Mať nadhlaď nad tým

Najlepším riešením je porozprávať sa o tom.

                Otázka č. 13- Čo ak na nás niekto útočí namiesto toho, aby argumentoval myšlienkami

To sú vážne problémy. Najčastejšou príčinou problémov s ktorými sa stretol psychológ v manželskej poradni bola nezhoda pováh.  Mladých ľudí treba viesť, aby sa porozprávali o základných veciach: Peniaze- Deti- Výchova.  Je možné zachrániť manželstvo v prípade, že sú tam deti. Nezáleží na vzdelaní, ale schopnosti vcítiť sa do kože toho druhého partnera. Ak pochopí jeden z partnerov, že sa to dá vyriešiť racionálne, tak sa dá zachrániť manželstvo.

                Otázka č. 14- Ako prijať partnera, že aby neútočil, ale aby argumentoval?

Jedna z prvých vecí ak je kritizovaný človek je aby sa partneri počúvali navzájom, vnímať veci, my málo počúvame. Hosť povedal ďalší príklad: “ Stretnú sa 2 ženy na ulici ahoj, ahoj, kde ideš a tá prvá žena odpovedá, že idem kúpiť Analgon, lebo môj muž sa opil. Tá druhá žena povie, že idem do bižutérie kúpiť náramok, lebo moja dcéra má narodeniny. Tá prvá žena, ktorá má opitého muža pokračuje, že keď sa preberie ten muž, tak býva dosť agresívny a tá druhá žena hovorí, že ten náramok stojí 1000 eur a ja nemám toľko peňazí. Z toho vyplýva, že každá zo žien vedie monológ navzájom sa nepočúvajú, nerozumejú si, nereagujú na seba.

Jedna z techník, ktorú by mali ženy naviazať je takzvané zrkadlenie, keď tá druhá žena prvej žene mala povedať, že nie si práve moc spokojná, že tvoj manžel pije.

Moderátorka poznamenala, že v mnohých prípadoch aj zovšeobecňujeme, napr. “ Dnešní mladí ľudia sú takí zlí, drzí, nevychovaní. Tomu človekovi, keď tak rozmýšľa majú povedať, že “ Máte na to fakty, že tak mladí ľudia rozmýšľajú? Ďalší príklad: “ Starí ľudia rozmýšľajú staro, treba ich vyhodiť“, zase tomu človekovi treba povedať nasledujúce: “ Kde máte fakty, že starí ľudia rozmýšľajú staro a treba ich vyhodiť?“

V školách by malo učiť deti milovať pravdu, hodnotu, dobré veci. Učiť ich milovať krásu, učiť ich  milovať dobro, to je morálka, charakter.